Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208554
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115208554.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 12, IČO: 35 704 713, proti žalovanej: Q.. H. E., bývajúva v V., S. 1, zastúpenej X.. Lýdiou
Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12, o zaplatenie 10.811,33 eur s prísl., o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/147/2015-138 z 12.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v prejednávanej veci, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 10.811,33 eur s prísl. zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo výške o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere pod
č. T./XX/XXXXX z 13.07.2012, pričom predmetom tejto zmluvy bolo financovanie osobného motorového
vozidla značky S. D. Následne 13.07.2013 došlo medzi žalobcom, žalovanou a treťou osobou údajným
B. V. k podpísaniu zmluvy o zmene subjektu zmluvy o spotrebnom úvere s tým, že pôvodný zákazník,

t.j. žalovaná všetky práva a povinnosti zo zmluvy o spotrebnom úvere, ako aj zabezpečovacej zmluvy
previedla na uvedeného B. V.. Žalobca ako veriteľ v tomto trojstrannom právnom vzťahu podpisom tejto
zmluvy o zmene subjektu vyjadril súhlas s touto zmenou, t.j., že na miesto pôvodne uvedenej Q.. H. E.
vstúpila tretia osoba. Ide o platne uzavretú zmluvu. Poukazujúc na ust. § 49a Občianskeho zákonníka
o neplatnosti právneho úkonu, ak ho osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré sú
pre jeho uskutočnenie rozhodujúce a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvoláva alebo

o ňom musela vedieť, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nie je osobou, ktorá by vyvolala
omyl alebo o ňom musela vedieť, pretože pri podpise zmluvy o zmene subjektu zmluvy o spotrebnom
úvere žalovaná nemala vedomosť o tom, že osoba údajného B. V. vystupujúceho ako nový zákazník
je osoba, ktorá vystupuje s falošnými dokladmi. Nie je možné spravodlivo od žalovanej požadovať, aby
niesla zodpovednosť za konanie údajného B. V. za situácie, že žalobca ako finančná inštitúcia je osoba
spôsobilá preverovať jednotlivé osoby, s ktorými uzatvára, alebo ktoré vstupujú do jednotlivých právnych

vzťahov. Zmluva o zmene subjektu zmluvy o spotrebnom úvere z 13.07.2013 je platná, nakoľko bola
podpísaná všetkými troma zmluvnými stranami. Súhlas veriteľa ako jednostranný právny úkon môže
byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi, alebo novému dlžníkovi, pričom nie je rozhodujúce, v akej
forme bol súhlas udelený. Musí však spĺňať podmienky uvedené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Keďže nemožno vylúčiť, že zmena dlžníka by v niektorých prípadoch mohla ohroziť splnenie dlhu,
dohoda o prevzatí dlhu, ku ktorej veriteľ nedal súhlas je neúčinná. Pôvodný dlžník zostáva dlžníkom

naďalej. Ak bol dlh prevzatý účinne, pôvodný dlžník už nemá voči veriteľov povinnosť plniť a povinnosť
splniť pohľadávku, vrátane príslušenstva prechádza na nového dlžníka. Nič teda nebráni žalobcovidomáhať sa uspokojenia pohľadávky od nového dlžníka, keďže so zmenou subjektu súhlasil. Žalovaná
v tomto konaní teda nie je pasívne legitimovaná. Bol to práve žalobca, ktorý mal postupovať s väčšou
obozretnosťou pri uzatváraní zmluvy o zmene subjektu zmluvy o spotrebnom úvere, pretože doklady,

ktoré predložil údajný B. V. mal možnosť overiť len žalobca ako veriteľ. Preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 a § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f)

a h) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Poukázal na to, že sa nemožno stotožniť s právnym posúdením predmetnej veci ako ho prezentoval
súd prvej inštancie. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, podľa ktorého žalobca nikdy v konaní

nepopieral, žeby súhlas so zmenou subjektu zmluvy o úvere udelil, nakoľko uvedené tvrdenie
nie je pravdivé, pretože žalobca počas celého konania sa domáhal určenia neplatnosti súhlasu s
prevzatím dlhu. Zmluva o zmene subjektu z 13.07.2013 je neplatný právny úkon v zmysle § 49a
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca bol pri uzatváraní predmetu zmluvy úmyselne uvedený do
omylu podvodným konaním údajného pána B. V.. V zmysle § 531 ods. 1 a § 531 ods. 3 Občianskeho

