Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516205392
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516205392.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: G.. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX,
W., o zaplatenie 669,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 23. januára 2017, č. k. 24C/117/2016-89, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR, o návrhu na vyslovenie nesúladu
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods.1 a článkom 46 ods.1 Ústavy SR, vedeného

pod sp.zn. RVP 12672/2015.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 164 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a čl. 1 ods.1, čl. 46, čl. 125 ods.1 písm. a/ a čl. 152 ods. 4 zák. č.
460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a vecne žalobou, ktorou sa žalobca
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 669,78 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia faktúr za

poskytnutie telekomunikačných služieb v súlade so Zmluvou o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 6.8.2006,
uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469,
so sídlom Karadžičova 10, Bratislava a žalovaným. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu v
priebehu konania žalobca navrhol prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Ústavnom
súde SR pod sp. zn. RVP 12672/2015, ktoré odôvodnil tým, že zákonodarca prijatím ust. § 5b zák.č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol

nárok veriteľa zamietnuť, resp. ho nepriznať v plnej výške, a tak zákonodarca de facto zlegalizoval
postaveniesúduakoadvokátadlžníka,čímporušilÚstavuSRa medzinárodnýmizmluvamigarantované
právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti strán sporu, ktorá sa v civilnom procese
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o právach
a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd a nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov
právneho štátu. Odvolal sa na rozhodnutie Okresného súdu Košice II, ktorý dňa 8.9.2015 podal na

Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s
čl. 1 ods.1 a čl. 46 ods.1 Ústavy SR a ktorý zásadný rozpor § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. s Ústavou vidí v
skutočnosti, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa
tým, že nestranný súd má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo ma inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jednej z procesných strán

civilného sporového konania je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj v rozpore s princípom
právneho štátu.3. Súd prvej inštancie uvedený návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, s
odkazom na ust. § 164 C.s.p., ktoré dáva súdu možnosť, nie povinnosť konanie prerušiť. Uviedol,

že skutočnosť, že žalobca podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v
Bratislave, nie je dôvodom na obligatórne prerušenie konania podľa § 162 C.s.p., nakoľko podanie
ústavnej sťažnostiniejezákonnouprekážkou vkonaníaprejednávaníveciapoukázalnato,žeÚstavný
súd SR nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému môže byť vec postúpená podľa § 43 C.s.p. a
v prípadoch, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného

súdu jednoznačne upravil (§162 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p.), ktorý v písm. b/ uvádza, že súd konanie
preruší iba vtedy, ak dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov
a v písm. a/, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Tzn., že v
oboch prípadoch musí k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na obligatórne prerušenie konania
dospieť súd a nie jedna z procesných strán.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. toto zmeniť a prerušiť konanie
do ukončenia konania sp.zn. RVP 12672/2015 na Ústavnom súde SR. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že právna úprava platná v Slovenskej republike
do 30. 4. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej

doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada
SR § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva vrátane jeho
premlčania, alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodným
ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej

úpravy do ich nového režimu, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta
dlžníka, tiež narušil zásadu rovnosti sporových strán, nestrannosť súdu a nedovoleným spôsobom tak
zasiahol do princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý podal
dňa 8.9.2015 na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s článkom l ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcom.

6. Podľa § 357 písm. n/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods.1 písm. a/ a § 164.

7. Predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie sumy 669,78 eur, za poskytovanie

telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu, Slovak Telekom, a.s., žalovanému.
Predmetom preskúmavanej veci je návrh žalobcu na prerušenie konania súdom prvej inštancie podľa
§ 162 C.s.p. až do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015, vychádzajúci z
návrhu Okresného súdu Košice II, na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.
s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 za 1 Ústavy SR, ktorý

podal dňa 8. 9. 2015 Ústavnému súdu SR.

8. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

9. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie
o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len
"ústavný súd") návrh na začatie konania.

10. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet.11. Podľa 165 ods. 1 C.s.p. len čo
odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

12. Podľa § 165 ods. 2 C.s.p. ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce
procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

13. Podľa čl. 1 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 125 ods.1 písm. a/ Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s

ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

16. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému

zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

17. Podľa čl. 152 ods. 3 Ústavy SR o neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej

republiky podľa návrhu osôb uvedených v čl. 130.

18. Podľa ods. 4 cit. článku výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

19. Podľa čl. 130 ods. 1 Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

a/ najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b/ prezident Slovenskej republiky,
c/ vláda Slovenskej republiky,

d/ súd,
e/ generálny prokurátor,
f/ predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods.
1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g/ verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie

uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody
vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom,
h/ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2,
i/ každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,

j/každý,ktonamietakontrolnúpôsobnosťNajvyššiehokontrolnéhoúraduSlovenskejrepublikyvprípade
ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

20. Prerušenie konania v súvislosti s predložením návrhu na ústavný súd je upravené v
§ 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p., účinného od 1.7.2016. Ide teda o zákonom určenú povinnosť prerušiť

konanie a podať návrh na ústavný súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov. Táto povinnosť nie
je obmedzená, súd musí vždy prerušiť konanie, ak sú podmienky uvedené v § 162 ods. 1 písm. b/
C.s.p. splnené.

21. Ak žalobca predloží ústavnú argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s ústavou, ústavným

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, je povinnosťou súdu sa takouto argumentáciou zaoberať a v
prípade, ak aj sám dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,
podaťÚstavnémusúduSRnávrhnazačatiekonania.TakýtozáverjevsúladesÚstavouSR,ktorátakúto
povinnosť súdu upravuje v čl. 144 ods. 2 a je vyjadrená slovami "ak sa súd domnieva". Aj toto postaveniesúdu podlieha príkazu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Súd aplikuje čl. 144 ods. 2 Ústavy SR v spojení §
162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. podľa prezumovaného súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s
ústavou, a preto nemá povinnosť prerušiť konanie a predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania

o súlade právnych predpisov na základe akejkoľvek námietky strany sporu o nesúlade právnej normy,
ktorú má v jeho spore uplatniť, s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/. Nová právna
úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania.
Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 C.s.p. a osobitný prípad obligatórneho
prerušeniakonaniavustanoveniach§163a § 445 C.s.p. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 C.s.p. K fakultatívnemu
rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 C.s.p. je potrebné uviesť, že na rozdiel od
obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli
súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto
konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie prerušiť.

Proti rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 C.s.p. je prípustné odvolanie. Prerušenie má dva
zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená, že by späťvzatie žaloby
nebolo prípustné) a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre
ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje,
začínajú lehoty plynúť znova.

22. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
uznesenia. Po preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a b/
C.s.p., odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prezentuje názor, že súd konanie preruší iba vtedy,
ak dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v písm. a/, ak

rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Tzn., že v oboch prípadoch
musí k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na obligatórne prerušenie konania, dospieť súd a
nie jedna z procesných strán. Naviac odvolací súd dodáva, že nemá pochybnosti o súlade všeobecne
záväzného právneho predpisu - ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmenezákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovsÚstavou,pretožetoto

ustanoveniejezavŕšenímcelkovýchlegislatívnychopatrenízabezpečujúcichochranuspotrebiteľa,ktorá
bola prijatá v našom právnom poriadku, a teda nenašiel dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods.
1 písm. b/ C.s.p. a na základe rovnakých argumentov nenašiel dôvod ani na fakultatívne prerušenie
konania postupom podľa § 164 C.s.p.. Odvolací súd ešte dopĺňa, že ak by hypoteticky konanie na
Ústavnom súde SR aj skončilo tak, že by Ústavný súd SR zistil nesúlad citovaného ustanovenia § 5b

zák.č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR, toto ustanovenie by stratilo účinnosť až dňom vyhlásenia nálezu
Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov.

23. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).