Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/396/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233170
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111233170.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľky v l. rade

G.. B. D., A.. E., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXXX/X, XXX XX L. K. U. H. X. A. G. E., A.. Z., U.. XX.X.XXXX,
R. T. X, XXX XX L., obidve zastúpené advokátom JUDr. Jánom Farkašom, so sídlom Námestie slobody
č.7, 071 01 Michalovce proti odporcovi v M.. A. G. Z., U.. X.X.XXXX, R. W. XXX/XX, XXX XX G., O. H.
X. A. N. D.Í., A.. Z., U.. X.X.XXXX, R. H. XX, XXX XX G., zastúpená advokátom Mgr. Pavel Horovčák so
sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice, odporkyni v X. A. C. Z., A.. I., U.. XX.X.XXXX, R. R. Č.. XXX, XXX
XX H. U. F., O. H. X. A. B.. C. Z., U.. XX.X.XXXX, R. R. Č..XXX, XXX XX H. U. F., O. H. X. A. B.. I. L., A..
Z., U.. XX.X.XXXX, R. Z.. G. XXXX/X, XXX XX D. K. O. H. X. A. C. Z., U.. X.X.XXXX, R. C.. G. XXXX/

XX, XXX XX G. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľky sú povinné n a h r a d i ť odporcom v 1. a v 2. rade na účet ich právneho zástupcu
Mgr. Pavel Horovčák trovy právneho zastúpenia vo výške 597,39 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodní navrhovatelia, v l. rade C.. K. E. (Q..N. X.XX.XXXX počas súdneho konania) a navrhovateľka
v 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.12.2011 domáhali voči odporcom v l. až

6. rade určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, O.
L.-E. L..Ú.. E. G., O. L. B., K. F. D. A.. „. L. Č..XXXX/X-Q. D. K. U. O. H. XXX G.X K. E. A. N.
E..Č..XXXX D. U. D. Č..XXXX/X vo výške podielu v 1-ici doposiaľ evidovanú na meno G. Z.U., U..
XX.XX.XXXX K. G. G. Z., A.. E., U.. XX.X.XXXX (ďalej v texte „sporné nehnuteľnosti“). Súčasne sa
domáhali aj náhrady trov konania. Na preukázanie pasívnej legitimácie označených účastníkov uviedli,
že dňa 6.4.2006 zomrel K. Z. bez zanechania závetu a vydeďovacej listiny (4 D149/2006 osvedčenie o
dedičstve Okresného súdu Vranov nad Topľou), ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.9.2006, kde po ňom

dedili odporkyňa v 3. rade ako manželka a odporcovia v 4.a 5. rade ako deti poručiteľa. Dňa X.X.XXXX
Q. G. Z. ako bezdomovec, bez zanechania závetu a vydeďovacej listiny, pričom osvedčením o dedičstve
OS-Michalovceč.k.5D/278/2006dedičstvoponebohomnadobudolodporcavl.radeadedičskejskupine
dedili odporkyňa v 2. rade (dcéra poručiteľa), ktorá dedičstvo odmietla a preto dedili vnuci poručiteľa.
Na podporu svojho návrhu uviedli, že „sporné nehnuteľnosti“ sú doposiaľ evidované na mene G. Z.
K. G. G. Z. A.. E. (U.. XX.X.XXXX), L. Q. N. XX.X.XXXX bez zanechania závetu a vydeďovacej
listiny rozhodnutím bývalého štátneho notárstva v Bratislave zo dňa 7.4.1983 č.j. D124/83-22, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.1983. Po nej boli v dedičskom konaní prejednané len nehnuteľnosti
v k.ú.: H., pričom do prvej skupiny dedičov patrili manžel poručiteľky G. Z. K. (N. K., C.) K. G. E.
navrhovateľka v 2. rade. Dňa XX.X.XXXX Q. aj druhý vlastník nehnuteľností, G. Z. (U.. XX.XX.XXXX U.
R. T. Č..X L.) takisto bez zanechania závetu a vydeďovacej listiny, pričom pôvodné dedičské konaniebolo vedené pred bývalým štátnym notárstvom Košice pod sp.zn.č. D 363/85, ktoré bolo z dôvodu
nemajetnosti zastavené. Ďalej navrhovatelia dôvodili, že nebohý G. Z. K. G. G. Z. A.. E. R. U. M. Č..
XXXX L..Ú.. E. G. zapísaní len formálne a to z toho dôvodu, že v tom čase Mestský národný výbor odbor

výstavby územného plánovania a architektúry v Košiciach poskytoval bezúrokovú stavebnú pôžičku
na výstavbu rodinných domov vo výške 30.000,-Kčs, ktorá suma po splnení podmienok sa odpisovala
podľa vtedy platnej vyhlášky č.136/1985 Z.z. V danom prípade MsNV, odbor výstavby dňa 27.9.1975
svojim rozhodnutím pod č.3899-3586/1975-GR poskytol bezúročnú stavebnú pôžičku G. Z., pričom po
splnení podmienok uvedených v bode 2. tohto rozhodnutia bola mu Obvodným národným výborom

Košice odpísaná. Skutočnosť však bola taká, že pred začatím stavby rodinného domu H. L. U. Z.
T. sa navrhovatelia v 1. a 2. rade a poručitelia G. Z. K. G. Z. A.. E. ústne dohodli, že ich podielové
spoluvlastníctvo k rodinnému domu bude len formálne a bude ich oprávňovať užívať predmetný rodinný
dom v 1-ici, keď budú odkázaní v starobe na pomoc svojej dcéry navrhovateľky v 2. rade, hoci sa na
jeho výstavbe v skutočnosti nebudú finančne podieľať. Týmto chceli rodičia navrhovateľky v 2. rade
pomôcť svojej dcére pri výstavbe rodinného domu. O týchto skutočnostiach boli oboznámení aj v tom