zákonníka sa pre platné a účinné prevzatie dlhu novým dlžníkom vyžaduje písomná zmluva uzatvorená
medzi pôvodným a novým dlžníkom, ako aj súhlas veriteľa k tomuto prevzatiu. V prípade, ak pri
prevzatí dlhu absentuje súhlas veriteľa na prevzatie dlhu, je takéto prevzatie dlhu neúčinné. Zákon pre
súhlas veriteľa na prevzatie dlhu nestanovuje žiadnu predpísanú formu, avšak udelený súhlas musí
spĺňať podmienky uvedené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré predpokladá pre platnosť

právneho úkonu, že k prejavu vôle došlo slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Naviac v zmysle §
49a Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle. V danom
prípade bola medzi žalobcom, žalovanou a údajným B. V. uzavretá trojstranná zmluva o zmene subjektu,
predmetom ktorej malo byť poskytnutie súhlasu k prevzatiu dlhu. Nakoľko však v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy bol žalobca uvedený do omylu je zrejmé, že táto zmluva je neplatná z dôvodu

úmyselného uvedenia do omylu konaním zo strany údajného pána B. V.. Žalobca tiež poukazuje na
skutočnosť, že právny úkon, ktorým veriteľ udeľuje súhlas s prevzatím dlhu sa v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne a vážne, pričom náležitosťou vôle je absencia omylu,
o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určité právne dôsledky. Ak
bol omyl pri uzatváraní právneho úkonu vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to,

či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V tomto prípade ide o omyl vyvolaný lsťou. Žalobca nikdy
neposkytol dlžníkom platný a účinný súhlas k prevzatiu dlhu s tým, že k prevzatiu dlhu nemohlo platne
dôjsť,nakoľkožalobcabompritomtoprávnomúkoneuvedenýdoomylu,čovzmysle§49aObčianskeho
zákonníka spôsobuje neplatnosť predmetného právneho úkonu. Tento právny úkon je zároveň neplatný
aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko k platnosti tohto právneho úkonu chýba vôľa

žalobcu.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť so zreteľom
na to, že nie je pasívne legitimovaná, pričom bol to práve žalobca, ktorý mal postupovať s väčšou
obozretnosťou pri uzatváraní zmluvy o zmene subjektu zmluvy o spotrebnom úvere, nakoľko doklady

predložené preberateľom dlhu pánom V. mal možnosť overiť len žalobca ako veriteľ. Neobozretné
konanie žalobcu nemôže ísť na ťarchu žalovanej.

6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu

napadnutého rozsudku, nakoľko tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
a naviac je aj nepreskúmateľný.

7. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

8. Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá
je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala aleboo ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v
pohnútke nerobí právny úkon neplatným (§ 49a Občianskeho zákonníka).

9.Vpredmetnejvecibolonepochybnepreukázané,žeprávaapovinnostivyplývajúcezuzavretejzmluvy
o úvere pod číslom T./XX/XXXXX boli prevádzané na osobu vystupujúcu pod falošnou identitou B. V..
Za týchto okolností ide o situáciu, kedy došlo k uvedeniu do omylu zo strany tejto osoby, pričom bližšie
okolnosti súd prvej inštancie neskúmal. Z uvedeného vyplýva, že rozumnému usporiadaniu vzťahov a
spravodlivému posúdeniu prejednávanej veci zodpovedá právne posúdenie opierajúce sa o ust. § 49a

Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepochybne konal v omyle pri uzatváraní predmetnej zmluvy,
ktorý vychádzal zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca. Je nepochybné, že žalobca
nemohol pripustiť, aby do zmluvy vstúpila fiktívna osoba vystupujúca pod falošnou identitou. Zároveň pri
takomto právnom posúdení veci je potrebné konštatovať, že neplatnosť tohto právneho úkonu vo vzťahu
k žalovanej by mohla byť ustálená len vtedy, ak by žalovaná ako osoba, ktorej bol právny úkon určený
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť (so zreteľom na všetky okolnosti), alebo by takýto omyl

žalovaná vyvolala úmyselne.

