Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 14XCdo/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213827
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912213827.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/310/2012, o
dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/732/2015-153 zo dňa

31. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
III. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/310/2012-68 zo dňa

24. februára 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní zaplatila súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti vo výške 66 eur s tým, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením
16Co/732/2015-153 zo dňa 31. marca 2016 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním námietky zaujatosti vznikla
žalobkyni povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch poplatok za námietku zaujatosti ustanovený v položke č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992

Zb.osúdnychpoplatkochvzneníúčinnomdo30.septembra2012odpoplatkuoslobodené.Okresnýsúd
v uznesení, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti,
aplikoval správny právny predpis, správneho ho aj vyložil. Odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí II. ÚS 124/2011-13 vyslovil, že vecné oslobodenie
účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona o súdnych
poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba
postupom podľa § 138 O. s. p..

3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a) súdy
rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§
237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12

ods. 1 O. s. p., b) odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) tým,
že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c) rozhodoval vylúčenýsudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p.), keďže o jej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú
ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
Zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na
vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.

4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 31. mája 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v ustanovení § 473
zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na

konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C. s. p.).

6. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa

predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 C. s. p.), po zistení, že
dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená

v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.)
najskôr skúmal, či je dôvodný návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania.

8. Dovolateľka svoj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odôvodnila
tým, že je potrebné podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade

položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch) s Ústavou
Slovenskej republiky. Argumentovala tým, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu
proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti a ako taká sa nemá
spoplatňovať, pretože predstavuje jediný prostriedok, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania
prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu poplatku

za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo
je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd,
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

9. Obligatórne prerušenie konania na účely podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) upravuje
aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého súd konanie preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa

ust. § 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) sa nestotožnil s argumentáciou
žalobkyne, že vyrubenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu.
Položka 17a bola do Sadzobníka súdnych poplatkov opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z.,

pretožedochádzalokzneužívaniuinštitútunámietkyzaujatostizostranyúčastníkov,atýmkzbytočnému
predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy predmetný poplatok má mať povahu kaucie, ktorá sa
poplatníkovi vráti, ak námietku podal dôvodne. Takéto obmedzenie je podľa dovolacieho súdu primerané
a prispieva aj k zachovaniu iného ústavne zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v
primeranej lehote (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Zaplatený poplatok za námietku zaujatosti sa

naviac v prípade jej oprávnenosti podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Ak poplatok
v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd zruší uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok.
Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veciKreuz proti Poľsku uviedol, že nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať
zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu,

ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(odseky 59, 60).

11. Keďže dovolací súd nepovažoval položku 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za rozpornú s Ústavou
Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1, návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania podľa

ust. § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. ako nedôvodný zamietol.

12. V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť
týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.

O. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

13. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky

- viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/19/2015,
14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/69/2015, 14XCdo/71/2015. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu
stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 C. s. p.).

14. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (ust. § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. §
237 O. s. p., pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške
náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.