Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212293
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816212293.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: M. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. 22X/XX, L. pod Z., o vymoženie 1 703 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2017, č. k. 15Er/2455/2016-19, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 97901 Rimavská Sobota, o
vydanie poverenia na vykonanie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 44 ods. 1, 2,
3, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, 3 a príslušné články Smernice rady
93/13/EHS. Uviedol,žeoprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedoručenýmsúdnemuexekútorovi
dňa 05.09.2016 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1 703 eur s
prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria Arbiter sp.zn.: RK-PC-1472/15-MK zo dňa 01.02.2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
01.06.2016avykonateľnosťdňa07.06.2016.Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciesúdny

exekútor predložil súdu dňa 22.07.2016. Dňa 03.03.2014 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným
ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500042486 (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.), na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1200 eur a povinný sa zaviazal úver
vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach. Dňa 03.03.2014 bola medzi oprávneným a povinným
uzavretá Rozhodcovská zmluva č. 8500042486. Bez ohľadu na označenie zmluvy a bez ohľadu na

povahu účastníkov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne v čl.
5, vzhliadol súd nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca

predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a
nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
rozhoduje v tomto prípade je Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Existujúca, ale

neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak
si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.
Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v

zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím
na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor

exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale
aj úniovým právom, súd prvej inštancie žiadosť zamietol v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, ktorý namietol postup súdu prvej inštancie, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy
uzavretej s povinnými ako neplatného úkonu. Exekučný súd sa z hľadiska platnej

právnej úpravy nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne
dohodnutú zmluvu alebo nie. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie,
resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva
spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou

podmienkou. Aj za predpokladu, že povinný rozhodcovskú zmluvu uzavrel, mal možnosť od tejto
zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t. j. potom, čo mu boli peňažné prostriedky
poskytnuté. Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Nie je celkom zrejmé, ako si
súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ako sa budú spory

zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným
sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva
vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne,
a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Ustanovenie

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva
dodávateľ. Výklad podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného ustanovenia v tom
zmysle, kedy súd dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v
spotrebiteľských veciach je vylúčené. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1 M Obdo V 16/2006 zo dňa 26.03.2009, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R

54/2010, platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré
existovali v čase jeho vzniku. Čiže okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného
vzťahu - nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná
okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo

výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a

zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Oprávnený poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa
21.11.2013, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015,
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 118,82 Eur vrátane DPH.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4 (v znení
účinnom do 31.03.2017). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý

v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

8.Podľa§73ods.3,4zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

9. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), jednak posudzuje v spojení s ustanovením §
73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu
či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež

posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.03.2017) tiež spôsobilým exekučným titulom, spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a
teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho neobchádza, či sa
neprieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak

obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek
z týchto podmienok, žiadosť o udelenia poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
vdôsledkuneplneniazmluvnedojednanýchpovinnostízostranydlžníkapodľaúverovejzmluvy,ktorámá
charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský
rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné

úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom

exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 3 (vznení účinnom do 31.03.2017), priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok
aj z hľadiska hmotného práva.

11. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), oprávnený aj bez návrhu (ex offo)
skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je

oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

12. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný

súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

13. Správny bol záver súdu prvej inštancie v tom smere, že predmetná zmluva o revolvingovom
úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania
aplikovalpríslušnéprávnenormychrániacespotrebiteľa.Odvolacísúdsastotožňujesprávnymnázorom
súdu prvej inštancie, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu

uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 03.03.2014, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným
uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej
podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani
nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ
mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu,

ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebitelia týmto stratili právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd prvej inštancie
v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil

znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,

C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom
období.

14. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá reálnu možnosť

ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne (v ten istý
deň) so zmluvou o revolvingovom úvere a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú
istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je podmienkou
poskytnutia peňažných prostriedkov zo strany veriteľa. Z predložených listín teda nevyplýva, že by si
uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na povahu

zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinný mal možnosť do podstatnej časti zmluvného formulára
akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp.
výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez
pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľov po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia,

často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

15. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná
rozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie
alebo tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v

uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
17. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací súd
uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky

na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola

spotrebiteľom v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nim žalobu na rozhodcovskom súde.

18. Odvolací súd zároveň dodáva, že znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie

dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je
právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95
zo dňa 24. 05. 1995).

19. Odvolací súd uzatvára, že v danom prípade je potrebné posúdiť rozhodcovský rozsudok ako
nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2,

3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).

20. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považujezanesprávne(dovolaciedôvody)ačohosadovolateľdomáha(dovolacínávrh) (§428CSP).