Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203831
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovouv právnej veci žalobkyne: M. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX N., zast. JUDr. Martinom Kirňakom, AK Strojárska 3998, 069
01 Snina, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXX uzavretá dňa 21. 08. 2008 medzi účastníkmi konania je
n e p l a t n á .

Súd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-V. uzavretá dňa 27. 04. 2009 medzi
účastníkmi konania je n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť sumu 417,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 26. 04. 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 119,38 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 263,47 eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.04.2016 domáhala vydania rozhodnutia v
zmysle výroku tohto rozsudku s tým, že v rámci nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
domáhala zaplatenia sumy 537,10 eur s príslušenstvom.

Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na určenie neplatnosti úverovej zmluvy, podanie žaloby odôvodnila

tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa 21.08.2008 a táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 863,04 eur a za tento úver sa
zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 766,12 eur. Celkovo sa tak zaviazal zaplatiť sumu 1 629,16 eur
v 12 mesačných splátkach po 135,76 eur. V predmetnej zmluve nie uvedená ročná percentuálna
miera nákladov ani ročná úroková sadzba. V percentuálnom vyjadrení predstavuje cena úveru 88,77
%. Ak by táto cena úveru predstavovala úrok z úveru, tak táto dohoda by musela byť v súlade s §
39 Občianskeho zákonníka, inak by bol právny úkon neplatný. V čase podpisu úverovej zmluvy bola

priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk 13,69 % ročne na obdobie 1-5 rokov. Nakoľko
dohoda o výške úroku z úveru je v rozpore s dobrými mravmi, pričom sa jedná o podstatnú náležitosť
zmluvy o úvere, je celá zmluva o úvere neplanou. Okrem toho, splatenie úveru malo byť zabezpečené
nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkyne, ktorých trhová hodnota je cca 28 000,- eur, teda je 32krát vyššia než istina úveru. Pre rozpor s dobrými mravmi pri poskytovaní peňažných prostriedkov
za odplatu môže byť právny úkon neplatný aj v prípade, ak hodnota predmetu zabezpečenia je v
hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke s primeraným príslušenstvom. Ďalej v bode 17. VPPÚ

bola medzi účastníkmi konania dojednaná aj rozhodcovská doložka, pričom sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá nebola osobitne dojednaná. Doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi
na súd, ale táto otázka nemá znieť či má možnosť spotrebiteľ uplatniť svoje právo na štátnom súde, ale
správne otázka má znieť, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa tak, že rozhodcovská doložka ho nenúti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, aj keď si

to spotrebiteľ výslovne neželá. Okrem toho, splateniu úvere je zabezpečené množstvom iných sankcií,
bod 04. VPPÚ - zmluvná pokuta vo výške 9,96 eur, bod 05. VPPÚ - úrok z omeškania 0,25 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania, zmluvná pokuta 312,02 eur, bod 07. VPPÚ - zmluvná pokuta 331,94
eur, bod 09. VPPÚ - zmluvná pokuta 33,19 eur. Vzhľadom na uvedené, je zmluvy o úvere absolútnym
neplatným právnym úkonom.

V ďalšom nárok na vyslovenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva odôvodnila tým, že táto
zmluva bola uzavretá na základe vopred predformulovaného splnomocnenia - advokáta, ktorého vybral
žalovaný a nie žalobkyňa. V zmluve o úvere bolo drobným písmom zapracované a plnomocenstvo pre
advokáta S.. G. Ž. na viaceré právne úkony, okrem iného aj na úkon uzatvorenia záložnej zmluvy. Podľa
záložnej zmluvy bolo splatenie úvere zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú v

bezpodielovom spoluvlastnícke žalobkyne a jej manžela a to bytu na ul. O. I. N., k spoluvlastníckemu
podielu na spoločných priestoroch, k pozemkom. Ona sama záložnú zmluvu nepodpísala. Záložnú
zmluvu podpísanú splnomocnencom žalovaný bez ich vedomia predložil príslušnému úrad, ktorý svojím
rozhodnutím povolil jej vklad. Splnomocnenie však trpí vadou - je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Takáto dohoda sa považuje podľa § 31 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú.

