Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204844
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: S. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. XXX, K., o zaplatenie 3 368,04 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 20Csp/15/2016-106 zo dňa 5. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi čiastku 248,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
248,73 eur od 15.8.2015 do zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 248,73 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy od 15. 8. 2015 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že strany sporu uzatvorili
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie

a vedenie bežného účtu a poskytovanie služieb s tým súvisiacich. Svojím charakterom išlo o zmluvu
spotrebiteľskú, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo forme prekročenia,
nakoľko jej bez dojednania povoleného prečerpania (ktoré žalobca netvrdil, ani nepreukázal) na účte
umožnil disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte.
2.Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania zmluvného
dojednania o povinnosti žalovanej platiť poplatky zaúčtované na ťarchu bežného účtu. Sadzobník
poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie. Zmluvnou stranou je

spotrebiteľ, od ktorého nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
3.Obdobne žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok vo výške
28 %, nakoľko odkázal iba na listinu Úrokové sadzby produktov I. časť, ktorá (listina) však nemá
charakter individuálneho dojednania medzi stranami sporu. Ide o jednostranné žalobcom vyhotovené
podmienky úročenia jeho produktov predkladané klientom bez toho, aby (títo) mohli reálne ovplyvniť
ich obsah. Na základe toho súd priznal žalobcovi zákonný úrok vo výške 5,05 %. Okrem toho žalobca
nepreukázal ani splnenie povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru
a ďalších náležitostiach poskytnutého úveru v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
(ustanovenia citované v napadnutom rozsudku). Dodal, že predložené výpisy z účtu žalovanej obsahujúlen údaj o výške limitu povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie, ktorého
dojednanie so žalovanou však preukázané nebolo.
4.Z opísaných dôvodov okresný súd priznal žalobcovi sumu, ktorá predstavuje rozdiel neoprávnene

účtovanými poplatkami a úrokmi (spolu 3.119,31 eur) a čiastkou uplatnenou žalobcom (3 368,04 eur),
t. j. sumu 248,73 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

5.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.
V tejto spojitosti vymedzil, že úspech žalobcu v konaní predstavoval 7,39 % a neúspech 92,61 %. V

rozsahu čistého úspechu, t. j. 85,22 %, by preto žalovanej patrila náhrada trov konania, nakoľko jej však
zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, rozhodol tak, že predmetný procesný nárok žalovanej nepriznal.

6.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, podal odvolanie žalobca a
domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Nesúhlasil
s argumentáciou súdu prvej inštancie, nakoľko § 31 ods. 2 zákona o platobných službách vyslovene

nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Okrem
toho v zmysle bodu 25.5 sú všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy o vkladovom účte a
v zmysle všeobecných obchodných podmienok je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, teda aj rámcovej zmluvy.
7.Ďalej odvolateľ argumentoval, že relevantná právna úprava nestanovovala povinnosť vyjadriť všetky

náležitosti zmluvy v jednom dokumente. Tento výklad mal potvrdiť aj rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-42/15 (Home Credit vs. Biróová) zo dňa 9. 11. 2016.

8.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý a
nezávislý výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 248,73 eur spolu s príslušenstvom) a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP

10.Odvolacia argumentácia je neopodstatnená. Zákon o platobných službách neprestavuje (ako to
účelovo podsúva odvolateľ) - vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva - špeciálnu úpravu, ktorá by
(z tohto dôvodu) vylučovala aplikáciu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, na ktorej (právnej úprave)

je založená požiadavka individuálneho (§ 52 a nasl. OZ) a písomného (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) dojedania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne úprava
poplatkov (a úrokov) patrí. Niet preto legitímneho dôvodu upustiť od ustálených záverov aplikačnej
praxe súdov, v zmysle ktorých majú všeobecné obchodné podmienky slúžiť „len“ na bližšie vysvetlenie

vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislosti poskytovanej služby, rozhodne však
nemajú byť priestorom na formulovanie tak významných náležitostí zmluvy, akými sú poplatky za
poskytovanú službu. Tieto preto musia byť esencionálnou náležitosťou textu základnej zmluvy.
11.Nadväzne je správnym záver okresného súdu, že v okolnostiach posudzovanej veci absentuje
kvalifikované zmluvné dojednanie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na uplatnené poplatky. Obsah

Sadzobníka, resp. všeobecných obchodných podmienok je z tohto/určujúceho hľadiska právne
irelevantný. Ich vyššie opísaná (len „doplňujúca“) povaha, ako i značná rozsiahlosť a neprehľadnosť
textu (právneho a ekonomického charakteru) vylučujú možnosť, aby boli považované za prameň
základných zmluvných náležitostí.
12.Prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ sú spolu s výkladom práva EÚ, ktorý sa v ňom nachádza,

záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj pre súdy, ktoré budú v tej istej
veci rozhodovať o opravných prostriedkoch. Pokiaľ teda okresný súd pri svojej rozhodovacej činnosti
postupoval v súlade s explicitným znením zákona (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch),
ktorým je (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný, ide o postup náležitý.

13.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca nenamietal. Odvolací súd, súc
viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní
vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.14.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania.

15. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanej však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
.