Rozhodnutie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219669
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8113219669.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci navrhovateľa
CD Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, právne
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grőslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi W. Z., bytom W. H.
XXX, XXX XX W. H., občan SR, v konaní o zaplatenie 1 812,83 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1 812,83 eur so 6 % ročným úrokom

zo sumy 1 812,83 eur od 04.04.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 6,04 eur a to všetko do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a

III. Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa navrhovateľ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EH) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len nariadenie), domáha, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 1 812.83 eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
1 812,83 eur od 17.02.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 1 812,83 eur od 04.04.2011

do zaplatenia, zmenkovej odmeny 6,04 eur a k náhrade trov konania.
.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa
07.1.2010 na zmenkovú sumu 1 812,83 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 %
denne zo sumy 1 812,83 eur od 12.02.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ uhradil sumu 0,- eur na zmenkovú sumu
a na úroky uhradil 0 eur.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Uznesením č.k. 1C/153/2013-64zo dňa 10.01.2014 tunajší súd prerušil konanie do právoplatného

skončenia veci vedenej Krajským súdom v Prešove sp. zn. 6Co/153/2013.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co/65/2014-45 zo dňa 25.3.2014 uznesenie tunajšieho súdu
o prerušení konania do skončenia veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-558/13 potvrdil.
Konanie C-558/13 pred Súdnym dvorom Európskej únie bolo uznesením zo dňa 4.6.2014 vymazané z
dôvodu späťvzatia návrhu Krajským súdom v Prešove.Podaním doručeným súdu dňa 14.6.2013 do konania na podporu odporcu vstúpilo občianske združenie
„Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS“ .
Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2013 (čl. 54 spisu) navrhovateľ podal námietky neprípustnosti

vedľajšieho účastníctva.
Podaním doručeným súdu dňa 10.2.2014 vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS z konania vystúpilo (čl. 89 spisu) .
Keďže vedľajší účastník z konania vystúpil súd nerozhodoval o námietke navrhovateľa proti vstupu
vedľajšiehoúčastníka,keďžejehonámietkavystúpenímzkonaniavedľajšiehoúčastníkasastalaprávne

irelevantnou.

Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu sp. tn. 2Er/241/2012 z obsahu
ktorého zistil, že pohľadávku z tejto istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila na Stálom
rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom sp. zn. SR 04405/11 zo dňa 7.6.2011 odporcu zaviazal na
zaplatenie 1 812,83 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 812,38 eur od 17.2.2011

do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 812,83 eur od 04.04.2011 do zaplatenia.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.07.2011 a dňa 14.07.2011 sa stal vykonateľným. Uznesením
č.k. 2Er/241/2012-15 zo dňa 22.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2012 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Prešov č.k. 5CoE/101/2012-27 zo dňa 20.09.2012 súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Dôvodom

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je
v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a násl. Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami

smernice 93/13/EHS. Uznesením č.k. 2Er/241/2012 zo dňa 18.3.2013 bola exekúcia zastavená.
.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto

v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadi Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len
O.s.p.)

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.
Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci,
ktorá bráni súdu, aby túto istú vec opakovane prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie

rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky.
Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vykonanie exekúcie, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil uznesením sp.
zn. 2Er/413/2011 z 12.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. Zn. 8CoE/110/2011
z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienky v

spotrebiteľskej zmluve.
Na základe uvedeného v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku súd
dospel k záveru, že podmienky za ktorých môže v tejto veci konať sú splnené.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia zaslal žalovanému tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu

na uplatnenie pohľadávky a kópiu zmenky), ktoré žalovaný prevzal osobne dňa19.11.2014.
Žalovaný sa v určenej lehote 30 dní k návrhu nevyjadril.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu písomné.

V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 9.1.2015 bolo elektronický zverejnené a vyvesené na úradnej
tabuli súdu oznámenie, že dňa 2.2.2015 bude verejné vyhlásenie rozsudku, ktorý v uvedený deň bol
vyhlásený.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - originálu
zmenky na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Zo zmenky súd zistil, že ju odporca vystavil v Starej Ľubovni dňa 7.1.2011 a zaviazal sa na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 1 812,83 eur spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17.02.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“
a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporca sa označil ako Vladimír
Kozub, bytom W. H. XXX, XXX XX, IČO: 43665 110, teda ako podnikateľ. Na rube zmenky je zapísaný

nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
.

Odporca žiadne relevantné námietky nevzniesol.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZZŠ) vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľačl.I.§10ZZŠ aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
.