čase žijúce deti poručiteľov a to G., K., C. Z., ktorí súhlasili s týmto riešením a usporiadaním práv k
„sporným nehnuteľnostiam“. Z týchto dôvodov sa podiel na „sporných nehnuteľnostiach“ do dedičstva
po pozemno-knižných vlastníkoch neprihlasoval ako aktívum do dedičstva. O tom, že navrhovatelia
tento podiel k „sporným nehnuteľnostiam“ od samého začiatku držali výlučne pre seba svedčí aj rad
nepriamych dôkazov, a to 1.poistka Č..XXXXXXXXXX od bývalej Slovenskej štátnej poisťovne zo dňa

2.7.1975, ktorú výlučne podpísal a uhradil navrhovateľ v l. rade, ďalej G. Z., A.. E. nikdy v tomto rodinnom
dome nemala trvalý pobyt a zomrela dňa XX.X.XXXX H. H. Č..XX, Ď. G. Z., otec navrhovateľky v 2. rade
mal trvalý pobyt v tomto rodinnom dome na ulici T. Č..X H. L. len z dôvodu, že posledné tri roky bol trvalo
pripútaný na lôžku, pričom všetku starostlivosť o neho mu poskytovala aj jeho dcéra navrhovateľka v 2.
rade. V reálnom stave, bol rodinný dom v celosti postavený svojpomocne z finančných prostriedkov od

Slovenskej štátnej sporiteľne v Košiciach vo výške 200.000 Kčs pre navrhovateľov, ktorú navrhovatelia
aj splatili. Navrhovatelia po smrti pozemno-knižných vlastníkov G. Z. K. G.Á. Z. vstúpili do všetkých ich
užívacích práv, hoci treba povedať, že poručitelia súdený podiel na nehnuteľností ako manželia nikdy
neužívali až posledné tri roky poručiteľ G. Z. a o dobromyseľnosti svedčí, aj to že po smrti poručiteľov
predmetný rodinný dom podstatne ich vlastnými investíciami zhodnotili. Navrhovatelia v návrhu ďalej

tvrdili, že vlastníkmi „sporných nehnuteľností“ zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka t.j. vydržaním
sa stali najneskôr v roku 1984 t.j. desať rokov po zápise pozemku a v roku 1998 t.j. desať rokov po zápise
nadstavby domu na list vlastníctva. Naliehavý právny právny záujem odôvodnili právnou neistotou vo
vzťahu k „sporným nehnuteľnostiam“.

Odporcovia sa po doručení návrhy spolu s procesnými poučeniami k návrhu vyjadrili takto :

Dňa 19.1.2012 odporca v 6. rade sa vyjadril k žalobnému návrhu v tom zmysle, že s návrhom
navrhovateľov v celom rozsahu súhlasí z dôvodu, že navrhovateľ v l. rade je švagor a navrhovateľka v
2. rade je jeho sestra, a v čase, keď navrhovatelia išli stavať dom na T. H. L., ktorý je predmetom sporu

niekedy v sedemdesiatych rokoch, zišla sa celá rodina t.j., navrhovatelia, nebohá G. Z., A.. E. K. O. G.
Z. K. Ď. E. G. Z. U., Ď. U. K. Z. H. A. N. Z. A. H. H. a zhodli sa, že navrhovateľom treba pomôcť, preto
všetci súhlasili, aby rodičia boli formálne zapísaní na LV aj ako stavebníci z dôvodu, že v tom čase MsNV
Košice poskytoval bezúročné nenávratné stavebné pôžičky na výstavbu rodinných domoch vo výške
30.000,-Kčs, ktorá suma sa po splnení podmienok odpisovala. Všetci s tým súhlasili za podmienky, že

navrhovateľka v 2. rade rodičov dochová, čo aj splnila, preto uznal vlastnícke právo navrhovateľov k
týmto nehnuteľnostiam v celom rozsahu.

Odporca vo 4. rade a odporkyňa v 3. rade dňa 30.1.2012, ďalej odporkyňa v 5. rade dňa 23.1.2012 vo
vyjadrení k žalobe oznámili, že s návrhom navrhovateľov v l. a 2. rade súhlasia, že ich vlastníctvo k

„sporným nehnuteľnostiam“ uznávajú.

Odporca v l. rade dňa 9.2.2012 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľov v l.
rade, pretože tieto predmetné nehnuteľnosti mali byť prejednané v dedičskom konaní a nie nadobudnuté
vydržaním, čo podľa neho pôvodne navrhovatelia v l. a 2. rade riešili, je to zrejmé z ich žiadosti o

doplnenie dedičského konania, až následne si uplatňujú vydržanie nehnuteľnosti. Domnieva sa, že nie
je u navrhovateľov v l. a 2. rade nejde o dobromyseľnú držbu, keďže od počiatku vedeli o skutočnostiach
spôsobilých objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že im vec patrí. Ukázal na to, že navrhovatelia v l. a 2.
rade túto nehnuteľnosť dvakrát zamlčali v dedičskom konaní, naďalej ju užívali po celých dvadsaťjedenrokovodsmrtistaréhootca1985,pričomdosmrtiotcaMichalaastrýkaAlexandrauplynulodvadsaťjeden
rokov a nespísali dohodu alebo zmluvu o vyporiadaní týchto nehnuteľností. Namietal aj dôkazy, ktoré v
konaní označili navrhovatelia a to, že platili nájom, inkaso, daň a poistku, pričom uviedol, že nevedel o

