Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/527/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112217364.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Ladislava Cakociho, v právnej veci žalobcu P.. H. H. F.., P., W. Q. O., Y. Č..
XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rázusova
č. 28, proti žalovanému G.. P. O. I.., W. Q. O., Č. I. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Doriánom Mereššom,
advokátomsosídlomvKošiciach,Žriedlovač.10,oochranuosobnosti,oodvolanížalobcuažalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.1.2014 č.k. 19C 174/2012-202 v znení uznesenia zo
dňa 14.3.2014 č.k. 19C/174/2012-226 takto

r o z h o d o l :

Žalovaný zverejnením príspevku s názvom „Otvorený list primátorovi O. G. zo dňa XX.X.XXXX pôvodne

nazvanom „primátor O. podporuje Harman Solution“ zverejnenom na svojom internetovom blogu
M.: /..W..X..X. neoprávnene zasiahol do práv na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu.

Žalovaný je povinný odstrániť príspevok s názvom „Otvorený list primátorovi O. G.“ zo dňa XX.X.XXXX
zo svojho internetovho blogu M.: /..W..X..X. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný písomne sa ospravedlniť žalobcovi tak, že zverejní ospravedlnenie na svojom

internetovombloguM.:/..W..X..X.podobu30dníodjehozverejneniaatovlehote3dníodprávoplatnosti
rozsudku v tomto znení: „Dňa XX.X.XXXX som na svojom internetovom blogu M.: /..W..X..X. zverejnil
príspevoksnázvom„OtvorenýlistprimátoroviO.G.“pôvodnenazvanom„PrimátorO.podporujeHarman
Solution“.TýmtosaospravedlňujemprimátorovimestaO.P..H.H.F..,P.,žezverejnenímtohtopríspevku
som neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku ohľadom nepriznanej nemajetkovej ujmy a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel čiastočne žalobnému návrhu žalobcu a určil, že
žalovaný zverejnením textu „Prajete si Harman Soliution aj v O.?“ v príspevku s názvom „otvorený list
F. O. G. N. T. XX.X.XXXX zverejnenom na svojom internetovom blogu neoprávnene zasiahol do práv
na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, uložil žalovanému povinnosť odstrániť uvedený
text zo svojho internetového blogu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a ďalej uložil žalovanému
povinnosť písomne sa ospravedlniť žalobcovi zverejnením ospravedlnenia na svojom internetovom
blogu po dobu 30 dní od jeho zverejnenia, v znení že zverejnením textu „Prajete si Harman Solution aj

Q. O.?“, neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že výrok zverejnený žalovaným na
svojom internetovom blogu v znení „Prajete si Harman Solution aj Q. O.:“ spadá pod hodnotiaci úsudok,
v tomto prípade vo forme otázky, ktorý podľa názoru súdu ako jediný treba považovať za neprimeraný

a neadekvátny v rámci kritiky žalovaného, ktorá je namierená voči žalobcovi. Predmetný výrok podľa
názoru súdu na rozdiel od ostatného textu vyvoláva reálny dojem, že úmyslom žalobcu ako F. bolo resp.
je vyvolať alebo spôsobiť také násilie a takú tragédiu podobnú ako Q. T. A. Q., pri ktorej prišlo o život X
ľudí. Podľa názoru súdu práve v tomto prípade ide o realizáciu práva na slobodu prejavu, ktorá z dôvodu
svojej neadekvátnosti a neprimeranosti nemôže požívať ústavnú ochranu.

Vo vzťahu k článku s názvom „F. rozširuje zónu nezákonnosti z D. G. A. I. O.?“ súd bol toho
názoru, že s výnimkou prvej strany tohto článku v ďalšom celý nasledujúci text článku obsahovo rieši
výlučne iba samostatné napadnuté rozhodnutie stavebného úradu. Žalovaný v uvedenom príspevku
reaguje na korešpondenciu, ktorá prebiehala medzi ním a žalobcom v súvislosti so žalovaným tvrdením
nezákonným postupom stavebného úradu, pričom v tomto texte žalovaný poukázal na to, že už

predchádzajúcim článkom nebol pochopený, pokiaľ poukazoval na tvrdený nezákonný postup úradu.
V ďalšom žalovaný poukázal na neriešený problém D. G. a nezákonnosť ktorá na D. G. je a v tejto
súvislosti vyslovuje podľa názoru súdu hodnotiaci úsudok resp. úvahu, ktorú súd chápe tak, že keďže
žalovaný považuje rozhodnutie stavebného úradu za nezákonné, potom takýmto spôsobom sa táto
nezákonnosť rozširuje. Súd nevidel v týchto výrokoch v uvedenom príspevku žiadnu nedovolenosť.

