Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Murgaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/720/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201764
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712201764.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MONAQ Leasing, a.s., Panská 13, Bratislava, zast.:
Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, proti žalovanej: Y. E., L. X. F. XX, zast.: JUDr. Margita
Kováčová, advokátka, Žilinská 20, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 1.októbra 2013 č. k. 8C 37/2012-88, pomerom hlasov
3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia
neúčinnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM z 30.5.2011 uzavretej medzi žalovanou a
jej bývalým manželom S. E.. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy
právneho zastúpenia 458,42 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bratislava V dňa 20.5.2011 vydal
zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XX/XXXX-XX, ktorým uložil spoločnosti 4MA.ELECTRONICA s.r.o.
(ako žalovanému 1/), S. E. (ako žalovanému 2/ - bývalý manžel žalovanej) a S. H. (ako žalovanému
3/) zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 35.617,55 eura so 6 % ročným úrokom zo
zmenkovej sumy od 22.12.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 118,73 euro a náhradu

trov konania. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.6.2011. Na
vymoženie tejto sumy bola začatá voči vyššie uvedeným žalovaným v 1. až 3. rade exekúcia č. EX
XXXX/XX. V jej priebehu bolo zistené, že bývalý manžel žalovanej nemá žiaden majetok, ktorý by
mohol byť postihnutý exekúciou. Zistilo sa však, že žalovaná a jej bývalý manžel uzavreli formou
notárskej zápisnice zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX dňa 30.5.2011 v spojení
s opravnou doložkou zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa 11.7.2011

dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle tejto dohody sa
účastníci vyporiadali tak, že žalovaná nadobudla z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do svojho
výlučného vlastníctva okrem iného aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. X. F. zapísané na LV č.
XXXX. Ide o nehnuteľnosť parc. č. XXX/XXX o výmere 556 m2, parc. č. XXXX/. o výmere 82 m2, parc.
č. XXXX/XX o výmere 12 m2 a stavby - rekreačný dom, súpisné číslo XXXX postavený na parcele č.
XXXX/XX a sklad náradia postavený na parcele č. XXXX/XX. Manželstvo žalovanej bolo právoplatne

rozvedené 13.5.2011. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je
dôvodná. Súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobcovi nechýba aktívna vecná legitimácia na podanie
predmetnej žaloby, že došlo k takému skráteniu (zmenšeniu) majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu
pohľadávky žalobcu a že k účinnosti odporovateľného právneho úkonu došlo v posledných 3 rokoch
pred začatím konania. V čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM bola žalovaná s dlžníkom S. E.
právoplatne rozvedená. V konaní bolo preukázané, že S. E. od roku 2009 nežil so žalovanou v spoločnej

domácnosti,našielsipriateľkuažalovanúosvojichzáväzkochneinformoval.Vzhľadomnatosúdprvého
stupňa zaujal stanovisko, že v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM žalovaná blízkou osobou vovzťahu k S. E., pretože vzhľadom na tieto okolnosti by žalovaná ujmu, ktorú utrpel jej bývalý manžel,
nepociťovala ako vlastnú ujmu. Preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, že S. E. uzavrel so žalovanou
dohoduovyporiadaníBSMvúmysleukrátiťsvojhoveriteľaažetentoúmyselmuselbyťžalovanejznámy

(§ 42a ods. 2 Obč. zák.). Žalobca podľa súdu prvého stupňa dôkazné bremeno neuniesol. S. E. žalovanú
o svojich záväzkoch neinformoval. Pokiaľ žalobca odvodzoval vedomosť žalovanej o záväzkoch S. E.
a S. H. z toho, že ako zamestnávateľovi jej bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
S. H., súd prvého stupňa poukázal na to, že akékoľvek písomnosti súdneho exekútora boli spoločnosti
Meles, spol. s r. o., v ktorej bola žalovaná konateľkou, doručované až po uzavretí dohody o vyporiadaní