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.Podľa čl. I. § 76 ods. 1, 2 ZZŠ listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

(2) O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa čl. I. § 77 ods. 1 ZZŠ pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť

(§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní
(§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa § 495 Obč. zák. platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je
dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov

hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto
povinnosť nemá.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o zväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenku.
Podľa § 11 ZZŠ je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto
prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý
zmenka pôvodne zabezpečovala. Odporca ako priamy dlžník môže namietať voči navrhovateľovi ako

poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň
hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne
môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky
vznikla.
Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a

nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu
.by malo význam vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, popr. zmenky.
Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
ZZŠ. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v

prípade zmenky ide o zväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej
vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky.
Na prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 zákona č. 191/1950 Zb. ZZŠ je nevyhnutné aby zo

strany dlžníka boli ohľadnom kauzálneho vzťahu podané a preukázané relevantné námietky. Zákaz
zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna
úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom
prelomiť zásadu uvedenú v § 17 ZZŠ tak, aby sa súd mohol zaoberať základným záväzkovým vzťahom,
ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Tento právny názor súd opiera aj o zrušujúce uznesenie KS Prešov č.k. 14Co/37/2014-85 zo dňa
27.03.2014 z ktorého vyplýva: „ Každopádne vo veci je závislé posudzovanie aj otázok, pre ktoré súd
prvého stupňa prerušil konanie ( právo zo zmenky majúcej základ v zmluve o spotrebiteľskom úvere), od
toho aká iniciatíva v konaní vyplynie od samotného odporcu (čl. 5 ods. 1 Nar. EP a Rady č. 861/2007)“.Predložená zmenka okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I., § 75 ZZŠ
pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I., § 76 ods. 2 ZZŠ, o vlastnej

zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri
predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roka od dátumu vystavenia, alebo vystaviteľ
môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ). V
súdenom prípade určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi i zmenku na platenie , pričom na zmenkovú istinu
odporca uhradil 0,- eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná,
zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na
preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I., § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ).
Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl.
I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 ZZŠ zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi

vlastnej zmenky.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu k úhrade zmenkovej sumy 1 812,83 eur.

Navrhovateľ ďalej žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne

zo sumy 1 812,83 eur od 17.02.2011 do zaplatenia.
Dohodnutá úroková miera v sadzbe 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty

.na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí
až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu
postihovaný šesťpercentný úrok.
Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len
na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,

ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, upravuje všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka (Obč. zák.) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej
doložke na zmenke súd vychádzal z ustanovenia citovaného § 39 Obč. zák., najmú s prihliadnutím na
to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo veru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné

prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov a však nie je možné požadovať úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,
kde skôr o „úžeru“. Tento záver súdu vychádza aj zo skutočností, že v čase vystanie zmenky
(január 2010) boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre
domácnosti, nižšie než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), túto sadzbu zmenkový

úrok niekoľkonásobne prevyšuje.
Z uvedených dôvodov súd úrokovú doložku na zmenke považuje za priečiacu sa dobým mravom a v
zmysle § 39 Obč. zák. toto ustanovenie považuje za absolútne neplatné.
Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu,
preto návrh v zmenkovom úroku v sadzbe 0,25 % denne zo sumy

1 812,83 eur od 17.02.2011 do zaplatenia zamietol.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po
splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 vpojení s §
77 ods. 1 ZZŠ postihom žiadať odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6% odo dňa splatnosti

a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.
Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi zmenkovú sumu 1 812,38 eur, 6 % ročný úrok z
omeškania sumy 1812,83 eur od 04.04.2011 do do zaplatenia a zmenkovú odmenu 6,04 eur.
V prevyšujúcej časti návrh pre absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech.Navrhovateľom uplatnený nárok predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 8 794,27eur ( zmenková
istiny 1 812,83 eur, zmenkový úrok po kapitalizácie činí 6 557,91 eur, úrok z omeškania po kapitalizácií
činí 417,49 eur a zmenková odmena vo výške 1/3 % zmenkovej sumy čo je 6,04 eur).

Navrhovateľ bol úspešný v časti zmenkovej istiny, zmenkovej odmeny a úrokov z omeškania spolu v
sume 2 236,36 eur, čo je 25,43 % úspešnosť, odporca v časti zmenkového úroku, ktorý po kapitalizácií
činil sumu 6 887,91 eur, čo je 74,57 % úspešnosť.
.

Z uvedeného vyplýva, že úspech odporcu prevyšoval úspech navrhovateľa o 49,14 % a v takomto
rozsahu má právo na náhradu trov konania
Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu ani nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli,
preto súd vyslovil, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.

.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.