Zhodnotením jednotlivých skutočnosť s dôrazom na to, že išlo o kritiku voči osobe s výraznými
prvkami verejne činnej osobe v zásade povahy hodnotiacich úsudkov, ktorej autorom bola osoba
zainteresovaná do kritizovaného problému ako otázky verejného záujmu, pričom hlavným cieľom bola
nielen kritika samotného rozhodnutia stavebného úradu a žalobcu, ale tiež vyvolanie verejnej diskusie o
diskutabilných rozhodnutiach o umiestňovanie stavieb, ktorá po obsahovej stránke neobsahuje žiadne

hanlivé, neslušné alebo vulgárne výrazy a súčasne ktorú súd považuje za primeranú a adekvátnu s
výnimkou spomínaného výroku „Prajete si Harman Solution aj Q. O.?“, súd žalobcu posúdil za dôvodnú
iba čiastočne a to vo vzťahu k difamujúcemu výroku: „Prajete si Harman Solution aj Q. O.“, pričom súd
považuje tento výrok za tzv. intenzívny exces t.j. neprimeranú kritiku spôsobilú zasiahnuť do práva na
ochranu osobnosti fyzickej osoby.

Druhý v poradí žalobcov uplatneným nárokom je nárok na odstránenie neoprávneného zásahu. K tomu
súduuviedol,že žalobcom požadovanéodstránenie celéhopríspevkuajzasituácie,žebydifamačným
mal byť iba niektorý výrok s odôvodnením, že technicky nie je možné odstrániť iba niektorú časť článku,
považuje za nedôvodné. Jednak žalobca v konaní nepreukázal, že odstrániť iba časti textu, nie je

technicky možné, ani na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol žiaden dôkaz. Súd bol toho názoru, že
pokiaľ uložil žalovanému odstrániť iba konkrétny difamujúci výrok, je už na žalovanom, akým spôsobom
zrealizuje súdne rozhodnutie v tejto časti.

Tretí nárok uplatnený žalobcom je nárok na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a súd

ho považoval za primeraný a dôvodný. Vzhľadom na rozsah, v akom súd vyhovel žalobe na základe toho
nárok žalobcu na uloženie povinnosti zverejniť rozsudok sa javí ako neprimeraný a kontraproduktívny.
Súd bol ďalej toho názoru, že takýto nárok je nedôvodný v kontexte s ust. § 155 ods. 4 O.s.p. aplikujúc
zásaduacontrario,ktorézákonnéustanovenieupravujeibaprávažalobcuzverejniťrozsudoknanáklady
žalovaného.

V ďalšom súd posudzoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a dospel k záveru, že
morálne zadosťučinenie, resp. priznané nároky sa javia v tomto prípade ako postačujúce a naviac
žalobca súčasne nepreukázal v konaní, že predmetným neoprávneným zásahom došlo k zníženiu
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Podľa názoru súdu svedčia

o tom príspevky k obom predmetným článkom označené a neskôr predložené zo strany žalobcu v
rámci dôkaznej povinnosti. Žiadna z reakcii na predmetné články nepreukazuje tvrdený zásah; pokiaľ
aj niektorý z prispievateľov reagovali vo vzťahu k žalobcovi, išlo o kritiku, prípadne hodnotenie žalobcu
nepochybne v odlišných súvislostiach.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a
uložil žalovanému povinnosť odstrániť príspevok s názvom „F. O. podporuje Harman Solution“ dňaXX.X.XXXX, zo svojho internetovho blogu, uložil mu povinnosť ospravedlniť sa mu zverejnením
ospravedlnenia na svojom internetovom blogu po dobu 30 dní, v znení, že zverejnením uvedeného
článku neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a priznal

