Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Libor Kysucký
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200108
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:5614200108.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa Elize,
s.r.o. so sídlom Družstevná 5, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO 36 421 669, právne zastúpeného JUDr.
Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš proti odporcovi
HANT BA, a.s. so sídlom Hliny 1412, 017 07 Považská Bystrica, IČO 36 328 375, právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou KZ partners, s.r.o. so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO 47 236 477 o
zaplatenie 23 744,70 € s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia 4 489,98 € na účet
spoločnosti Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o. so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Liptovský Mikuláš domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť 23 744,70 €, úroky z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca
dal spoločnosti IDEA - Liptovský Mikuláš s.r.o. (ďalej iba IDEA) do podnájmu stavbu „Dom nábytku
IDEA“ s tým, že navrhovateľ dňa 28.8.2008 uzatvoril s IDEou zmluvu o podnájme obchodného priestoru
č. 1.11. Navrhovateľ poukázal na to, že keďže obchodný priestor bol nezariadený, navrhovateľ ho na
vlastné náklady upravil, na čo vynaložil 942 395 Sk. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že dňa 8.1.2010 sa
navrhovateľ dohodol s odporcom na ukončení podnájomného vzťahu a na to, že odporca aj po ukončení
zmluvného vzťahu užíva zhodnotenie, toto prenajíma ďalším podnájomcom a berie z neho úžitky.
Odporca poukázal na to, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nie je miestne príslušný a že vznáša
námietku premlčania, že dohoda o ukončení podnájmu je neplatná, lebo podnájom bol ukončený zo
zákona, že regále je možné oddeliť od obchodného priestoru a že návrh je nedôvodný v rozsahu náhrady
za práce súvisiace s realizáciou zhodnotenia (č.l. 52).
Súd považuje za preukázané, že spoločnosť IDEA uzatvorila dňa 22.8.2008 uzatvorila s navrhovateľom
zmluvu o podnájme nebytových priestorov (č.l. 83).
Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľ v roku 2008 v obchodných priestoroch č. 1.11
položil podlahu, namontoval podhľady, vchodové dvere a priečky, zrealizoval elektrickú inštaláciu a
zabezpečovací systém, umiestnil regále, svietidlá a zrkadlá s tým, že na stavebné práce a materiál
vynaložil 31 281,70 € (č.l. 115, č.l. 137).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť BKS-Leasing a.s. ako leasingový prenajímateľ
uzatvorila s odporcom - t.j. so spoločnosťou HANT BA a.s. dňa 19.12.2008 zmluvu o leasingu o.i. stavby
so súpisným číslom XXXX, k.ú. E. F. (č.l. 65).Súd považuje za preukázané aj to, že odporca dňa 21.1.2009 uzatvoril so spoločnosť IDEA zmluvu o
podnájme nehnuteľností - o.i. „Domu nábytku IDEA“ (č.l. 73).
Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľ listom zo dňa 22.6.2009 odstúpil od zmluvy o
podnájme, ktorú dňa 21.1.2009 uzatvoril so spoločnosťou IDEA (č.l. 57).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť dňa IDEA dňa 1.7.2009 odovzdala odporcovi „Dom
nábytku IDEA“ (č.l. 58).
Súd považuje za preukázané aj to, že odporca listom zo dňa 27.7.2009 oznámil navrhovateľovi, že
zmluvný vzťah založený zmluvou, ktorú dňa 21.1.2009 uzatvoril odporca s IDEou bol ukončený dňa
29.6.2009, že od 30.6.2009 vstúpil odporca do všetkých práv a povinností spoločnosti IDEA a že
navrhovateľ je povinný všetky platby platiť na účet odporcu (č.l. 29).
Súd považuje za preukázané aj to, že odporca sa dňa 8.1.2010 s navrhovateľom dohodol, že
podnájomný vzťah vzniknutý na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov sa končí dňa
8.1.2010(č.l.11)aženavrhovateľdňa21.1.2010odovzdalodporcoviobchodnépriestoryč.1.11(č.l.13).