Vzhľadom na uvedené, nakoľko záložná zmluva je akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere a jej
existencia a platnosť je viazaná na existenciu a platnosť záväzku zo zmluvy, ktorú má zabezpečovať,
preto aj z uvedeného dôvodu považuje záložnú zmluvu za neplatnú.

Žalobkyňa si uplatňuje aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške537,10 eur. V zmluve

o úvere absentuje údaj o RPMN. Zákon absenciu tejto náležitosti nespája s neplatnosťou právneho
úkonu, ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V prospech žalovaného uhradila finančné prostriedky vo výške 1 400,14 eur, preto je plnenie vo výške
537,10 eur, plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na jeho strane.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo dňa
21.08.2008, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, splátkovým kalendárom, Zmluvou o zriadení
záložného práva, výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, dokladom o vklade fin. prostriedkov

na účet žalovaného vo výške 2 090,- Sk, poštovými peňažnými poukážkami, písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 25.03.2013, zo dňa 11.05.2016, výsluchom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako klient uzatvorili dňa 21.08.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 863,04 eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala
celkovo vrátiť sumu 1 629,16 eur a to v 12 splátkach po 135,76 eur počnúc dňom 28.09.2008. Sumu
766,12 eur sa zaviazala zaplatiť titulom poplatku. V zmluve je zaškrtnuté, že úver žalobkyňa zobrala
na výkon povolania. Ďalej táto zmluvu obsahuje splnomocnenie udelené S.. G. Ž. zo strany žalobkyne,
v zmysle ktorého okrem iného, splnomocniteľ splnomocňuje advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy,

ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávok vzniknutých z tejto zmluvy. V zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, o
ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej
percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy.

Medzi účastníkmi konania bola dňa 21.08.2008 uzavretá aj Dohoda o plnení v splátkach k vyššie
uvedenej zmluve, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazal poskytnutý úver splatiť formou 12 splátok vo
výške splátky 4 090,- Sk a to vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.09.2008.Podľa bodu 02 Všeobecných podmienok poskytovania úveru žalovaného (ďalej len ,,Úverové
podmienky“), dlžník sa zaväzuje vrátiť dohodnuté finančné prostriedky v zmysle podmienok tejto zmluvy

o úvere formou vkladov jednotlivých splátok na účet veriteľa.

V zmysle bodu 04 Úverových podmienok, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7
dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandanta v hotovosti spolu so zmluvnou
pokutou 300,- Sk (9,96 eur) za každý jeden prípad omeškania.

Podľabodu05Úverovýchpodmienok,dlžníksveriteľomsúčasneuzatváradohoduozrážkachzomzdya
zinýchpríjmovakoformuzabezpečeniauspokojeniapohľadávkyveriteľa,ktorejúčinnosťjepodmienená
neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.

Podľa bodu 06 Úverových podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že ak sa stane splatný celý dlh naraz

v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal celý dlh splatným až do jeho
uhradenia. V takomto prípade vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia
záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 pristúpiť k
okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne

veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečeniu dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy
o úvere alebo týchto úverových podmienok. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných
povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 9 400,- Sk (312,02 eur) ktorá je určená ako úhrada
všetkýchnákladovvynaloženýchveriteľomvsúvislostisvykonanímúkonovsmerujúcichkzabezpečeniu
dlhu dlžníka.

V zmysle bodu 07 Úverových podmienok, dlžník je povinný vždy, keď ho k tomu veriteľ vyzve, zabezpečiť
svoj záväzok veriteľovi dohodnutým spôsobom. Dlžník vyhlasuje, že žiadnym konaním neznemožní
veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu alebo
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam a to sám alebo prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu. V prípade porušenia tohto ustanovenia berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za
svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk (331,94 eur).