tom, že polovica domu je na starých rodičoch, preto podľa neho, ak niekto vlastní a užíva nehnuteľnosť,
musí znášať aj náklady. Namietal aj skreslenú informáciu, ktorú tvrdia navrhovatelia, že starý otec bol
posledné 3 roky pripútaný na lôžko a dcéra sa oňho starala, pretože navrhovatelia v tom čase pracovali
a teda nemohli sa súčasne aj 24 hodín denne starať o chorého človeka, uviedol, že starý otec obdobie
choroby prežil v nemocnici. Poukázal ďalej na skutočnosť, že len jeho rodičia zaplatili pohreb starej

mame H. H., bez toho, aby sa súrodenci a teda aj navrhovateľka v 2.rade na tieto náklady poskladali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených spise,
výpoveďami účastníkov konania, písomnými podaniami právnych zástupcov, ako aj celým spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX D. L. Ú. E. G., O. L. B., O. L. - E. R. zistené, že nehnuteľnosti
zapísané v registri „C“ a to pozemok D.. Č..XXXX/X O. H. XXX G.X, Q. D. K. U., K. K. E. - N. E. Č.
XXXX, D. U. D.. Č..XXXX/X E. H. C. 1.-B. H. H. G. Z.U., A.. Z., U.. XX.XX.XXXX K. G. Z. A.. E., U..
XX.X.XXXX (titulom nadobudnutia pozemku je:OSU R II 100/74-VZ.645/74, titulom nadobudnutia domu
je:Žiadosť o zápis z domu VZ-29/88) a v druhej 1-ici vo vlastníctve C.. E. K., A.. E., U.. X.X.XXXX K.

C.. G. (E. Ú.:G.) E. A.. Z., U.. XX.XX.XXXX (F. nadobudnutia pozemku je:OSU R II 100/74-VZ.645/74,
titulom nadobudnutia domu je:Žiadosť o zápis z domu VZ-29/88). V časti C/LV bez tiarch.

Dňa 24.5.1974 Mestský národný výbor finančný odbor pod č.R-1618/1974 pridelil G. Z. (U..
XX.XX.XXXX) E. G. G. A.. E. (U.. XX.X.XXXX)

K. C.. K. E. (U.. X.X.XXXX) E. G. G. A.. Z. (U.. XX.XX.XXXX) do osobného užívania pozemok D..Č..
XXXXX/XX H. H. XXX G.X, ktorý bol vo vlastníctve štátu a v správe Mestského národného výboru v
Košiciach na výstavbu rodinného domčeka o dvoch bytoch.

V zmysle Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 21.6.1974 (registrovanej na

Štátnom notárstve Košice- mesto pod R II 100/74 dňa 27.6.1974) Mestský národný výbor v Košiciach
zriadil pre C.. K. E. (U.. X.X.XXXX) E. G.Ž. G. A.. Z. (U.. XX.XX.XXXX), Ď. K. D. G. Z. (U.. XX.XX.XXXX)
E. G. G. A.. E. (U.. XX.X.XXXX) právo osobného užívania pozemku parc.č. XXXXX/XX H. H. XXX G.X
na výstavbu rodinného domčeka o dvoch bytoch.

KolaudačnýmrozhodnutímObvodnéhonárodnéhovýboru,odboruvýstavbyKošice-Severč.2134/78zo
dňa 15.6.1978 bolo povolené užívanie stavby rodinného domu o dvoch bytových jednotkách na T. Z. H.
L. U. D. D.. Č. XXXXX/XX, L..Ú..: L. O. XX.X.XXXX podľa stavebného projektu schváleného rozhodnutím
OV ObNV Košice-Sever z 18.6.1978 na trvalé užívanie dvoch bytových jednotiek.

Z dedičského rozhodnutia D124/83-22 zo dňa 7.4.1983 Štátneho notárstva v Michalovciach v dedičskej
veci po nebohej G. Z., A.. E., U.. XX.X.XXXX, Q. XX.X.XXXX H. H. vyplýva, že sporné nehnuteľnosti“
neboli predmetom dedičského konania po poručiteľke.

Ako vyplýva z Potvrdenie odboru organizačných a vnútorných vecí Obvodného národného výboru zo

dňa 21.9.1987 pod č.45/87/ohlas., pre rodinný dom na T. Z. Č..X H. L. G., L. C. C.. K. E. E. G. G. R.
D. E. Č. B../..

Na základe žiadosti C.. E. zo dňa 9.9.1987, ďalej na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a
taktiež Geometrického plánu č.XXX-XXXX-XXX-XX E. I. H. L.-G. vykonalo do evidencie nehnuteľnosti

v pozemkovej knihe dňa 2.12.1987 zápis domu pod por. číslom XXXX.

Na pojednávaní dňa 18.5.2012 právny zástupca navrhovateľov trval na žalobe v celom rozsahu, t.j., že
navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi ajdruhejpolovice „sporných nehnuteľností“, na ktorých
sú zapísaní ako vlastníci právni predchodcovia navrhovateľky v 2.rade titulom vydržania nehnuteľností.

