Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/76/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012899186
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012899186.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, proti
povinnému E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. XX, o vymoženie 1.886,81 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 3.2.2012 č.k. 1 Er 8/1999-30 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu
trov v sume 211,79 Eur a zaviazal oprávneného k ich úhrade do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Zastavenie exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, keď
oprávnený cestou súdneho exekútora navrhol exekúciu zastaviť. O trovách exekúcie súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 200 ods. 1,2 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku.
Pri priznávaní trov exekúcie vychádzal zo špecifikácie týchto trov predloženej súdnym exekútorom.
Súdnemu exekútorovi priznával trovy, ktoré pozostávajú z odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa §
14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995, z paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, náhrady hotových
výdavkov podľa § 22 vyhlášky a 19 % DPH. V zmysle vyúčtovania exekútora, hotové výdavky a odmenu
za úkony exekučnej činnosti súd prvého stupňa považoval za primerané rozsahu a povahe vykonávanej
exekúcie a za preukázané obsahom spisového materiálu.
Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal v stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý nesúhlasí s výškou trov exekúcie. Zastáva názor, že vypracovanie špecifikácie trov
exekúcie a podnetu na zastavenie exekúcie nie je činnosť vykonávaná v prospech oprávneného,
ale v prospech exekútora, a preto nie je možné hľadieť na tieto úkony ako na účelne vynaložené
úkony exekučnej činnosti, za ktoré by mal exekútor nárok na odmenu. Rovnako aj vypracovanie
vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie a vyhotovenie správy pre oprávneného nemá patriť odmena
exekútorovi, keďže vykonanie týchto úkonov nesmeruje bezprostredne k výkonu rozhodnutia, ktoré
je podkladom pre exekúcie. Pokiaľ ide o úkony vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a
vypracovanie viacerých súčinností, tam bola požadovaná odmena účtovaná podľa § 14 ods. 1 písm. a/,
ods.2vyhlášky,pričomoprávnenýmázato,žetietoúkonysúzahrnutévodmenepodľa§14ods.1písm.
b/ vyhlášky a sú odmeňované paušálnou sumou. Len na základe iného označenia ich nemožno priznať,
pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon. Nepozdáva sa mu tiež
to, že má platiť odmenu za informáciu od Sociálnej poisťovne. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu
nemajetnosti, čo nespôsobil oprávnený ako účastník exekučného konania a tieto dôvody zastavenia
exekúcie ani nemohol predvídať. Vzhľadom na uvedené oprávnený považuje súdom priznané trovy
exekúcie za neprimerané a žiada znížiť výšku trov exekučného konania, ktoré by mal povinnosť uhradiť
súdnemu exekútorovi iba za účelne vynaložené trovy exekúcie.Súdna exekútorka JUDr. Mária Hlaváčová nesúhlasí s odvolaním oprávneného a navrhla uznesenie vo
výroku o trovách exekúcie ako správne potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 212 O.s.p. spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavanej
časti rozhodnutia, keď rozhodnutie nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom k 31.1.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, exekučné konanie v danom prípade bolo začaté dňom 4.1.1999, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom boli
právoplatné a vykonateľné platobné výmery vydané oprávneným vo vzťahu k povinnému.
Je tiež zrejmé, že v priebehu exekúcie oprávnený navrhol exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1
písm.c/zákonač.233/1995Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Sohľadomnauvedenéjedanápovinnosť
oprávneného zaplatiť konajúcej súdnej exekútorke vzniknuté trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 - 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení platnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený
zvykonávaniaexekúcie,aleboakexekúciusúdzastaví,odmenasúdnehoexekútorazavýkonexekučnej
činnosti sa určuje :
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a/ je 200,- Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk.
Ako už bolo spomínané, exekučné konanie bolo v danom prípade zastavené v súvislosti s návrhom
oprávneného, preto súd prvého stupňa postupoval správnym spôsobom ak tomuto účastníkovi ukladal
povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa však pokiaľ ide o výšku
priznaných trov exekúcie, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa sa v celom
rozsahu stotožnil so špecifikáciou jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako ju predložila súdna
exekútorka v tomto konaní, vo vzťahu ku každému z týchto úkonov priznával súdnej exekútorke odmenu
minimálne za jednu hodinu exekučnej činnosti a nezohľadnil odlišnosť časového trvania jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.
Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné vždy
venovať náležitú pozornosť skúmaniu účelnosti hodín vynaložených na exekúciu. Účelnosť takto
vynaložených hodín je pritom podkladom pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej
vyhlášky. Keďže trovy exekúcie pri jej zastavení vždy určuje súd, je jeho povinnosťou skúmať účelnosť
vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V súlade s § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej
vyhlášky je zrejmé, že pri výpočte odmeny je potrebné zohľadniť počet účelne vynaložených hodín naexekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Nie je teda v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky
sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho súčtu určenie
odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa opätovne v ďalšom konaní rozhodne o trovách
exekúciestým,žejepotrebnévtomtosmerepresneuviesť,zaktorékonkrétneúkonyexekučnejčinnosti
a v akom časovom rozsahu je odmena súdnej exekútorky dôvodná podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a
následneajzaktoréúkonyexekučnejčinnostijejmápatriťnáhradapaušálnejsumyurčenejvustanovení
§ 15 ods. 1 vyhlášky. Pri priznávaní odmeny súdnej exekútorke podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky súd
prvého stupňa dôsledným spôsobom posúdi pri jednotlivo vykonaných úkonoch exekučnej činnosti ich
konkrétny časový rozsah, ktorý bol v tomto smere dôvodný a potrebný a na základe tohto súčtu určí
odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.
So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil postupom podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa §
221 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.