Podľa bodu 08 Úverových podmienok, je dlžník oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred
termínom splatnosti, avšak aj v tomto prípade je povinný zaplatiť poplatok v dohodnutej výške.

Podľa bodu 09 Úverových podmienok, dlžník sa zaväzuje platiť dohodnuté splátky včas a v súlade
s uzatvorenou zmluvou a ďalej sa zaväzuje, že v prípade zmeny adresy alebo zásadných zmien v
osobných pomeroch, alebo v prípade zmeny miesta podnikania alebo zásadných zmien v podnikateľskej
činnosti , túto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť veriteľovi. V prípade porušenia tejto

povinnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 000,- Sk (33,19 eur) do 5
dní od doručenia písomnej výzvy veriteľa.

V zmysle bodu 13 Úverových podmienok, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluvy.

Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa bodu 17 Úverových podmienok - rozhodcovská doložka, všetky spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Dňa 27.04.2009 bola medzi žalobkyňou v zastúpení S.. G. Ž. a žalovaným uzatvorená zmluvy o

zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-V.. Premetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a to byt č. X, na X. poschodí, bytovky súp.
č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, LV XXXX, k.ú. N., obec N., parcela č. XXXX/XXX o výmere 316 m2
- zastavané plochy a nádvoria, LV č. XXXX, k.ú. N., obec N., parcela č. XXXX o výmere 313 m2 - ornápôda, LV XXXX, k.ú. N., obec N., parcely č. XXXX/XX o výmere 591 m2 - orná pôda, parcely č. XXXX/XX
o výmere 3029 m2 - orná pôda, parcely č. XXXX/XXX o výmere 317 m2 - orná pôda, parcely č. XXXX/
XXX o výmere 346 m2 - orná pôda, parcely č. XXXX/X o výmere 8 m2 - ostatné plochy, parcely č. XXXX/

X o výmere 36 m2 - zastavané plochy a nádvoria, LV XXXX, k.ú. N., obec N., na zabezpečenie všetkých
pohľadávok žalovaného, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.08.2008. Za
žalobkyňu je zmluvy podpísaná splnomocnencom S.. G. Ž..

Z predložených listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX súd zistil, že na nehnuteľnosti, ktoré sú v

bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, je zriadené záložné právo, ktoré je zapísané
pod I.-XXX/XX zo dňa 25.09.2009 a to na základe Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-V. zo dňa 27.04.2009.

Z preloženého dokladu - vklad na účet vyplýva, že žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila sumu
2 090,- eur (69,38 eur). Podľa predložených poštových poukážok žalobkyňa v prospech žalovaného
realizovala nasledovné úhrady: dňa 12.01.2010 vo výške 50,- eur, dňa 09.02.2010 vo výške 50,- eur, dňa

08.03.2010 vo výške 50,- eur, dňa 19.04.2010 vo výške 40,- eur, dňa 17.05.2010 vo výške 100,- eur, dňa
07.06.2010 vo výške 95,- eur, dňa 12.07.2010 vo výške 50,- eur, dňa 16.08.2010 vo výške 100,- eur, dňa
20.09.2010 vo výške 100,- eur, dňa 19.10.2010 vo výške 100,- eur, dňa 16.11.2010 vo výške 100,- eur,
dňa 27.12.2010 vo výške 100,- eur, dňa 18.01.2011 vo výške 100,- eur, dňa 30.03.2011 vo výške 60,- eur
a dňa 05.05.2011 vo výške 50,- eur. Celkovo úhrady v prospech žalovaného boli vo výške 1 214,38 eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2013 uviedol, že žalobkyňa titulom zmluvy o úvere
č. XXXXXXX mala celkovo žalovanému uhradiť sumu 135,76 eur počnúc dňom 28.09.2008. Z jej
strany eviduje úhradu prvej splátky vo výške 135,76 eur. Následne bol posun splátkového kalendára a
žalobkyňa v jeho prospech neuhradila žiadnu splátku. Za zaslané upomienky sa následná dlžná suma