mu náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- eur a náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na
konštatovanie súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozsudku konštatoval neoprávnenosť výroku
žalovaného v znení „Prajete si Harman Solution aj Q. O.?“. Žalobca uviedol, že tento výrok nemožno
izolovaťajepotrebnéhovnímaťvcelomkontextečlánku.Ztohtokontextupodľanázoružalobcuvyplýva,
že má byť podľa žalovaného osobou, ktorá v rámci výkonu svojej funkcie má úmysel vyvolať alebo

spôsobiť násilie alebo tragédiu s následkom smrti, pričom je tu vyslovené konkrétne porovnanie s
udalosťami v T.A. A. Q., kde zahynulo X ľudí. Podľa názoru žalobcu v článku žalovaného boli zverejnené
aj ďalšie neoprávnené výroky najmä že vnáša chaos do výstavby a tým rastie agresivita, intolerancia a
xenofóbia vo vzájomných susedských vzťahoch, ktorá môže prerásť do podobných konfliktov aké vznikli
v T. A. Q., Č. Q. M.. Takéto tvrdenia hodnotiace úsudky podľa názoru žalobcu idú ďaleko nad rámec
tolerovateľného novinárskeho preháňania a nejde o vecnú kritiku ani dovolené subjektívne hodnotenie,

ktoré by požívalo právnu ochranu slobody prejavu. Nesúhlasí preto s rozsudkom v tej časti, v ktorej
súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť z článku iba jeden izolovaný výrok v znení „Prajete si
Harman Solution aj Q. O.?“. Podľa jeho názoru odstránením iba jediného výroku v článku, nebude
dosiahnutá dostatočná náprava, keďže do jeho osobnostných práv zasiahol žalovaný celým článkom,
ktorý musí byť chápaný v celom jeho kontexte. Vo vzťahu k nepriznaniu mu náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch uviedol, že súd v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, pretože zníženie dôstojnosti
fyzickej osoby, alebo jej vážnosti v spoločnosti podľa ust. § 13 ods. 2 je iba demonštratívnym zákonným
predpokladom pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Predmetné ustanovenie
hovorí, že toto právo vzniká „najmä“ v tomto prípade. Preto ak prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy
v konaní tak, že nepreukázal zníženie jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, neznamená to

bez skúmania ďalších okolnosti a vyhodnotenia dôkazov, či žalobcovi nevzniklo právo na náhradu
nemajetkovej ujmy následkom zásahu do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného. Žalobca preto v
súlade s rozhodovacou praxou súdov tvrdí, že v tomto prípade je preukázané, že vzniknutú nemajetkovú
ujmu by pociťovali tretie osoby, na jeho mieste, rovnako ako on sám a preto nejde len o jeho subjektívny
pocit. V podanom odvolaní uplatnil žalobca aj trovy odvolacieho konania.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní poukázal na skutočnosť, že
stavebné konanie prebehlo v štyroch rôznych stupňoch počnúc stavebnými úradmi, ale aj v kompetencii
správneho súdnictva. Čo sa týka rozhodnutí má za to, že uvedené rozhodnutia boli zákonné, pretože
to bolo preukázané v uvedených konaniach a bol toho názoru, že zo strany žalovaného sa nepatrí

zosobňovať uvedené rozhodnutia s osobou žalobcu ako F.. Žiadal preto, aby odvolací súd odvolaniu
vyhovel.

Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu
vo vyhovujúcej časti zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Podľa jeho názoru súdu prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza od nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa v
značnom rozsahu zamietol žalobu tak, ako bola uplatnená žalobcom. Za dôvodný považoval len jediný
výrok z celého rozsahu článkov aj to len jeho časť v rozsahu „prajete si Harman Solution aj Q. O.G.?“.
Uviedol, že celý text výroku znie: „Prajete si Harman Solution aj Q. O., alebo až tak ste opití mocou?“.