10. V tomto smere však súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie a jeho skutkové zistenia
sú neúplné, čo zároveň spôsobuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vo
veci vydal. Treba konštatovať, že súd prvej inštancie nevykonal ani výsluch žalovanej ako sporovej

strany a obmedzil sa na protokoláciu stručného vyjadrenia na pojednávaní 12.01.2017, ktoré žalovaná
urobila a z ktorého vyplýva, že pokračovateľa lízingu (údajného B. V.) zabezpečil žalobca. Na druhej
strane z obsahu spisového materiálu, vrátane skutkových okolností, ktoré boli zisťované v trestnom
konaní po tom, čo žalobca podal vo veci aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu
vyplýva,žetzv.pokračovateľalízingu,tedaosobu,ktorámalanamiestožalovanejdoprávnehovzťahuso

žalobcom vstúpiť si zabezpečila žalovaná. Tieto okolností zostali nejasné, aj keď majú právny význam pri
spomínanej kvalifikácii právneho posúdenia v predmetnej veci v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka.
Na základe objasnenia týchto okolností a konkrétneho vzťahu žalovanej k údajnému B. V. bude potom
možné uzavrieť, či žalovaná má niesť zodpovednosť za situáciu, ktorá vznikla, pretože tento omyl
vyvolala alebo musela o ňom vedieť. K takémuto záveru by bolo možné sa prikloniť len vtedy, ak by

žalovaná o úmysle údajného B. V. vedela.

11. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie(vychádzajúc z právneho posúdenia veci uvedeného v
tomto uznesení odvolacieho súdu) doplniť dokazovanie a zistiť podrobným výsluchom oboch sporových
strán, ako konkrétne došlo k tomu, že do právneho vzťahu so žalobcom vstúpila osoba vydávajúca sa

B. V., kto ju zabezpečil, kto a akým konkrétnym spôsobom overoval totožnosť tejto osoby a aký vzťah
mala žalovaná k tejto osobe. Všetky tieto otázky zostali na základe neúplného dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie nezodpovedané, pretože súd prvej inštancie sa neoboznámil so zisteniami ( v
riadnej procesnej forme ), ktoré v súvislosti s touto vecou urobila polícia, pretože príslušné zápisnice o
výsluchu zainteresovaných osôb pred policajnými orgánmi neoboznámil ako eventuálny dôkaz listinou

( § 204 CSP ). Súd prvej inštancie si preto nemohol urobiť záver o tom, či žalovaná vedela o úmysle
údajného B. V..

12. Nemožno sa však prikloniť k tomu, že prejednávanú vec treba posúdiť aj podľa § 37 ods. 1
Občianskehozákonníka,nakoľkotátookolnosťnezodpovedározumnémuusporiadaniuaspravodlivému

riešeniu právnej situácie, ktorá vo vzťahu medzi sporovými stranami nastala, najmä ak by bolo
preukázané, že tzv. pokračovateľa lízingu zabezpečil samotný žalobca tak, ako to žalovaná vo svojom
stručnom vyjadrení tvrdí. Touto vadou nedostatku vôle, vážnosti jej prejavu, či neurčitosti alebo
nezrozumiteľnosti právneho úkonu naviac rozhodne netrpí konanie žalobcu. Ak by takouto vadou trpelo
konanie údajného B. V., nemožno túto okolnosť použiť v neprospech žalovanej, ak by bolo preukázané,

že sama sa stala objektom podvodného konania. Je totiž nepochybné, že zo strany údajného B. V.
išlo o tzv. simulovaný právny úkon, pri ktorom predstieral prevzatie záväzkov pôvodne zaväzujúcich
žalovanú. Pri dvojstranných a viacstranných právny úkonoch však možno s úspechom určiť neplatnosť
právneho úkonu z dôvodu simulácie len vtedy ak obe alebo všetky strany právneho úkonu sa dopustili
simulovaného konania, čo v konaní preukázané nebolo, so zreteľom na pozíciu žalobcu pri tomto

prevode práv a povinností. Pokiaľ ide o údajného B. V. treba tiež pripomenúť, že táto osoba mala
jednoznačne podvodný úmysel pri uzatváraní predmetnej zmluvy, čo možno konštatovať už v súčasnosti
so zreteľom na vykonané dokazovanie. Podvod je uvedenie iného do omylu, a preto posudzovanie
predmetnej veci, z hľadiska právneho posúdenia, podľa § 49 a Občianskeho zákonníka je plne dôvodné.13. Za týchto okolností treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné
práve so zreteľom na to, že tento súd nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového

stavu, ktorý je žiaduci, ak chce súd vo veci aplikovať správne právne posúdenie. Tieto procesné
okolnosti, ktoré vznikli na súde prvej inštancie a vyústili do napadnutého rozsudku treba kvalifikovať ako
nesprávny procesný postup znemožňujúci strane (v zásade obom sporovým stranám v prejednávanej
veci), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom so zreteľom

na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné na súde prvej inštancie vykonať za účelom správneho zistenia
skutkového stavu.

14. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný
týmto právnym názorom odvolacieho súdu a doplní dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného na zistenia

rozhodujúcich okolností skutkového charakteru právne významných pre správne právne posúdenie veci.

15. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).