navýšila o 9,95 eur (1,99 eur x 5). Podľa bodu 6 VPPÚ si voči nej uplatňuje aj nárok na zmluvné pokuty
vo výške 312,- eur. Keďže žalobkyňa ani po výzvach neuhradila dlžnú sumu, zo strany žalovaného
bol dňa 27.05.2009 podaný návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozsudkom
žalobkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 1 815,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1 493,36 eur od 26.02.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 372,85

eur. Následne bol podaný návrh na výkon exekúcie a potom zo strany žalobkyne v jeho prospech boli
prijaté nasledovné úhrady: dňa 14.01.2010 vo výške 50,- eur, dňa 11.02.2010 vo výške 50,- eur, dňa
08.03.2010 vo výške 50,- eur, dňa 19.04.2010 vo výške 40,- eur, dňa 17.05.2010 vo výške 100,- eur,
dňa 07.06.2010 vo výške 50,- eur, dňa 12.07.2010 vo výške 50,- eur, dňa 18.08.2010 vo výške 100,-
eur, dňa 20.09.2010 vo výške 100,- eur, dňa 19.10.2010 vo výške 100,- eur, dňa 16.11.2010 vo výške

100,- eur, dňa 27.12.2010 vo výške 100,- eur, dňa 18.01.2011 vo výške 100,- eur, dňa 23.02.2011 vo
výške 50,- eur, dňa 30.03.2011 vo výške 60,- eur a dňa 05.05.2011 vo výške 50,- eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2016 v prvom rade uviedol, že pokiaľ sa jedná o nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, tak vznáša námietku premlčania. Pričom podotkol, že podľa jeho

názoru, nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
Podľa jeho názoru požadovaný nárok sa stal premlčaným v subjektívnej aj objektívnej 3- ročnej lehote
v celom rozsahu dňa 05.05.2014. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila až dňa 20.04.2016. Cena plnenia
nemôžebyťpodľanehoneprijateľnoupodmienkou.Podľarozhodovacejpraxe,unebankovýchsubjektov
nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Preto je na starne

žalobkynepreukázať,ževýškaodplatyvmiesteačaseuzavretiazmluvyvybočovalaztrhovéhopriemeru
odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Pokiaľ sa jedná
o neplatnosť záložnej zmluvy uviedol, že dňa 21.08.2008 žalobkyňa v rámci úverovej zmluvy udelila
plnomocenstvo, ktoré je riadne overené a platné. K neplatnosti úverovej zmluvy uviedol, že pokiaľ sa
jedná o neprijateľnosť podmienok, tak tieto môže súd jednotlivo určiť za neplatné a navyše s poukazom

na § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa neplatnosť vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
iba táto časť, ak ju možno oddeliť od ostatných častí právneho úkonu.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že kvôli zlému zdravotnému stavu som veľmi súrne potrebovala
finančné prostriedky a v tom čase aj pracovníčka žalovaného priamo dochádzala do N., bola ňou

oslovená s tým, že môže rýchlo dostať finančné prostriedky, pričom v tom období bolo oslovených aj
viacej klientov, s ktorými boli uzatvorené zmluvy o úvere. Hneď po podpise zmluvy zo strany pracovníčky
žalovaného jej boli poskytnuté aj finančné prostriedky tak ako sa dojednali vo výške 863,04 eur, ktoré sa
zaviazala splatiť s tým. Pokiaľ sa jedná o mechanizmus samotného uzatvorenia úverovej zmluvy, tak tátozmluva bola uzatvorená veľmi narýchlo. Pred jej podpísaním nebola oboznámená zo strany pracovníčky
žalovaného o zmluvných podmienkach. Táto zmluva bola navyše napísaná aj drobným písmom s tým,
že nakoľko zle vidí, nebolo ani v jej možnostiach drobné písmenka prečítať. Pokiaľ sa jedná o moje