Právny zástupca odporcov v l. a 2. rade na pojednávaní dňa 18.5.2012 uviedol, že žaloba je nedôvodná,
žiada ju v mene odporcov v l. a 2. rade zamietnuť, uplatnil si aj náhradu trov konania s odôvodnením,
že nie sú splnené zákonné podmienky pre vydržanie, nie sú splnené objektívne podmienky pre súdnepriznanie nároku na určenie vlastníckeho práva vydržaním z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti na
strane navrhovateľov v l. a 2. rade. Ďalej poukázal na to, že žiaden právny poriadok náš slovenský
nepozná tzv. formálne vlastníctvo zapísané na liste z vlastníctva, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú.

Na pojednávaní dňa 18.5.2012 vypovedal navrhovateľ v 1.rade C.. K.
E.,ktorýviedol,ženavýstavburodinnéhodomusvokrovcizískalibezúročnúpôžičku,ktorúvtomčasesa
poskytovalMiestnynárodnývýborvovýške30.000,-Sk,nazákladečohobolizapísanínalistevlastníctva
ako vlastníci 2.polovice nehnuteľností. Uviedol, že v skutočnosti dom stavali s navrhovateľkou v 2. rade

z vlastných prostriedkov, rodičia navrhovateľky v 2. rade G. Z. K. G. Z. s týmto bezvýhradne súhlasili
a súhlasili s tým, že dom bude patriť navrhovateľom. Uviedol, že pozemok nadobudli v roku 1974 do
podielovéhospoluvlastníctvasrodičmi,následnedomdokončiliajehostavbabolazapísanávroku1988.
SvokorG.Z.Q.H.A.XXXX,avšakpoňomdodedičskéhokonanianenavrhlizapísaťajtútonehnuteľnosť
z dôvodu, že to jednoznačne patrilo im, každý vedel o tom, že im to patrí a že to užívajú. Právni
predchodcovia odporcov s týmto súhlasili a preto to nebolo potrebné zaradiť do dedičstva. Rovnako

postupovali aj po smrti matky navrhovateľky G.A. Z. H. A. XXXX. Uviedol ďalej, že odporcovia v 1. a 2.
rade začiatkom roku 2011 nenamietali, že navrhovatelia sú vlastníkmi celej nehnuteľnosti, so všetkým
súhlasili, problém nastal až po dedičskom konaní po tete, kedy sa odporcovia v 1. a v 2.rade domnievajú,
že boli poškodení na úkor navrhovateľky v 2. rade. Ohľadne vlastníctva domu žiadal aj o dohodu so
súrodencami v písomnej forme, ale otec nakoniec povedal, že sú rodina, tak nie je treba, lebo všetci s

týmto súhlasili. Pôvodne mali pôžičku zobrať jeho rodičia, už boli dohodnutí, ale následne keďže nebol
žiaden problém v rámci rodiny u navrhovateľky v 2.radr, tak sa urobila pôžička na svokrovcov. Pôžičku vo
výške 200.000 Kčs, ktorá je zapísaná na archívnom liste vlastníctva splácal navrhovateľ, svokrovci boli
invalidní dôchodcovia, nemali z čoho, svokrovci neprispeli žiadnou sumou na výstavbu tohto rodinného
domu, ale naopak, prispeli rodičia navrhovateľa v 1.rade sumou 100.000 Kčs a na revanš poskytli jeho

sestre v tejto hodnote pozemok. Od roku 1975, odkedy užívali tento rodinný dom, nikto im do užívania
nezasahoval, ani sa nedožadoval výplaty. Ešte pred smrťou G. Z. H. A. XXXX R. Z. N.. L.Š. pripravený
návrh darovacej zmluvy, avšak k jej podpisu už nedošlo, lebo svokra tragicky zahynula v roku 1982 a
následne na to sa svokor zrútil a zomrel o tri roky na to, preto bol na vtedajšej geodézii zapísaný rodinný
dom až v roku 1988. Navrhovateľ v 1.rade uviedol, že situáciu sa snažili riešiť už v rámci dedičského

konania, podávali návrhy na štátne notárstvo aby sa to zapísalo po rodičoch na jej meno, ale upustili od
toho preto, že by navrhovateľ v 1.rade zostal poškodený.

Na pojednávaní dňa 18.5.2012 ďalej vypovedal odporca v 6. rade C. Z., K. C. Ž. D. D. G. Z. K. G. Z.,
ktorý uviedol, že stretli sa všetci súrodenci G., K., E. G. Q. D. A. G. K. G., aby sa porozprávali o dedičstve

po rodičoch, t.j. na dedení majetku, kedy sa dohodli, že majetok po rodičoch prevezme na seba sestra
Margita, pretože rodičia chceli ísť do Košíc a že ich dochová. Všetci s tým bezvýhradne súhlasili. Na
dedičskom konaní po mame G., L. Q. H. A. XXXX E. Q. R. G., E. G. K. K. a odporca v 6. rade a všetci
súhlasili s tým, že rodinný dom aj pozemok pod ním a záhrada prejdú na sestru Margitu a že ostatné
pozemky po mame prejdú na brata G. Z.. V dedičskom konaní po otcovi, ktorý zomrel v roku 1985 už

nebola žiadna dohoda, už nebolo o čom, preto, že nebol žiaden ďalší majetok. K tvrdeniu odporcu v
1.rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že po smrti matky v roku 1982 sa hneď na druhý deň
všetci štyria súrodenci a poskladali sa po 1.000,-Sk na pohreb a na zádušnú omšu za mamu. Uviedol,
že nenahlásili rodinný dom košický aj pozemok po matke a otcovi v dedičskom konaní preto, že sa o
to nikto nezaujímal, pretože otec povedal, že pôžičku vezme na seba, nikto nemal pripomienky k tomu,

žeby to malo byť inak a patriť niekomu inému.