Uviedol, že predmetný výrok je postavený formou otázky a prečo prvostupňový súd vytrhoval časť
výroku a a tento označil ako difamačný bez poukázania na celkový kontext nie je celkom z odôvodnenia
rozhodnutia zrejmé. Žalovaný je toho názoru, že sloboda prejavu je základným pilierom demokracie
spoločnosti v ktorej každému je dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať hodnotové súdy.
Zároveň je právom občana pýtať sa o to viac, ak sa tieto veci bytostne dotýkajú priamo jeho Aj v

novinárskej praxi je značná časť najmä titulov článkov zameraná na žánrovú kritiku alebo vyvolanie
diskusie označená práve vo forme otázky. Navyše žalovaný nie je novinárom a svoje kritické články
uverejňoval „len na svojom blogu“. V súvislosti s proporcionalitou medzi slobodou prejavu a ochranou
osobnosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa jeho názoru k uvedeným
výrokom nedošlo k neprimeranej a neadekvátnej kritike žalovaného ako politika F. Mesta a verejného

činiteľa vydávajúceho rozhodnutia na úrovni správneho konania. Najmä v prípadoch aký je tento, ak ide
o hodnotiace súdy a neskutkové tvrdenia, musí byť uprednostnená sloboda prejavu. Položenie otázky
nemôže vyvolať „reálny dojem, že úmyslom žalobcu ako F. bola resp. je vyvolať a spôsobiť také násilie a
také tragédiu podobnú ako v T. A. Q.. V opačnom prípade by to znamenalo absolútnu nekritizovateľnosťosôb verejne činných a ich rozhodnutí. Žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že uverejnené
články na internetovom blogu napísal z dôvodu, že zo strany stavebného úradu, ktorého štatutárnym
zástupcom je žalovaný došlo k nezákonným rozhodnutiam. Stalo sa totiž, že bytový dom mu nalepili

tesne na jeho rodinný dom, v dôsledku čoho mu začala vznikať škoda. Podľa jeho názoru pokiaľ by bol
dodržaný zákon, nestalo by sa to. Využil všetky právne prostriedky vrátane v stavebnom konaní, počnúc
odvolaním, ale aj v rámci správneho súdnictva ohľadom prieskumu správneho rozhodnutia. Trval na
podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods.
1 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania oznámením obsahu príspevkov dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je a žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania

vyvodil nesprávny skutkový záver, ak za difamujúci výrok považoval vo vzťahu k žalobcovi iba text
„Prajete si Harman Solution aj Q. O.?“ uvedený v príspevku s názvom „Otvorený list F.Á. O. G.“ zo dňa
XX.X.XXXX.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha ochrany občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Ochranu
poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť
ujmu na osobnosti subjektom práva tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a tým ohrozujú vážnosť

jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či k ujme skutočne došlo,
ale stačí už objektívna spôsobilosť konania takú ujmu spôsobiť. K porušeniu práva na česť môže
dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru, ale tiež publikáciou neprípustných
hodnotiacich úsudkov o tejto osobe. Ak sú v kritike k charakterizácii určitých javov a osôb použité
výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, resp. ak je obsah kritiky celkom

neadekvátny k posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z neho vyplýva úmysel kritizovanú osobu
znevážiť, či uraziť (tzv. intenzívny exces), ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do
práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.

Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý

postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych
kritérií). Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však nutné skúmať, či sa zakladá na
pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je
nevyhnuteľnýmsprievodnýmjavomvýkonukritiky,toznamenáprimárnymcieľomkritikyniejehanobenie
a zneuctenie danej osoby. Oprávnenou kritikou verejne činnej osoby nie je uvádzanie nepravdivých

údajov o tejto osobe, alebo hodnotiacich úsudkov z týchto údajov vychádzajúcich.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
založil predovšetkým na úvahe, že v danej veci išlo o kritiku voči osobe (žalobcovi) s výraznými prvkami
verejne činnej osoby v zásade povahy hodnotiacich úsudkov a žalobu posúdil ako dôvodnú iba čiastočne

