Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812204095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812204095.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom v Bratislave, 29. augusta, IČO : 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971
01 Prievidza, proti povinnému: OLMECA, s.r.o., naposledy so sídlom Pravenec 414, PSČ 972 13, IČO :
44 350 619, o vymoženie istiny 508,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2016, č. k. 15Er/749/2012-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil. Výrokom
II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.03.2012

domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 508,09 Eur na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne
č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 10.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 20.02.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. udelené dňa 03.04.2012. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo z obchodného registra vymazaný. Právne súd prvej inštancie

poukázal na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h)
Ex. poriadku a § 68 ods. 2 Obchod. zákonníka. Konštatoval, že z výpisu z obchodného registra bolo
zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť OLMECA, s. r. o., so
sídlom 972 13 Pravenec 414, IČO 44 350 619 zapísanú
v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 20649/R. Následne bol dňa

03.06.2015 povinný z obchodného registra ex offo vymazaný. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pričom
nebolo zistené, že by jeho majetok prešiel na právneho nástupcu. Nebolo zistené, že by bol na majetok
povinného vyhlásený konkurz, príp. začaté konkurzné konanie. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie
konštatoval, že povinný bol zrušený bez likvidácie, nakoľko nemal žiadny majetok. Exekúciu preto
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na
§ 200 ods. 5,

§ 203 ods. 2 veta prvá Ex. poriadku v spojení s § 262 ods.1 a § 470 ods. 1 CSP. Podľa § 203 ods.
2 Ex. poriadku súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie proti
oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený
pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú
trovy. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o
výške náhrady trov konania.2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
nesúhlasí s výrokom o trovách konania, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti

a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Namietal, že súd prvej inštancie mal exekúciu
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Ex. poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol
výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa

23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá
i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti výroku o trovách exekúcie
zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že trvá na podanom návrhu

na zastavenie exekúcie a stotožnil sa s rozhodnutím v časti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie
podané oprávneným považuje za nedôvodné. Súdny exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie
exekúcie a nemôže odmietnuť prijatie návrhu od oprávneného. Každý oprávnený znáša riziko, že svoju
pohľadávku nevymôže, keď podáva návrh na vykonanie exekúcie. Preto súdny exekútor nenesie riziko
pri vymáhaní pohľadávok od oprávneného. Oprávneným uvedené rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku sa nedá aplikovať na prácu a činnosť exekútora, aj keď
spadá do skupiny slobodných povolaní.

4. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania

oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

5. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď z obsahu
odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje

voči samotnému zastaveniu exekúcie (oprávnený navrhuje rozhodnúť rovnako o zastavení exekúcie),
no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť
napadnuté rozhodnutie len vo výroku o trovách exekúcie.

9. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za

odvolanie len do výroku II. o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku
II. rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je.

10. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)

výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,
preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).