Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. júl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203856
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313203856.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so

sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: V.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, W., o zaplatenie 420,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 420,- eur od
2.2.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 420,- eur s prísl. z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 970 01 Banská Bystrica, IČO:
42309166 vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vzniknutých do 30.6.2016 v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súd dňa 28.03.2013 sa podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd na základe zmenky zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi:

a) zmenkovú sumu 420,- eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
- zo sumy 420,- eur od 2.2.2010 do zaplatenia,
c) 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy
- 420,- eur od 19.4.2010 do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zo zmenkovej sumy, teda 1,40 eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že si uplatňuje právo zo zmenky. Ako indosátor je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.9.2009 na zmenkovú sumu 420,- eur, pričom
sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 2.2.2010. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič a to ani

na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal
skutočnosť predĺženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému
do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú zmenkovú sumu príslušenstvom. Žalobca nežiadal vo veci nariadiťpojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmeny
vystavenej žalovanou.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa9.11.2016 poukazoval na neprimeranú výšku úrokov, ktoré
požaduje žalobca v tomto konaní, pričom pri podpise zmenky sa nerozprávalo o úrokoch.

4. Rozsudkom č.k. 12C/68/2013- 20 zo dňa 27.6.2013 súd žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým,žežalobca napriekvýzvesúdunepredložil,,právnytitul,nazákladektoréhobolazmenkavystavená

a vyplnená (zmluva alebo iný)“. Preto ,,nemal inú možnosť, len tento návrh zamietnuť, o čom bol
žalobca poučený“. Postupoval podľa čl. 4 bod 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Krajský
súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením č.k. 20Co/132/2013-43zo dňa 28.10.2013 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne vec prejednal a doplnil dokazovanie podľa pokynov
odvolacieho súdu.

6. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP
Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

7. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo

vyvesené dňa 19.6.2017.

8. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 žalobca zobral žalobu v časti zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne späť a tým, že v konaní si ďalej uplatňuje nárok na zaplatenie zmenkového úroku 0,06
% denne.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.
Podľa § 145 ods. 3 CSP; Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Nakoľko žalobca
zobral žalobu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť po doručení žaloby, preto v zmysle
uvedených zákonných ustanovení konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 264eur od 21.8.2009 do zaplatenia, zastavil.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi a to zmenkou, zmluvou o úvere, úplným
výpisom z obchodného registra žalobcu vedeného Městským soudem v Praze,oddiel C, vložka
81616, s pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Humenné sp.zn.22Er/1051/2010 a z neho
predovšetkým s úverovou zmluvou a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, uznesením o
zastavení exekučného konania, ako aj výpisom z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa

Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Bratislava a zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky POHOTOVOSTI, s.r.o.
vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súdu je taktiež
známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery.

12. Zo zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, je vystavená v Snine
dňa 28.9.2009 s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35
807598,Bratislavasumu420,-eurazmenkovýúrok0,25%denneod2.2.2010.SplatnéPOHOTOVOSŤ,s.r.o. Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Vystaviteľom je
žalovaná. Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o.
- žalobca.

13. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a
žalovanou, číslo zmluvy 87600026 dňa28.9.2009 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
200,- eur a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,-
eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 396,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 33,- eur počnúc od 28.10.2009

na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná hodnota RPMN,
nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Z úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny
vzťah.

14. Vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru pôvodného veriteľa a to v Článku 17 je uvedené: ,,Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy

voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu
4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“

15. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 22Er/294/2010 vyplýva, že tú

istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého právneho vzťahu si na základe
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanej ako povinnej predchádzajúci
veriteľ ako oprávnený - spol. Pohotovosť s.r.o. Z exekučného spisu ďalej vyplýva, že súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto
prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o

ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto
prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Uznesením zo dňa
20.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

16. Do konania dňa 11.11.2014 z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane žalovanej

vstúpilo Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2015 vedľajší
účastník uviedol, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je
možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Ak by tak bolo, došlo by k zmareniu účelu spotrebiteľského
práva. V takom prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré neprijateľné podmienky, ktoré by však

súd nemohol skúmať, čím by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu ochranu. Neplatnosť
zmenky znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá
ju mala zabezpečovať, teda nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Vzhľadom
k tomu, že zmenková zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, na základe takejto neplatnej zmluvy nevzniklo pôvodnému veriteľovi ani právo na vyplnenie

zmenky a teda ani právo na plnenia z takto vyplnenej zmenky. Okrem toho že dojednanie, ktoré by
zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť blankozmenku je v rozpore s dobrými mravmi, je tiež neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

17. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.2..2017 uviedol, že predmetom konania je

výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.25Cdo 1838/2000 zo dňa 22.08.2002 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

18. Súd dospel k záveru, že v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale aj v konaniach kde
sa uplatňuje právo z cenných papierov, je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná o
spotrebiteľské právne vzťahy. To, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve, že sižalobca uplatňuje právo zo zmenky, na tomto právnom názore nič nemení. Ak súd zistí, že sa jedná o
spotrebiteľský právny vzťah, použije súd v konaní pri jeho posúdení aj normy spotrebiteľského práva a
to za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa.

19. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd je toho názoru, že v tomto konaní jeho predmetom
sú spotrebiteľské právne vzťahy. Medzi pôvodným veriteľom a žalovaný bola uzatvorená dňa
28.9.2009 zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

20. Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení
zmeniek vyplýva, že táto dohoda ako zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, je na
formulárovom tlačive, a spotrebiteľ nemal možnosť ju zmeniť, ovplyvniť a bola vopred pripravená
právnym predchodcom žalobcu - veriteľom. Zmenkovú sumu si mohol veriteľ vyplniť vo výške ako chce,
vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu na vôľu dlžníka a bez možnosti kontroly.

Všeobecné obchodné podmienky nie sú opatrené podpisom veriteľa a ani žalovaného.

21. Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

22. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné

akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu
uzavretiazmluvy(ďalejlen,,Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (;neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z Občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na túto zmluvu nepoužije vzhľadom na § 2,
odsek 2, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na : písmeno f), teda na úvery na ktorých základe

sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi
splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.
Podľa§4ods.6 z.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvplatnomzneníkudňuuzavretiazmluvy,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

25. Žaloba, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa podmienky na konanie v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný

jefyzickouosobou,ktorámábydliskonaúzemíSlovenskejrepubliky.Predmetomkonaniajecezhraničný
spor, pričom hodnota nepresahuje 2 000,- eur bez príslušenstva.

26. Súd je viazaný žalobou. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.

Pôvodným veriteľom, ako aj zmenkovým veriteľom a remitentom bola POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá
postúpila túto pohľadávku zo zmenky na českú spoločnosť, terajšieho žalobcu. Z tohto dôvodu boli
formálne splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného nariadenia.

27. Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zo

zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou. Súd konštatuje, že uvedená zmenka spĺňa všetky
náležitosti podľa tohto právneho predpisu a to aj vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Prešove
vysloveného v obdobnom konaní vo svojom uznesení zo dňa 11. marca 2014, ktorým rozhodoval
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/124/2013 v právnej veci

žalobcu CD Consulting, s.r.o. proti odporkyni Ľubici Bajzovej o zaplatenie 152,- eur s príslušenstvom.
V uvedenom uznesení Krajský súd v Prešove poukázal na to, že zmenka má všetky náležitosti podľa
zákona o zmenkách a šekoch a preto sa jedná vzhľadom na tento zákon o platnú zmenku.

28. Žalobca počas konania zotrval na svojich vyjadreniach, že si uplatňuje práva zo zmenky, ktorá na

neho bola indosovaná, ide o drobný spor a súd má postupovať podľa vyššie uvedeného nariadenia a
sám od seba nemá čo iné skúmať, či poskytovať súdnu a právnu ochranu spotrebiteľovi. Nemá ani čo
nariaďovať pojednávanie.

29. Žalobou sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera a to dokonca z indosovanej zmenky

podľa zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňovalo právnemu predchodcovi žalobcu,
aby použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka
plnenia aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti
zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu.Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez
možnosti súdnej kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ).

30. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10, bolo
rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k
dispozíciinevyhnutnéinformácieoprávnomaskutkovomstave.Vbode37tohtorozhodnutiajeuvedené,
že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ichskutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi reálnu rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

31. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.03.2013 (Česká sporiteľňa a.s.
proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného

papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

32. Pri posúdení veci, súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju
previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre

spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový
veriteľ, t.j. žalobca si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala
spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade
Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov
alebo pôžičiek.

33. Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.04.2013 pod číslom 2012/4165, Vec: výzva -
porušenie č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany
EK, že SR pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste Európska
komisia dokonca výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. (strana 2, 3, 14 listu

EK), ako aj už vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť. Okrem iného sa v
tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole
(strana 5 EK): „Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci používajú aj
iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach.“
Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek

svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek
skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisov a sú založené na nekalých
podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.

34. Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach oboch účastníkov tohto spotrebiteľského právneho vzťahu, v neprospech
spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Je teda absolútne neplatnou. Bez takejto platnej
dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje žalovanú
pohľadávku.Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré

umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od
spotrebiteľaneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímjehozáväzku.Takétozmluvné
dojednanie teda predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.

35. Súd dodáva, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zákona o

zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní
o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto
dojednaní,aksúvrozporesospotrebiteľskýmiprávnyminormamiato čiužpreneprijateľnosťzmluvných
podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenkasú neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže
si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celú žalobu zamietol. Zmluva a obchodné podmienky
nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

36. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007).