ďalšie vedomosti, tak pri podpise úverovej zmluvy vôbec nebola zo strany žalovaného upozornená na
to, že súčasťou zmluvy je aj podpísanie plnomocenstva pre pána Ž., ktorý v jej mene mohol následne
podpisovať jednak notárske zápisnice ako exekučné tituly, takisto mohol podpisovať zmluvy o zriadení
záložného práva na jej nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia vymoženia úveru. Pokiaľ sa jedená o
skutočnosť, že v zmluve o úvere je zaškrtnutá kolónka, že tento úver brala na výkon povolania, tak

to nie je pravda. Ona nikdy v živote nepodnikala ani úver nebrala na výkon žiadneho zamestnania,
povolania, brala ho za účelom zabezpečenia osobných potrieb. Túto kolónku ani nenavrhla sama z
vlastnej iniciatívy zaškrtnúť, čiže jej ani nie je zrejmé, prečo táto kolónka zo strany žalovaného bola
zaškrtnutá. Zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ za účelom zabezpečenia svojich osobných potrieb, nie za
účelom výkonu povolania.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že jeho klientka zmluvu o úvere uzavrela
v tiesni, pod nátlakom, nebola si vedomá toho, čo podpisuje, nebolo jej umožnené oboznámiť sa
so samotnou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli súčasťou tejto zmluvy.
O bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa dozvedela od svojho právneho zástupcu, pred udelením
plnomocenstva. Ďalej uviedla, že po následnej kontrole bolo zistené, že v rámci nároku na bezdôvodné

obohatenie bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy 537,10 eur, po preštudovaní a prejdení kompletných
dokladov ohľadom jednotlivých úhrad vykonaných zo strany žalobkyne spolu s vyjadrením žalovaného
dospeli k záveru, že žalovaný sa na úrok žalobkyne obohatil iba pokiaľ sa jedná o sumu 417,72 eur,
čiže v tejto časti na žalobe trvajú. Pokiaľ sa jedna o rozdiel medzi touto sumou a uplatnenou sumou
537,10 eur, v tejto časti berú žalobu s príslušenstvom späť. Ďalej uviedol, že si žalobkyňa si uplatňuje

nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä,
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme,

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa§8ods.4Zákona,zaklamlivéopomenutiesatiežpovažuje,akpredávajúciskrývaaleboposkytuje
nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie
uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu,
pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej

transakcii, ktoré by inak neprijal.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom období, každý má
právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ

mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy bola v pozícii

fyzickej osoby, ktorá potrebovala finančné prostriedky na osobné účely. Žalobkyňa si vôbec nebola
vedomá toho, že žalovaný v zmluve zaškrtol políčko ktoré pojednáva o tom, že jej je úver poskytovaný na
výkonpovolania,animunetvrdila,žeúverchcezobraťzatýmtoúčelom.Zosamotnejzmluvy,tedaúdajov
v nej sa nachádzajúcich, okrem zaškrtnutého políčka, nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý na výkon
povolania žalobkyne. Žalobkyňa je v zmluve identifikovaná ako fyzická soba, v zmluve je uvedené jej

rodné číslo. V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o tom, že v čase jej podpisu bola zamestnaná, kde
bola zamestnaná, resp. údaj o tom, že je osobou samostatne zárobkovo činnou. Zo strany žalovaného
teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie, že žalobkyni boli finančné prostriedky poskytnuté
na výkon jeho zamestnania. Preto súd dospel k záveru, že žalobkyni bol úver poskytnutý ako fyzickej
osobe, spotrebiteľovi.