Odporkyňa v 3. rade C. Z., A.. I. (G. K. Z., Q..X.X.XXXX, R. U. H. X.A. K. E. G. K. G. Z.) na pojednávaní
dňa 18.5.2012 vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že osobne nikdy nebola prítomná pri rozhovore
jej svokrovcov (G. K. G. Z.) a jej nebohého manžela Alexandra, v ktorom by hovorili o rodinnom dome

a o pozemku, ktorý je predmetom konania, avšak z rozprávania jej manžela vedela, že o pôžičke a o
vlastníctve k tomuto rodinnému domu. Nič bližšie povedať nevedela. Napriek tomu však nemala výhrady
voči nároku navrhovateľov v 1. a 2. rade. Nikdy nepočula od manžela, že by sa mal dediť rodinný dom
v Košiciach, ktorý je predmetom tohto konania.

Ďalej na pojednávaní dňa 18.5.2012 vypovedal odporca vo 4. rade B.. C. Z.
(E. K. Z., Q..X.X.XXXX, H. G. K. G.A. Z.), ktorú uviedol, že so svojím otcom Alexandrom o tomto
rodinnom dome, ktorý je predmetom konania nerozprával, neviem nič potvrdiť, ani vyvrátiť, napriek tomu
však nenamieta nárok navrhovateľov.Odporkyňa v 5. rade B.. I. L., A.. Z. (N. K. Z., Q..X.X.XXXX, H. G. K. G. Z.) na pojednávaní dňa 18.5.2012
uviedla, že nevie o žiadnych dohodách medzi G. K. G. Z. a jej otcom, prípadne s ďalšími súrodencami

a s navrhovateľmi, takisto nevedela nič vyvrátiť a ani potvrdiť, avšak nárok navrhovateľov v 1. a 2. rade
nenamieta.

Na pojednávaní dňa 12.4.2013 vypovedala navrhovateľka v 2. rade G. E., tak, že pozemok nadobudli
spolu s rodičmi v roku 1974, vtedy aj začali stavať dom, ale rodičia v ňom nebývali vôbec, po celý čas

bývali H. H., ale D. H. L. nadobudli spoločne, avšak len z dôvodu, že brali pôžičku. V tom čase Miestny
národný výbor poskytoval bezúročnú pôžičku na výstavbu domu, na základe čoho do toho zapojili aj jej
rodičov. Uviedla, že rodičia v tomto dome nikdy nebývali, až otec po smrti mamy v roku 1983 tu býval
pred smrťou tri roky. Ešte pred smrťou mamy pred rokom 1983 bola u notára C.. L. pripravená darovacia
zmluva, ktorou sa mali nehnuteľnosti previesť na navrhovateľov, ale o pár dní mamu zrazilo auto a na
mieste zomrela, preto sa darovacia listina nerealizovala ešte za jej života. Následne po jej smrti pred

dedičským konaním sa stretli všetci súrodenci a všetci sa ústne dohodli, že nárok ostatní súrodenci na
tento rodinný dom si neuplatňujú pretože všetci vedeli o tom, že to patrí navrhovateľom. Takisto sa stretli
ešte aj po smrti otca v roku 1985, kde sa takisto všetci súrodenci vyjadrili, že všetko patrí navrhovateľom,
rodičia skutočne neplatili za tento pozemok nič, lebo nemali peniaze, ani poplatky, ktoré v súvislosti s
tým vznikali. V roku 1974, keď nadobúdali pozemok bola predbežne uzavretá dohoda aj s manželovými

rodičmi aby zobrali pôžičku, a so sestrou, ale keďže súhlasili jej rodičia, tak to napokon tak ostalo.

Zo svedeckej výpovede H. R. (E. K. E.) zo dňa 16.5.2013 vyplýva, že v čase, keď jej brat chcel stavať
dom,prišieldomovstým,žesi chcezobraťpôžičkuodštátu,navrhovateľkav2.radenavrhla,žepôžičku
zoberú jej rodičia, oznámila to bratom vo H. s tým, že bratia si nič nebudú žiadať, nakoľko sa zaviazala,

že sa o rodičov postará, čo aj urobila. Svedkyňa uviedla, že súhlasila s tým, aby nenávratná pôžička išla
na jej rodičov, ale napokon bolo podľa navrhovateľky v 2. rade a pôžičku zobrali rodičia navrhovateľky v
2. rade. Na výstavbe domu sa však nepodieľali, finančne im nepomáhali ani nikto z rodiny navrhovateľky
v 2. rade, matka navrhovateľky v 2. rade bola na dôchodku, otec poberal dôchodok a občas pracoval
na družstve, C. Z. bol pri výstavbe domu pár krát.

