Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207924
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813207924.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávnenej Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17,
850 05 Bratislava, IČO 35 937 874, proti povinnému V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XX/X, XXX
XX V., adresa pre doručovanie J. XX,

971 01 Prievidza, o vymoženie 197,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/1515/2013-18 zo dňa 30. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone
Babuškovej, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Športová 45, 915 01 Nové Mesto nad
Váhom, trovy exekúcie vo výške 55,01 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, o d m i e t a.

Oprávnenému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom,
so sídlom Športová ul. 45, 91501 Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie vo výške 55,01 eur do troch

dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.4.2013 sa oprávnená domáhala vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 197,76 eur na podklade exekučných titulov, ktorými
sú Výkazy nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.1.2013
a č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.3.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené JUDr. Ivone
Babuškovej dňa 23.5.2013. Dňa 6.6.2014 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávnenej na

zastavenie exekúcie a to z dôvodu, že exekučné tituly Výkazy nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.1.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.3.2013 boli
oprávnenou zrušené. Zrušenie výkazov nedoplatkov, ktoré sú exekučnými titulmi v danej veci, bolo
preukázané priloženým Oznámením o zrušení výkazu z vlastného podnetu zo dňa 4.6.2014 a
Oznámením o zrušení výkazu z vlastného podnetu zo dňa 5.6.2014. Súd prvej inštancie konštatoval, že
nakoľko došlo k zrušeniu exekučných titulov, exekúcia nemôže ďalej pokračovať a musí byť v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavená. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie
vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si poverený súdny
exekútor uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, ktorú
však nesprávne zaokrúhlil na sumu 33,50 eur. Pokiaľ sa odmena exekútora počíta podľa § 14 vyhlášky
č. 288/1995 Z.z., ako je tomu aj v tomto prípade, nie je možné postupovať v zmysle ustanovenie § 26
uvedenej vyhlášky tak ako to vo vyúčtovaní urobil exekútor, a vypočítanú odmenu zaokrúhliť podľa tohto

ustanovenia. Ustanovenie § 26 uvedenej vyhlášky upravuje postup výpočtu len v prípadoch, keď
odmena sa počíta zo základu, t.j. podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1, 2 uvedenej vyhlášky. Z uvedenýchdôvodov preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19
eur. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky v podobe poštovného boli súdnemu exekútorovi priznané
vo výške 12,45 eur, a teda v nižšej výške než si súdny exekútor vyčíslil a to z dôvodu, že do náhrad

za poštovné zahrnul aj náklady za doručovanie listín (vrátenie poverenia), ku ktorých doručovaniu ešte
nedošloaniejezrejméčivôbecdôjde.Ztohtodôvodusúduplatnenépoštovnéznížilosumupoštovného,
ktoré ešte nebolo vynaložené, a to v sume 1,50 eur. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov vo výške 0,20 eur za lustráciu v Informačnom systéme exekučných blokácii, nakoľko
vynaloženie tohto poplatku vyplýva z predloženého exekučného spisu. Naopak súd nepriznal súdnemu

exekútorovi uplatnenú náhradu za tzv. „elektronickú súčinnosť banky“ v sume 0,70 eur, nakoľko
takýto výdavok v takejto sume nijako nevyplýva z predloženého exekučného spisu. Náhrada hotových
výdavkov bola preto súdnemu exekútorovi priznaná v celkovej výške 12,65 eur. Vzhľadom na to, že
exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj uplatnenú DPH v 20 % sadzbe ( 20 % z 45,84 eur, t.j. 9,17
eur). Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 55,01 eur (odmena 33,19 eur, náhrada hotových
výdavkov 12,65 eur, DPH 9,17 eur). V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku súd zaviazal k náhrade

trov exekúcie povinného. Z oznámenia oprávnenej, aj priložených listín, je zrejmé, že povinný si voči
oprávnenej nesplnil oznamovaciu povinnosť a neoznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného
zdravotného poistenia (ako to určuje § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.). Dňa 5.8.2013 a 6.9.2013,
t.j. po začatí exekučného konania povinný dodatočne doručil doklady preukazujúce zdravotné poistenie
povinného v Írsku od októbra 2007 spolu s čestným vyhlásením a splnomocnením. Ak by povinný

oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia na území SR v stanovenej
lehote8dní(akotourčuje§23ods.1písm.c)zákonač.580/2004Z.z.),nebolobyvôbecdošlokvydaniu
predmetných exekučných titulov, ktoré bolo potrebné zrušiť v dôsledku dodatočného (oneskoreného)
splnenia oznamovacej povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením
oprávnenej, a preto bol náhradou trov exekúcie zaviazaný povinný.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie, a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie, podal
povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že celú exekúciu zavinila oprávnená tým, že
nedôvodne vydala výkaz nedoplatkov. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa totiž nikdy neprihlásil,
predtým ako odišiel do Írska (november 2007) bol poistencom EZP, ktorá fúziou prešla do ZP Dôvera.

Uviedol, že hrubo pochybila oprávnená, keď ho bez jeho vedomia viedla ako poistenca. Z tohto dôvodu
sa domnieval, že trovy má znášať oprávnená. Taktiež poukázal na dôvod hodný osobitného zreteľa,
ktorý spočíva v tom, že všetky listové zásielky adresované do miesta jeho trvalého pobytu sa vracali
ako neprevzaté, v dôsledku čoho nemohol vedieť a ani namietať výkaz nedoplatkov a najmä to, že
v relevantnom období nemohol byť poistencom dvoch poisťovní súčasne. Vzhľadom na uvedené sa

domáhalzrušeniatrovexekúcievovýške55,01euraoslobodeniaodsúdnychpoplatkovnacelékonanie.

3. Oprávnená v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla, aby súd odvolanie povinného
zamietol. Uviedla, že rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k 1.1.2009 bol
nariadený bezodplatný prevod poistného kmeňa Európskej zdravotnej poisťovne, a.s. na Spoločnú

zdravotnú poisťovňu, a.s. Následne v súlade s ustanovením § 86e a 86f zákona č. 581/2004 Z.z.
bola Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s. zrušená bez likvidácie a zlúčená so spoločnosťou VšZP, ktorá
sa stala jej právnym nástupcom a dňom 1.1.2010 prevzala všetky jej práva a záväzky. Vzhľadom
k tomu, že si povinný nesplnil oznamovaciu povinnosť a príslušnej zdravotnej poisťovni neoznámil
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky, ku

dňu 1.1.2009 sa stal poistencom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. a odo dňa 1.1.2010 poistencom
VšZP. Povinný bol ako držiteľ živnostenského oprávnenia v období 1.8.1999 -3.9.2013 evidovaný
poistným vzťahom samostatne zárobkovo činná osoba, t.j. tvrdenia povinného o fúzii EZP so zdravotnou
poisťovňou Dôvera, a.s. a o tom, že VšZP hrubo pochybila, keď povinného viedla bez jeho vedomia
ako svojho poistenca, považovala oprávnená za mylné a bezpredmetné. Taktiež oprávnená považovala

za bezpredmetné tvrdenie povinného vo veci doručovania, pretože ak zásielka doručovaná poštou
ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ nebola prevzatá adresátom,
považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, aj keď sa adresát o
tom nedozvedel.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti
napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania,
zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávnenýmna podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

11. Podľa § 202 ods. 2 Os.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 30.6.2015, povinný uznesenie prevzal dňa
22.12.2015 a odvolanie proti tomuto uzneseniu čo do trov exekúcie podal dňa 7.1.2016. V čase vydania
uznesenia súdom prvej inštancie a v čase podania odvolania proti uzneseniu platil Exekučný poriadok v
znení účinnom do 30.6.2016 a Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 ako procesný
predpis, ktorý sa pre procesný postup v exekučnom konaní použitie primerane v prípadoch, ktoré

Exekučný poriadok z procesného hľadiska neupravuje. Z dikcie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 vyplýva, že možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
konania neupravuje a z dikcie ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 vyplýva,
že odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní nie je prípustné.

14. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 197 ods. 1
Exekučného poriadku tak, že povinnému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 55,01 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uvedené rozhodnutie
vydal sudca súdu prvej inštancie

15. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že
o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto

bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už
v znení zákona č. 299/2013 Z.z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 výslovne nestanovuje.

16. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade
trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne
neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 202 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd rozhodujúco odvolaní povinného v čase platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku (po 1.7.2016) dospel
k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné a odvolanie povinného proti výroku
uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).