37. V rámci uplatnenia práv zo zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus

iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú
písané pre bdelých“). Je rozhodným, že kým nevyužitie postupu podľa čl. I § 10, § 17 zmenkového
a šekového zákona zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom
znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na
uplatnenie práv zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa cit. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo 9/2012: „Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non
excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje

na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci
zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky

proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na
uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu
zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý
zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je

súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak by došlo k odčleneniu
abstraktného vzťahu zo zmenky, nemohol by súd aplikovať právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, čím
by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva a tým aj k odopretiu práva spotrebiteľa na súdnu
ochranu.

38. V tomto konkrétnom prípade súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako
aj následne vystavenú samotnú zmenku a to z viacerých samostatných dôvodov.

39. Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a to podľa článku 2 písm. a/ v
spojení s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku

ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to predovšetkým podľa § 53 odsek 4
písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda
o vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne
dojednaná. Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že

na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa
práva zo zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na navrhovateľa CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu
postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť
realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa
skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR

457/10). Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona vneprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dohodu o
vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch

vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej
zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na
princíp ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj

v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na
podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu ( rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 2Co/180/2016 zo dňa 30.11.2016).

40. Taktiež je zrejme, že tento právny úkon a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa
nej vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a to
pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne

normy spotrebiteľského práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť vyššie
uvedené ustanovenia spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a
povinností spotrebiteľa a to aj súdom, v každom štádiu konania.Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň NS SR

konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného
právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.

Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“

41. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v
zákone č. 258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3
ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v

rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.

Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút
a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platíajvprípadezmenymajiteľazmenkyalebopostúpeniaprávzozmenky.Vyššieuvedenéustanovenie
teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila len zabezpečovacia zmenka
zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny predchodca žalobcu zákonný limitzmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na
žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom predstavuje neplatný právny úkon podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

42.Súdjeviazanýžalobouakeďžesižalobcauplatňovalvtomtokonaníprávozozmenky,akozcenného
papiera a dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú absolútne neplatné, súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/108/2016 zo dňa 07.12.2016, sp. zn. 3Co/150/2016 zo dňa

06.12.2016, sp. zn. 20Co/212/2016 zo dňa 15.11.2016, sp. zn. 19Co/220/2016 zo dňa 17.01.2017, sp.
zn. 21Co/148/2016 zo dňa 28.02.2017.

43. V danej veci počas konania, ešte podaním doručeným súdu dňa 11.11.2014, vstúpil do konania na
strane žalovanej strany vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy svojim písomným podaním. O námietke
vstupu vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. do konania vznesenej žalobcom

súd nerozhodoval, nakoľko od 01.07.2016 jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania zaniklo.
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. dňa 10.04.2017 súdu oznámilo, že v konaní naďalej nebude
pokračovať ani ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP. Súd s ním preto ďalej nepokračoval v konaní
a rozhodnutie o námietke jeho vstupu do konania by tak bolo nadbytočné a nehospodárne.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej tak vznikol
nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej v
súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

46. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. vstúpilo do konania ešte v zmysle zákona č. 99/1964 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a to z vlastnej iniciatívy ako vedľajší účastník
na strane žalovanej na ochranu jej práv ako spotrebiteľa.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej
moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej
má vystupovať, súhlasí.

Podľa Článku 2 ods. 1 a 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa Článku 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,
a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon,

tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky
právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter sporu malo občianske združenie do 30.06.2016 oprávnenie vystupovať v konaní pred súdom
ako vedľajší účastník na strane žalovaného ako spotrebiteľa, pričom nemuselo preukazovať právny
záujemnavýsledkukonania.Súdmalzato,žev 30.06.2016bolvprocesnomporiadkuzakotvenýinštitút

vedľajšieho účastníka s osobitnou úpravou v tzv. spotrebiteľských sporoch a občianske združenie malo
s prihliadnutím na prevažujúcu rozhodovaciu prax, ktorá priznávala vedľajším účastníkom náhradu trov
právneho zastúpenia, legitímne očakávania v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania. Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z. v konaní aktívne vystupovala a hájilo záujmy žalovanej ako spotrebiteľa
( písomné vyjadrenia) a hoci podľa v súčasnosti účinnej úpravy v CSP nespĺňa uvedené občianske

združenie predpoklady, aby mu mohlo byť priznané postavenie intervenienta v zmysle § 81 CSP
(nakoľko nemá právny záujem na výsledku konania) a ani postavenie osobitného subjektu v zmysle §
95 ods. 1 CSP, súd je toho názoru, že za účelom zachovania princípu právnej istoty, s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti, princípy, na ktorých je postavený CSP, pri zohľadnení doterajšejrozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, má občianske združene nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré mu vznikli do 30.06.2016. Nakoľko občianske združenie v konaní
vystupovalo na strane žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná nakoľko súd žalobu zamietol, súd

pretoobčianskemuzdruženiuvsúladesozákonnouúpravoupriznalnároknanáhradutrovkonaniaktoré
mu vznikli do 30.06.2016 v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.