BSM. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovanej nemohol byť známy úmysel jej bývalého manžela ukrátiť
žalobcu v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Protitomutorozsudkupodalodvolanie žalobca.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňa
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Súdu 1. stupňa vytkol nesprávny výklad pojmu blízka osoba, ktorý
považoval za krajne reštriktívny a čisto účelový. Dlžník ako bývalý manžel a otec dvoch detí žalovanej

sa nepochybne považuje za blízku osobu žalovanej. V konečnom dôsledku má stále evidovaný trvalý
pobyt v spornej nehnuteľnosti. Samotný rozvod manželstva neznamená pretrhnutie všetkých vzťahov,
vrátane citových. Poukázal na to, že z dohody o vyporiadaní BSM vyplynulo, že všetok majetok patriaci
do BSM prešiel na žalovanú. Hoci žalovaná tvrdila, že sa s jej bývalým manželom finančne vyrovnala,
táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 21 Cdo 2345/2000 podľa, ktorého možno dohode o vyporiadanie BSM úspešne odporovať, ak
bývalí manželia pri vyporiadaní postupovali síce podľa § 150 občianskeho zákonníka, avšak konkrétne
rozdelenie vecí prípadne práv a záväzkov bolo dlžníkom úmyselne zvolané tak, aby stav po
vyporiadaní znemožnil alebo celkovo vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala
nato, že v danom prípade nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, pretože dlžník
napriek odporovanému právnemu úkonu mal dostatočnú finančnú hotovosť, ktorú obdržal od žalovanej
titulom vyporiadania BSM. Žalobca rovnako ničím nepreukázal vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka
ukrátiť vymoženie jeho pohľadávky. Osobu bývalého manžela nepovažuje za blízku osobu, nakoľko

blízkou osobou je manžel iba po dobu trvania manželstva. Vzhľadom na uvedené dôkazné bremeno
bolo v tomto konaní na žalobcovi. Žalobcovi sa však nepodarilo preukázať existenciu tejto vedomosti.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť.

Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať možno a/ právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa (cum animo fraudandi), ak musel byť tento úmysel druhej strane
známy, b/ právnym úkonom, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo v posledných 3

rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto blízkych osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla
poznať, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Kým v prípade sub a/ veriteľ musí preukázať
úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, v prípade sub b/ úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu dlžníka sa predpokladá

(prezumuje).Blízkaosobamusínaopakpreukazovať(nesiedôkaznébremeno)žeúmyseldlžníkaukrátiť
veriteľa nemohla v čase urobenia odporovaného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti
rozpoznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vzhľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka vykonala takú činnosť (aktivitu),
aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovateľného právneho úkonu z objektívneho

hľadiska musel byť, z ich výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Blízku osobu
vymedzuje Občiansky zákonník v § 116 tak, že ňou je 1/ príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel, 2/ iná osoba v pomere rodinnom (príbuzný v nepriamom rade, napr. strýko, teta, neter, synovec,
bratranec, sesternica ), alebo obdobnom (napr. švagor, vzťah manžela k príbuzným druhého manžela,
druh a družka a pod.) za predpokladu, že vzájomný pomer medzi týmito osobami je natoľko osobne-

citovo intenzívny, že by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá pociťovala dôvodne ako vlastnú.

Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že žalovaná nie je vo vzťahu k bývalému manželovi S. E. osobou
blízkou. To malo za následok, že súd prvého stupňa vychádzal z toho, že - ako je to uvedené vyššie -dôkazné bremeno preukázať úmysel dlžníka S. E. ukrátiť žalobcu ako veriteľa a vedomosť žalovanej o
tomto úmysle zaťažuje žalobcu. K tomu odvolací súd uvádza, že rozvedení manželia nemôžu
byť navzájom v postavení osôb blízkych v zmysle § 116 veta pred bodkočiarkou Obč. zák., čo je

zrejmé už z gramatického výkladu, ktorý do tejto skupiny zaraďuje okrem iného „manželov“. Podmienkou
pre zaradenie do tejto skupiny osôb blízkych je teda trvajúce manželstvo. Rozvedení manželia však s
prihliadnutím k ďalším skutočnostiam môžu spadať do kategórie osôb blízkych v zmysle § 116 veta
za bodkočiarkou Obč. zák., teda v prípade, ak vzájomný pomer medzi nimi je osobne, najmä citovo
natoľko intenzívny, že by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú

(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14. 6. 2012 sp. zn. 30 Cdo 2836/2010).