a to vo vzťahu k difamujúcemu výroku „Prajete si Harman Solution aj Q. O.?“ zverejneného v článku s
názvom „Otvorený list F. O. G..“. Súd považoval tento výrok za tzv. intenzívny exces, t.j. neprimeranú
kritiku spôsobilú zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Svoje rozhodnutie založil
predovšetkým na úvahe, že sporom dotknutý výrok možno posudzovať izolovane z celkového kontextu
príspevku s názvom „Otvorený list F. O. G.“.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že uvedený výrok nemožno izolovať od
ostatného textu príspevku vzhľadom na to, že tento je potrebné vnímať v celom kontexte tohto príspevku.
Ako uviedol súd prvého stupňa predmetný výrok vyvoláva reálny dojem, že úmyslom žalobcu ako F.
bolo, resp. je vyvolať alebo spôsobiť také násilie a takú tragédiu podobnú ako v T. A. Q., pri ktorej prišlo

o život X. ľudí. S uvedeným záverom možno súhlasiť. Nemožno však súhlasiť so záverom súdu, že
uvedený výrok nemožno izolovať od ostatného textu príspevku. Je tomu tak preto, lebo z príspevku
vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku uviedol ďalšie hodnotiace úsudky a to, že „žalobca z
tohto dôvodu vnáša chaos do výstavby, čím dochádza k nárastu agresivity, intolerancie a xenofóbie vovzájomných susedských vzťahoch, ktoré môžu prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli Q. T. A. Q.,
Č. Q. M.“. Aj v ďalšom texte tohto príspevku žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku uvádza, že žalobca ako
F. je „na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí“.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedené hodnotiace úsudky idú ďaleko nad rámec tolerovateľného
novinárskeho preháňania, nejedná sa o vecnú kritiku ani o dovolené subjektívne hodnotenie, ktoré
by požívalo právnu ochranu slobody prejavu, ak žalovaný výkon funkcie žalobcu spája s nežiaducimi
spoločenskými javmi ako sú agresivita, intolerancia a xenofóbia.

Dotknutý príspevok sa venoval kritike pomerom v stavebnom konaní, ktorého štatutárnym zástupcom
je žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu priemerný čitateľ, ktorý čítal uvedený príspevok, v kontexte
celého článku musí chápať kritiku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi tak, že ten v rámci výkonu svojej
funkcie má úmysel vyvolať alebo spôsobiť násilie alebo tragédiu s následkom smrti, ak poukazuje na
udalosti Q. T. A. Q. a Q. M. a zároveň uvádza, že žalobca svojím konaním vnáša chaos do výstavby, čím
má dochádzať k nárastu agresivity, intolerancie a xenofóbie vo vzájomných susedských vzťahoch, ktorá

môže prerásť do podobných konfliktov aké vznikli Q. T. A. Q., Č. M.. Uvedené potvrdzuje aj ďalšia veta
v príspevku, že žalobca je na najlepšej ceste k posilovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry
do prostredia ľudí. Ako bolo vyššie uvedené oprávnenou kritikou verejne činnej osoby nie je uvádzanie
nepravdivých údajov o tejto osobe, alebo hodnotiacich úsudkov z týchto údajov vychádzajúcich. Preto
pri hodnotení základu hodnotového úsudku je nutné vziať zreteľ na celý príspevok a nie na jednu, či

dve dotknuté vety. Z uvedeného príspevku je zrejmé, že bol koncipovaný ako príspevok kritický, ktorý
veľmi negatívne hodnotí žalobcu, ako strojcu vydávania nezákonných rozhodnutí, ktorých následkom
má byť páchané násilie.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný na vyjadrenie svojej nespokojnosti so stavebným konaním

použil výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky (stavebného konania) a
navyše je obsah kritiky celkom neadekvátny k posudzovaniu konaní žalobcu (ako štatutárneho orgánu),
pričom z neho vyplýva úmysel žalobcu znevážiť (tzv. intenzívny exces), a teda ide o kritiku neprimeranú,
ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Pri hodnotení týchto súvislostí
nebol súd prvého stupňa dôsledný a teda nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov, resp. prednesov účastníkov vyplynuli.

V tejto súvislosti je potrebné uzatvoriť, že ak vybočí kritika z medzí prípustnosti, jedná sa o exces, ktorý
predstavuje neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby so všetkými s tým spojenými následkami
občiansko-právnej zodpovednosti osoby, ktorá sa takého zásahu dopustila. Na tomto závere potom

nemôže meniť nič ani skutočnosť, pokiaľ bola týmto spôsobom dotknutá osoba tzv. verejného záujmu,
v danom prípade F. P..