Právny zástupca navrhovateľov v 1. a v 2 rade k dôkazom vykonaným v konaní dňa 21.10.2013 uviedol,
že titulom pre oprávnenosť a dobromyseľnosť držby bola ústna dohoda zo začiatku 70-tych rokov
tabulovaných spoluvlastníkov nebohej G. Z., U.. G. Z. K. B. N., H. F. Č. Ž.V. K., G., C. Z. a navrhovateľov,
z týchto účastníkov ústnej dohody na strane odporcov je žijúci len C. Z., odporca v 6. rade, ktorý

uplatnený nárok uznal bez výhrad, ako aj všetci ostatní, okrem odporcov v 1. a v 2.rade. Poukázal na
to, že existenciu tejto dohody potvrdila aj svedkyňa H. R., A.. E. pred OS v Michalovciach, ako súdom
dožiadaným na výsluchu dňa 16.5.2013 a ďalší účastníci tejto ústnej dohody už nežijú. Odporcovia v
1. a v 2.rade v písomnom podaní zo dňa 9.2.2012 neuznali nárok navrhovateľov, ale neuviedli z akých
dôvodov a ani žiadne dôkazy nenavrhli.

Podľa §107 ods.3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľaoznámenianavrhovateľkyv2.rade,dňa7.12.2013zomrelnavrhovateľv1.rade,pretosúdvsúlade
s §109 ods.1, písm.b.) O.s.p. konanie prerušil do času právoplatného skončenia dedičského konania.

Na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve 14D 36/2013 zo dňa 26.6.2014 (práv.26.6.2014) sa

dedičkou po poručiteľovi stala G., B. D., A.. E., s ktorou súd v súlade s §107 ods.3 O.s.p. pokračoval v
tomto konaní, ako s navrhovateľkou v 1.rade.

Dňa 16.2.2015 právny zástupca navrhovateliek súdu oznámil zmenu právnej kvalifikácie nároku a
zmenu návrhu na začatie konania s odôvodnením, že v konaní sa pôvodne navrhovatelia domáhali

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vydržania podľa § 134 a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka, pričom z výpovede žijúcich účastníkov konania, ako aj žijúcej svedkyne H. R. nepochybne
vyplýva, že zapísaní spoluvlastníci pod B1 G. Z. K. G. Z., A.. E., boli na LV zapísaní len z dôvodu
poskytnutia tzv. nenávratnej pôžičky získanej od štátu, t.j. ich zápis na LV bol vykonaný na základesimulovaného právneho úkonu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že manželia Z., t.j. rodičia a
svokrovci manželov E. nebudú mať na súdenej nehnuteľnosti žiaden podiel, malom sa jednať o vedomú
nezhodu vôle a prejavu a teda v súdenom prípade nevzniklo podielové spoluvlastníctvo tak, ako je

zapísané na LV, ale bezpodielové spoluvlastníctvo nebohého C.. K. E. a jeho manželky G., A.. Z. k celej
nehnuteľnosti. Poukázal na to, že jediný žijúci účastník tejto dohody zo začiatku 70-tych rokov, odporca
v 6. rade vo svojom písomnom vyjadrení sa k žalobnému návrhu zo dňa 19.1.2012 uviedol, že „Nikdy
nebolo dohodnuté, že my deti po pozemno-knižných vlastníkov, našich rodičov by sme mali zo súdených
nehnuteľnosti nejaký podiel alebo že by sme mali byť vyplatení.“ Túto skutočnosť potvrdili všetci žijúci

účastníci dohody zo 70- tych rokov, bez akýchkoľvek rozporov vo svojich výpovediach. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že stavbu rodinného domu výlučne financoval pôvodný navrhovateľ v l. rade
C.. K. E. so svojou manželkou G. E., navrhovateľkou v 2. rade a teda celá stavba patrí do ich zaniklého
BSM. Preto navrhovateľky menia právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, a svoj nárok neodvodzujú od
ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vydržaním, ale ustanovením § 41 a Občianskeho zákonníka,
t.j.odzastretéhoprávnehoúkonustým,žespoluvlastníctvosúdenejnehnuteľnostiG.Z.K.G.A.Z.A..E.,

ktorí sú vedení pod B1 - 1 z celku, nevzniklo a nehnuteľnosť v celosti patrí do zaniklého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov C.. K. E. K. G. E..

Dňa 17.2.2015 súd Uznesením č.k. 38C/396/2011-132 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v
zmysle návrhu navrhovateliek zo dňa 16.2.2015 v celom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 24.2.2015 právny zástupca navrhovateliek v l. a 2. rade uviedol, že navrhovateľky
za simulovaný právny úkon považujú nadobudnutie pozemku a následne aj stavby do podielového
spoluvlastníctva medzi E. K. G. Z. K. G. Z., teda že sa simulovalo podielové spoluvlastníctvo, pričom
disimulovaný právny úkon je bezpodielové spoluvlastníctvo pre E. k celej nehnuteľnosti, t.j. k pozemku aj

k stavbe, ktorá až následne bola postavená. Najprv sa zriaďovalo podielové spoluvlastníctvo k pozemku,
pretože stavba sa až neskôr vybudovala, avšak celú stavbu na tomto pozemku, postavenie domu hradili
E., najprv bola na archívnom liste vlastníctva zapísaná pôžička z roku 1975 vo výške 150.000,-Kčs a
následne to bola pôžička z roku 1977 ďalších 50.000,-Kčs. Ďalej uviedol, že dôvodom simulovaného
právneho úkonu t.j. nadobudnutia pozemku do podielového spoluvlastníctva bolo len to, že sa zobrala

dvakrát nenávratná pôžička z Miestneho národného výboru, takže ju zobrali aj E. a aj svokrovci, G. K.
G. Z., ale všetko to bolo v prospech E. na výstavbu toho istého domu a na kúpu pozemku.