Súd považuje za preukázané aj to, že odporca listom zo dňa 6.5.2010 navrhovateľovi oznámil, že budúci
podnájomca nemá záujem o veci investičnej povahy a vyzval ho, aby obchodné priestory vypratal do
14.5.2010 s tým, že ak v vyprataniu nedôjde, tovar, materiál veci investičnej povahy budú vyskladnené
a uložené u uschovávateľa (č.l. 56).
Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľ dňa 12.9.2012 vyzval D.. F. V.A., aby ho informoval
o tom, ako sa mieni dohodnúť s navrhovateľom ohľadne vysporiadania jeho investície (č.l. 27).
Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľ dňa 22.1.2013 vyzval odporcu, aby ho informoval o
tom, ako sa mieni dohodnúť s navrhovateľom ohľadne vysporiadania jeho investície (č.l. 26).
Súd považuje za preukázané aj to, že odporca listom zo dňa 6.2.2013 oznámil navrhovateľovi, že budúci
podnájomca nemá záujem na odkúpení predmetného zhodnotenia (č.l. 24).
Súd pri ustálení týchto skutočností vychádzal z „Dohody o ukončení podnájmu nebytových priestorov“,
z odovzdávacieho protokolu koncesie, z listov zo dňa 27.7.2009 (č.l. 29), 6.5.2010 (č.l. 56), 12.9.2012
(č.l. 27), 22.1.2013 (č.l. 25), 6.2.2013 (č.l. 23), z odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.6.2009, z preberacieho
protokolu zo dňa 1.7.2009, zo zmluvy o leasingu nehnuteľností LZN/08/20001, zo zmluvy o podnájme
nehnuteľností, zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov, z výpovede konateľky navrhovateľa a z
prehľadu prác (č.l. 137).
Súd týmto dôkazom uveril, pretože v konaní nebola žiadnym spôsobom spochybnená ich pravosť a
pravdivosť.
Súd nevykonal znalecké dokazovanie ohľadom výšky zhodnotenia navrhnuté odporcom, nakoľko
vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania by toto dokazovanie bolo nadbytočné.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strane
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ - Elize s.r.o. v období od 28.8.2008 do 31.12.2008
(viď č.l. 115) v obchodnom priestore č. 1.11 vybudoval vstupný presklený výklad a priečky, nainštaloval
osvetlenie a zabezpečovací systém, položil podlahu, namontoval podhľady a umiestnil regále a zrkadlá,
na čo podľa jeho tvrdenia vynaložil 942 395 Sk. Navrhovateľ pritom tieto investície do
cudzej nehnuteľnosti, resp. aspoň niektoré z nich zrealizoval na základe Zmluvy o podnájme nebytových
priestorov zo dňa 28.8.2008 (podľa článku VII.28 bol navrhovateľ povinný na vlastné náklady zriadiť
presklený výklad a osvetlenie - a to ešte pred otvorením prevádzky; podľa článku VII.26 bol navrhovateľ
oprávnený v prenajatom priestore zriadiť zabezpečovacie zariadenie); je pritom zrejmé, že navrhovateľ
bol ochotný tieto značné investície do cudzej nehnuteľnosti uskutočniť preto, lebo predpokladal, že
obchodný priestor č. 1.11 bude užívať ďalších 10 rokov (článok IV.1 zmluvy o podnájme).
Z vykonaného dokazovania však vyplýva aj to, že v deň uzatvorenia zmluvy o podnájme (t.j. 28.8.2008)
spoločnosť IDEA ešte nebola podnájomcom obchodného centra (podnájomcom sa stala až o 5
mesiacov - dňa 21.1.2009). Spoločnosť IDEA teda v auguste 2008 nemala právo užívať stavbu „Domnábytku IDEA“ a teda ani nemohla toto svoje oprávnenie užívať stavbu, resp. jej časť preniesť na tretiu
osobu - v danom prípade na navrhovateľa.
Spoločnosť IDEA sa teda v auguste 2008 nemohla s navrhovateľom dohodnúť na tom, že tento
má do otvorenia obchodného centra (predpokladaný termín otvorenia bol 22.11.2008) na vlastné
náklady zriadiť presklený výklad a osvetlenie v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom nebola spoločnosť
IDEA a nemohla mu ani udeliť súhlas na nainštalovanie zabezpečovacieho zariadenia v obchodných
priestoroch; spoločnosť IDEA sa dňa 28.8.2008 nemohla zaviazať ani k tomu, že umožní navrhovateľovi
obchodný priestor užívať 10 rokov.