Nemožno preto súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného v odvolaní, že uvedeným príspevkom
nedošlo k neprimeranej a neadekvátnej kritike žalobcu ako politika, F. P. a verejne činnej osoby

vydávajúcej (priamo alebo nepriamo) rozhodnutia na úrovni správneho konania. Právo a sloboda sú
obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva plynú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku
republiky, či z iných zábran daných zákonom chrániacich celospoločenské záujmy, či hodnoty. Právo
vyjadrovať názory však môžu zbaviť právnej ochrany nielen obsahové obmedzenia, ale i forma, ktorou
sa názory navonok vyjadrujú. Preto ak vybočí tak publikovaný názor z medzí všeobecne uznávaných

pravidiel slušnosti demokratickej spoločnosti, stráca tým charakter konkrétneho úsudku a ako taký sa
spravidla ocitá už mimo medzí právnej ochrany, pričom je treba dbať na to, aby s prihliadnutím k
okolnostiam každého prípadu jednému z týchto práv nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým.
V danom prípade kritika zo strany žalovaného vybočila z medzí prípustnosti a teda predstavuje
neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, vzhľadom na to, že žalobca použil výrazy, ktorých miera

expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v tejto časti
nepovažuje odvolanie žalovaného za dôvodné.

Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k uverejnenému príspevku s
názvom „Otvorený list F. O.G. G.“, preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý

rozsudok čiastočne v zamietavom výroku a určil, že žalovaný uvedeným príspevkom zasiahol do práv na
ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu a preto uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť
sa žalobcovi zverejnením ospravedlnenia na jeho internetovom blogu.Vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd zamietol návrh žalobcu
na náhradu nemajetkovej ujmy je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa v tejto časti vec
nesprávne právne posúdil, ak vychádzal z názoru, že žalobca súčasne nepreukázal v konaní, že

predmetnýmneoprávnenýmzásahomdošlokzníženiujehodôstojnostialebojehovážnostivspoločnosti
v značnej miere.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca v prejednávanej veci domáha) môže

súd podľa citovaného § 13 ods. 2 priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo i vážnosť v spoločnosti.
Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje
jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa
nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.

Podmienkou priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda vždy - v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru
odvolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pokiaľ

dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď
ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu vysloveným v odvolaní, že zníženie dôstojnosti
fyzickejosobyalebojejvážnosťvspoločnostijeibademonštratívnymzákonnýmpredpokladomprevznik

práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je tomu tak preto, že z citovaného ustanovenia § 13
ods. 2 vyplýva, že toto právo vzniká „najmä“ v tomto prípade. Preto ak súd prvého stupňa vyhodnotil
dôkazy v konaní tak, že žalobca nepreukázal zníženie jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti
bez skúmania ďalších okolností a vyhodnotenia dôkazov, jeho záver treba považovať za predčasný a
teda za nesprávny.

Keďže pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa vychádzajúc
z nesprávneho právneho názoru nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho nároku neboli
splnené podmienky pre opakovanie, resp. doplnenie dokazovania odvolacím súdom ohľadom tohto
nároku, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. v uvedenej časti zrušil

napadnutý rozsudok v časti zamietajúceho výroku a vo výroky o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa postupovať v hore naznačenom smere a opätovne
rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto pri ďalšom rozhodovaní

prihliadne najmä na závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo,
či žalovaný zasiahol do osobnosti žalobcu z nedbanlivosti (ľahostajnosti) alebo, či mu je možné k
neoprávnenému zásahu a vzniknutom nepriaznivom následku pripočítať úmysel, poprípade dokonca
zlý úmysel a pohnútku (napr. škandalizovať a ohovoriť žalobcu, pričom pre posúdenie „zlého úmyslu a
pohnútky“ nie je spravidla rozhodujúce preukázanie vedomého konania žalovaného, ale rozhodujúce

je „čitateľnosť“ z obsahu príspevku), na opakovanosť i širokú publicitu neoprávneného zásahu a to,
že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo prostredníctvom internetu, ktorý má širokú
publicitu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.