Na pojednávaní dňa 24.2.2015 vypovedala navrhovateľka v l. rade tak, že v čase diania týchto udalostí
bola sotva narodeným dieťaťom, otec jej však nikdy počas života neznačil, že by tento dom nebol v ich

vlastníctve, dom svojpomocne zveľaďoval, preto zotrvala na celej argumentácii jej otca. Uviedla, že ani
babka a ani dedko v ich domácnosti nebývali, iba chodili na návštevy, dedko žil u nich krátko v čase,
keď bol hospitalizovaný, a starala sa oň navrhovateľka v 2.rade.

Na pojednávaní dňa 26.3.2015 účastníci zotrvali na pôvodných vyjadreniach, návrh na doplnenie

dokazovania výsluchom odporcov v 1.a v 2.rade súd aj z hľadiska efektívnosti konania ale hlavne ako
nedôvodný (pre rozhodnutie vo veci ich výpoveď nemá relevantný význam) zamietol a dokazovanie
ukončil.

Podľa §80 písm.c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení

či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba podľa §80 písm.c.) O.s.p. je určovacia žaloba a má spravidla preventívny charakter a jej
účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu,
alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom

zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností ak
rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (NS SR sp.zn
1Cdo/56/2003), t.j. ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,

navrhovateľ má právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

Naliehavý právny záujem je v zásade daný tam, kde je sporný právny a skutkový stav k „sporným
nehnuteľnostiam“, teda v prejednávanej veci súd mal daný naliehavý právny záujem na požadovanomurčení, nakoľko podľa právneho stavu vlastníkmi „sporných nehnuteľností“ sú právni predchodcovia
odporcov G. Z. K. G.. G. Z. a podľa tvrdeného stavu vlastníkmi sporných nehnuteľností sú navrhovateľky.

Predmetom tohto konania (po zmene návrhu zo dňa 16.2.2015) vymedzeného návrhom je určenie, že
nehnuteľnosti zapísané na M. Č.. XXXX, O. L.-E. L..Ú.. E. G., O. L.B. B., K. F. D. A.. „. L. Č..XXXX/
X-Q. D. K. U. O. H. XXX G.X K. E. A. N. E..Č..XXXX D. U. D. Č..XXXX/X vo výške podielu v 1-ici
doposiaľ evidované na meno G. Z., U.. XX.XX.XXXX K. G. G. Z., A.. E., U.. XX.X.XXXX patria titulom
disimulovaného právneho úkonu do zaniklého bezpodielového spoluvlastníctva manželov C.. K. E. a

navrhovateľky v 2.rade. Navrhovateľky svoj návrh odôvodnili tým, že vlastníctvo im patrí v zmysle §41a
ods.2 Občianskeho zákonníka titulom simulovaného právneho úkonu, nakoľko simulovaným právnym
úkonom malo byť nadobudnutie celej spornej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva G. Z.Í. (U..
XX.XX.XXXX) K. G. G. Z., A.. E. (U.. XX.X.XXXX) K. C.. K. E. a navrhovateľky v 2.rade.

Podľa § 41a ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny

úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Právnyúkonjeprejavomvôle,sktorýmprávnyporiadokspájavznik,zmenualebozánikprávapovinností
účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným

elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka
rozpoznateľný v objektívnej realite (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo
12/2011).

Z citácie § 41a ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetom posúdenia, či ide o

zastieranie je právny úkon.

Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára
1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov,
ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na

vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa § 872 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) ak právo osobného užívania k zastavanému alebo
nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými

spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa
podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

Zo skutkového stavu v tejto veci je nesporné, že k nadobudnutiu podielového spoluvlastníctva medzi
G. Z. (U.. XX.XX.XXXX) E. G. G. A.. E. (U.. XX.X.XXXX) K. C.. K. E.Ý. (U.. X.X.XXXX) E. G. G. A.. Z.

(U.. XX.XX.XXXX) k spornej nehnuteľnosti došlo rozhodnutím Mestského národného výboru, finančného
odboru pod č.R-1618/1974 zo dňa 24.5.1974 o pridelení pozemku (D..Č.. XXXXX/XX H. H. XXX G.) do
osobného užívania pozemok, ktoré sa v dôsledku novely Občianskeho zákonníka novelou č.509/1991
Z.z. zmenilo na vlastníctvo.

Z uvedeného vyplýva, že tu neexistuje v zmysle §34 Občianskeho zákonníka žiaden vzájomný právny
úkon (kúpna, darovacia, zámenná, iná zmluva) medzi G. Z. E. G. G. A.. E. K. C.. K. E. E. G.Y. G. A..
Z. v dôsledku ktorého, by nadobudli pozemok do podielového spoluvlastníctva, pretože tento nadobudli
v dôsledku rozhodnutia štátneho orgánu.