Plnenia vyplývajúce zo zmluvy (t.j. na jednej strane najmä povinnosť spoločnosti IDEA najmä strpieť, aby
navrhovateľ 10 rokov užíval obchodný priestor a dať navrhovateľovi súhlas na vykonanie stavebných
úprav a na druhej strane najmä povinnosť navrhovateľa v obchodnom priestore zriadiť presklený výklad
a osvetlenie) boli teda právne nemožné a „Zmluva o podnájme nebytových priestorov“ uzatvorená dňa
28.8.2008 je vzhľadom na túto právnu nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 OZ neplatná.
Pokiaľ teda navrhovateľ - t.j. Elize s.r.o. po podpise zmluvy o podnájme vykonal v obchodnom priestore
určité stavebné úpravy (napr. zriadil presklený výklad a osvetlenie, nainštaloval zabezpečovacie
zariadenie atď.), tieto stavebné úpravy vykonal bez právneho dôvodu a má teda právo domáhať sa toho,
aby mu toto bezdôvodné obohatenie bolo vydané.
Navrhovateľ pritom vydanie tohto bezdôvodného obohatenia nežiadal od osoby, s ktorou uzatvoril
neplatnú zmluvu o podnájme (t.j. od spoločnosti IDEA), ani od vlastníka budovy (t.j. od spoločnosti BKS
Leasing),aleodspoločnostiHantBAa.s..Ajpodľanázorusúdukobohateniudošlonastranespoločnosti
HANT BA a.s. - a to v dôsledku toho, že práva odporcu k predmetnej stavbe vyplývajú z leasingovej
zmluvy. Leasing má totiž oproti nájmu určité výrazné špecifiká - leasing totiž smeruje k tomu, aby sa
leasingový nájomca stal vlastníkom predmetu leasingu. To znamená, že po uplynutí doby leasingu sa
odporca stane vlastníkom budovy - ktorá však bude mať zabudovaný aj vstupný presklený výklad a
osvetlenie predajne; v konečnom dôsledku bude teda príjemcom plnení, ktoré poskytol navrhovateľ,
odporca. Aj v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy by bol konečným príjemcom plnení
odporca. Pri predčasnom ukončení by totiž odporca mal nárok na výťažok zo speňaženia predmetu
leasingu (viď bod 8.2.1 zmluvy LZN 08/200001) - tento výťažok by však nevyhnutne bol pozitívne
ovplyvnený aj tým, že v obchodnom priestore 1.11 už bude zabudovaný vstupný presklený výklad a
osvetlenie predajne. Naviac odporca má z toho, že navrhovateľ vybudoval vstupný presklený výklad,
osoh aj v súčasnosti - odporca tento priestor prenajíma (viď č.l. 54), pričom skutočnosť, že nemusel
vybudovať vstupný presklený výklad a osvetlenie predajne, viedla nepochybne k zníženiu jeho nákladov
(na druhej strane bez výkladu a osvetlenia by odporca sotva našiel záujemcu o užívanie obchodného
priestoru 1.11.).
Pretože však Hant BA a.s. vzniesol námietku premlčania, súd skúmal, kedy začala plynúť premlčacia
doba.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stavebné úpravy boli vykonané v období od 28.8.2008 do
31.12.2008 (viď č.l. 115).
Je teda zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1.1.2009 (navrhovateľ mohol právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia na súde uplatniť na súde deň nasledujúci po dni, keď bola tá - ktorá
stavebná úprava dokončená - viď § 391 ods. 1 ObZ). Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že
navrhovateľ aj odporca sú podnikatelia a záväzkové vzťahy medzi nimi sa tak spravujú treťou časťou (t.j.
§ 261 až § 755) Obchodného zákonníka. Pretože bezdôvodné obohatenie je považované za záväzkový
vzťah (viď § 489 OZ), pre posúdenie premlčania v súdenej veci je potrebné vychádzať z ustanovení
Obchodného zákonníka.