Bývalý manžel žalovanej S. E. ako svedok vypovedal, že od roku 2009 nežije so žalovanou v spoločnej
domácnosti, pretože od toho času pracoval v L. Š., kde si našiel priateľku. V súčasnosti býva u otca v
K.. Žalovaná uvádzala, že jej manželstvo s S. E. minimálne od roku 2009 neplnilo svoje funkcie, keďže
bývalý manžel mal priateľku, s ktorou trávil všetok svoj voľný čas. Na druhej strane je prinajmenšom

zvláštne,žežalovanásbývalýmmanželomkúpnouzmluvouz8.9.2010(tedauzavretouvčase,keďmalo
byť ich manželstvo rozvrátené a nefunkčné) kúpili nehnuteľnosti v kat. úz. X. F., ktoré boli predmetom
dohody o vyporiadaní BSM, pričom táto kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností vložená
rozhodnutím Správy katastra Senec z XX.X.XXXX č. Y. XXXX/XX. Táto skutočnosť vylučuje tvrdenie
žalovanej o prerušení akýchkoľvek finančných vzťahov s bývalým manželom. Ak bolo manželstvo

žalovanej a jej bývalého manžela skutočne rozvrátené, je nepochopiteľné, z akého dôvodu sa za tohto
stavu rozhodli kúpiť nehnuteľnosti spadajúce do BSM. Rovnako nebolo preukázané, že bývalý manžel
žalovanej viedol od roku 2009 spoločnú domácnosť so svojou partnerkou v L. Š.. Práve naopak, z
písomnej korešpondencie dlžníka ako aj iných listinných dôkazov (napr. zmenkový platobný rozkaz,
upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o splátkový kalendár, pracovná zmluva, samotná notárska

zápisnica N 437/2011) vyplýva, že adresa na ktorej dlžník preberal v rozhodnom období (t. j. aj po
roku 2009) písomnosti bola pôvodne na ulici V. XX, L., a po predaji tohto bytu žalovanou a spoločnej
kúpe vyššie uvedených nehnuteľností, na adrese X. F. XXXX, G. Z. (t. j. mieste, kde býva aj žalovaná).
Dlžník vo svojich písomnostiach nikdy neuviedol, že by mu mali byť písomnosti doručované na inú
adresu, než na ktorej sa zdržiava (napr. do L. Š.), pričom zo žiadneho iného dôkazu takáto skutočnosť

nevyplynula. Poskytnutie finančného vyrovnania žalovanou vo výške 60.000,- euro nebolo v konaní
žiadnym relevantným dôkazom preukázané. Samotné tvrdenie zainteresovaných osôb o jeho poskytnutí
takýmto dôkazom nie je. Ani samotná dohoda o vyporiadaní BSM uvedenú skutočnosť neobsahuje. Ani
dlžník vo svojej výpovedi nevedel rozumným spôsobom zdôvodniť, ako s touto sumou naložil. Napokon
odvolací súd poukazuje na časovú následnosť (Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný

rozkaz č. k. XZm XX/XXXX-XX G. XX.X.XXXX, rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.
5.2011, dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 30.5.2011 ), na základe ktorej nemožno vylúčiť,
že konanie žalovanej a jej bývalého manžela bolo účelové a jeho cieľom bolo vyhnúť sa exekúcii.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok a podľa

ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého
stupňa musieť zamerať dokazovanie na zistenie, či žalovaná v čase urobenia odporovaného právneho
úkonu - dohody o vyporiadaní BSM bola v pomere k dlžníkovi - svojmu bývalému manželovi osobou
blízkou v zmysle § 116 veta za bodkočiarkou Obč. zák. V tomto smere sa nebude možné uspokojiť
len s výpoveďami osôb zainteresovaných na výsledku sporu (bývalý manžel žalovanej a žalovaná),

ale bude treba vypočuť priateľku žalovaného, s ktorou mal mať pomer už za trvania manželstva a
prípadne aj ďalšie osoby, ktoré mali vedomosť o vzťahoch medzi žalovanou a jej bývalým manželom
(dcéra účastníkov konania, príbuzní, známi a pod.). Ďalej bude treba pripojiť rozvodový spis a oboznámiť
sa s jeho obsahom. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že žalovaná bola v čase urobenia
odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k dlžníkovi osobou blízkou, bude zaťažovať žalobcu, keďže

je to on, ktorý túto skutočnosť tvrdí. Ak sa preukáže, že žalovaná bola vo vzťahu k dlžníkovi - bývalému
manželovi osobou blízkou, bude ju zaťažovať dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v čase urobenia odporovaného právneho úkonu ani pri vynaložení
náležitej starostlivosti rozpoznať.

V novomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.