V predmetnej veci vo vzťahu k domu bolo z hľadiska skutkového zistené, že Kolaudačným rozhodnutím
Obvodného národného výboru, odboru výstavby L.- E. Č.. XXXX/XX zo dňa 15.6.1978 bolo povolené
užívanie stavby rodinného domu o dvoch bytových jednotkách na T. Z. H. L. U. D. D.. Č. XXXXX/XX,
L..Ú..: L. od 15.6.1978 podľa stavebného projektu schváleného rozhodnutím OV O. L.- z 18.6.1978 natrvalé užívanie dvoch bytových jednotiek. Následne bolo domu pridelené súpisné Č. B../. (rozhodnutie
ObNVzodňa21.9.1987podč.45/87/ohlas.),nazákladečohobolvevidenciinehnuteľnostivpozemkovej
knihe dňa 2.12.1987 vykonaný zápis domu pod por. číslom XXXX a ako vlastníci boli zapísaní jeho

stavitelia G. Z. E. G. G. A.. E. K. C.. K. E. E. G. G. A.. Z. do podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Rovnako ani vo vzťahu k spornému domu neexistuje v zmysle §34 Občianskeho zákonníka žiaden
vzájomný právny úkon (kúpna, darovacia, zámenná, iná zmluva) medzi G. Z. E. G. G. A.. E. K. C..
K. E. E. G.Y. G. A.. Z., ktorý by bol právnym podkladom pre vznik vlastníctva k domu, a ktorý by
mohol byť posudzovaný ako simulovaný/disimulovaný právny úkon, nakoľko dom bol do ich vlastníctva
zapísaný záznamom, na základe geometrického plánu a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, a teda

na základe tzv. iných právnych skutočností.

Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv.
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť

tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny
úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ
by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39
Občianskeho zákonníka). Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle

(konvalidáciou).

V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania (účastníckymi, svedeckými výpoveďami ako aj
písomnými prejavmi ich právnych zástupcov) súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnutia štátnych
orgánov, na základe ktorých navrhovatelia spolu s G. Z. E. G.. G. Z., A.. E. nadobudli pozemok a dom do

spoločného podielového vlastníctva ako ich právne úkony a teda nie je možné dospieť k záveru, že vznik
podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, namiesto bezpodielového spoluvlastníctva k
celej nehnuteľnosti v prospech C.. K. E. s manž. je simulovaným právnym úkonom a disimulovaným
malo byť zamýšľané bezpodielové spoluvlastníctvo k celej nehnuteľnosti v prospech C.. K. E. s manž..
Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovia v 1.a v 2.rade si náhradu trov konania vyčíslili prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 30.3.2015 sumou 734,22 EUR za právne zastupovanie advokátom.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal odporcovm podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.Podľa §11 ods.1, písm.a) cit. vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 13 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby
bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle

§ 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa
nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 % (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/205/2010).

Vzmysle§11ods.1,písm.a)vyhláškyhodnotajednéhoúkonuprávnejslužbypredstavujejednutrinástinu

výpočtového základu za príslušné obdobie, kedy bol úkon poskytnutý, za oboch odporcov (nakoľko, ako
to vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry, celková tarifná odmena sa kráti o 50% pri zastupovaní 2 klientov
a za režijný paušál patrí náhrada len za daný úkon právnej pomoci bez ohľadu na počet klientov) , t.j. :
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.4.2012,
2. účasť na pojednávaní dňa 18.5.2012,

3. účasť na pojednávaní dňa 12.4.2013,
4. dožiadanie - výsluch svedka 16.5.2013,
5. účasť na pojednávaní dňa 25.10.2013,
6. účasť na pojednávaní dňa 24.2.2015,
7. účasť na pojednávaní dňa 26.3.2015,

spolu za 7 úkonov právnej pomoci : 482,15 EUR, t.j. za 2 úkony/za rok 2012/132,64 EUR (2x58,69
+2x7,63), za 3 úkony/za rok 2013/203,64 EUR (3x60,07 +3x7,81), za 2 úkony/za rok 2015/145,84 EUR
(2x64,53+3x8,39).

Súd priznal právnemu zástupcovi aj náhradu cestovného a za stratu času nasledovne :

Z osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva, že osobné vozidlo advokáta má spotrebu paliva 6,9 litra na
100 km. Z predloženého vyúčtovania vyplýva, že advokát si vyčíslil spotrebu paliva 6,9 litrov na 100 km.

Náhrada cestovných výdavkov pozostávajúcich z cestovného osobným motorovým vozidlom Citroen C4
Picasso na výsluchu svedka dňa 16.5.2013 v Michalovciach na trase Košice - Michalovce a späť á 126

km á 0,183 EUR/1 km (v zmysle Opatarenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z.) = 126 km x 0,183 EUR =
23,06 EUR + PHM: 126 km x 0,069/1 km x 1,624 EUR (priemerná cena benzínu v čase uskutočnenia
cesty) = 14,12 EUR; t.j. spolu 23,06 + 14,12 = 37,18 EUR.

Súd priznal právnemu zástupcovi aj náhradu za stratu času nasledovne :

Za účasť na výsluchu svedka v Michalovciach dňa 16.5.2013
výpočtový základ v roku 2013 781 EUR
1/60 výpočtového základu 13,01 EUR
Čas strávený cestou Košice-Michalovce 3 polhodiny
Čas strávený cestou Michalovce-Košice 3 polhodiny

6 polhodín x 13,01 EUR 78,06 EUR

Celkovo trovy právneho zastúpenia sú 597,39 EUR (482,15+37,18+78,06).

Súd nepriznal odporcom odmenu za úkon ich právneho zástupcu s názvom „vyjadrenie zo dňa

25.3.2015“, nakoľko toto podanie neobsahovalo žiadne podstatné informácie pre vec samú, nemalo
žiaden relevantný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, išlo len o odkaz na podanie jeho klientov, pričom
ani toto vyjadrenie klientov nemalo žiaden právny význam pre rozhodnutie vo veci samej.Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe tohto ustanovenia súd zaviazal procesne neúspešné navrhovateľky k náhrade trov právneho
zastúpenia v sume sú 560,21 EUR na účet právneho zástupcu odporcov v 1. a v 2.rade Mgr.Pavla
Horovčáka a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.