Pretože navrhovateľ svoj návrh podal až po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby a odporca vzniesol
námietku premlčania, súd návrh zamietol - z citovaného § 388 ObZ totiž vyplýva, že ak povinná osoba
namietne premlčanie, súd nemôže právo priznať.
Pokiaľ ide o veci, ktoré sa nestali súčasťou budovy a sú oddeliteľné bez toho, aby sa znehodnotila
budova obchodného centra (napr. regále, zrkadlá, svietidlá), súd považuje za potrebné uviesť, že tieto
hnuteľné veci sú stále vlastníctvom toho, kto ich kúpil. Pokiaľ by však tieto veci užíval nevlastník, tento
nevlastník by sa užívaním týchto hnuteľných vecí bezdôvodne obohatil (viď rozsudok NS ČR sp.zn.
30Cdo/1789/2000 zo dňa 2.11.2000). Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že tieto samostatnéhnuteľné veci patriace navrhovateľovi reálne užíva práve odporca a súd preto návrh zamietol aj čo do
prospechu, ktorý by vznikol nevlastníkovi hnuteľných vecí ich užívaním.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal vo
veci plný úspech a súd mu preto priznal :
- 403,34 € (odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia 5/2014)
- 403,34 € (odmena za vyjadrenie vo veci samej 5/2014 - č.l. 52)
- 100,84 € (1-ina tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 7.5.2014, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci)
- 806,68 € (odmena za účasť na pojednávaní dňa 8.9.2014)
- 806,68 € (odmena za účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014)
- 403,34 € (odmena za účasť na pojednávaní dňa 3.12.2014)
- 48,24 € (režijný paušál 6 x 8,04 €).
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu vykonal dňa 7.5.2014 cestu zo sídla v Senci na súd v
Liptovskom Mikuláši, súd mu priznal aj náhradu za stratu času v sume 160,80 € (cesta Senec - Liptovský
Mikuláš po ceste E571/E58 podľa máp Google trvá cca. 2 hodiny 47 minút, čo je oboma smermi 12
polhodín) a náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla A. Q. v sume
138,40 €. Pri vyčíslení cestovného súd vychádzal z toho, že advokát odporcu precestoval 2 x 262 km
(vzdialenosť Senec - Liptovský Mikuláš po ceste E571/E58 podľa máp Google), na čo pri spotrebe 6
l/100 km minul 31,44 l nafty, pričom nafta stála 1,352 €/l; okrem toho vznikol nárok na základnú náhradu
0,183 €/km.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu vykonal dňa 8.9.2014 cestu zo sídla v Senci na súd
v Považskej Bystrici, súd mu priznal aj náhradu za stratu času v sume 80,40 € (6 polhodín x 13,40
€) a náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla A. Q. v sume 76,91 €.
Pri vyčíslení cestovného súd vychádzal z toho, že advokát odporcu precestoval 2 x 146 km, na čo pri
spotrebe 6 l/100 km minul 17,52 l nafty, pričom nafta stála 1,34 €/l; okrem toho vznikol nárok na základnú
náhradu 0,183 €/km.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu vykonal dňa 29.10.2014 cestu zo sídla v Senci na súd
v Považskej Bystrici, súd mu priznal aj náhradu za stratu času v sume 80,40 € (6 polhodín x 13,40
€) a náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla A. Q. v sume 76,49 €.
Pri vyčíslení cestovného súd vychádzal z toho, že advokát odporcu precestoval 2 x 146 km, na čo
pri spotrebe 6 l/100 km minul 17,52 l nafty, pričom nafta stála 1,316 €/l; okrem toho vznikol nárok na
základnú náhradu 0,183 €/km.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu vykonal dňa 3.12.2014 cestu zo sídla v Senci na súd
v Považskej Bystrici, súd mu priznal aj náhradu za stratu času v sume 80,40 € (6 polhodín x 13,40
€) a náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla A. Q. v sume 75,39 €.
Pri vyčíslení cestovného súd vychádzal z toho, že advokát odporcu precestoval 2 x 146 km, na čo
pri spotrebe 6 l/100 km minul 17,52 l nafty, pričom nafta stála 1,253 €/l; okrem toho vznikol nárok na
základnú náhradu 0,183 €/km.
Tarifnú odmenu a náhrady bolo potrebné zvýšiť o DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.