V danej právnej veci bola za strany žalobkyne podaná určovacia žaloba a podmienkou prípustnosti
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je osvedčenie naliehavosti právneho záujmu.Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj

tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(navrhovateľ). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane

poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov
konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Mcdo/1/2009 z 31.07.2009 „za určovaciu žalobu v

zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a končený zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia (porov. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 334/2008). Pri skúmaní podmienok

uvedených v § 80 písm. c/ O. s. p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym
rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere,
pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potreba mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný

dlhnadrámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečiastočnejneplatnostizmluvytýkajúcejsa
odplaty(úroky,poplatky).Jehopostaveniesastaneistejšie,nebudevystavenýsankciámzanezaplatenie
odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka)“.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať na zreteli základné interpretačné pravidlo,

a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o úvere č. 8192031 uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 21.08.2008 je neplatná.

Naliehavý právny záujem na určení, či určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je, spočíva
v tom, že právne postavenie žalobkyne by bolo bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Naliehavosť
právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné
právne otázky medzi účastníkmi konania, vytvorí tak i pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy
a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. V

spotrebiteľských vzťahov je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení
cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad ide nepochybne v prejednávanej veci.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná, je daný z dôvodu právnej istoty žalobkyne. Neistotu v právnom

postavení žalobkyne alebo stav ohrozenia jej práva, dostatočne odstráni len rozhodnutie súdu, ktorým
návrhu žalobkyne vyhovie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny
záujem na určení, že úverová zmluva je neplatná.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z
právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že zmluva a Všeobecné
podmienky, boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov
na predtlačenom tlačive, s rovnakým obsahom pre každú úverovú zmluvu, a preto povinný dlžník ani
nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka).Ako súd vyššie uviedol, na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom
práve, a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd
bral do úvahy aj to, že v takejto forme napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky - maličké písmenká,
nahustený text bez odsekov, ktorá forma znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa,
sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto
spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone

ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách (ďalej len ,,Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3. Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa prílohy
smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku
implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4
Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci

dojednanejrozhodcovskejdoložky,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Len
zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teologického výkladu, a teda

vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.Súd mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je
aj rozhodcovská doložka bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je

však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým

podmienkam,atedaajtomu,žeprípadnýsporsabuderiešiťvrozhodcovskomkonaní.Otakútozmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný

dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súdmusínielenrešpektovaťprávo,alejehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.
Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych
predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého

záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008).
V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o
dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie
vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa

požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby
sazaoberalotázkou,čimechanickáaplikáciazákonanemôžepriniesťabsurdnédôsledkyavprípade,že
tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad,
ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.

Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bolo následne vedené aj rozhodcovské konanie pred zo
strany žalovaného určeným rozhodcovským súdom a vo veci bol aj vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 1 815,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25
% denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Z uvedeného je zrejmé, že oproti základnému nároku
zo zmluvy o úvere na zaplatenie celkovo sumy 1 629,16 eur, rozhodcovský súd žalovanému priznal

nárok na zaplatenie sankčných nárokov voči žalobkyni v zmysle podmienok vyplývajúci z Úverových
podmienok žalovaného, pričom je zrejmé, že zo strany rozhodcovského súdu zmluva o úvere nebola
podrobená kontrole zameranej na ochranu žalobkyne ako spotrebiteľa. O tom svedčí aj skutočnosť, že
žalovanému bol priznaný nárok na úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania,
čo predstavuje 91,25 % ročne, pričom výška zákonného úroku z omeškania ku dňu 26.02.2009 v zmysle

§ 517 Občianskeho zákonníka a príslušného nariadenia vlády bola 10 % ročne.

Vzhľadomnauvedené,súddospelkzáveru,žedojednanierozhodcovskejdoložkyvpredmetneúverovej
zmluve je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné.

Súd v ďalšom podrobil kontrole aj ostatné ustanovenia úverovej zmluvy a podľa ich obsahu, tak ako
ich súd vyššie uviedol, dospel k záveru, že takmer v každom článku úverovej zmluvy je prítomný
rozpor so zákonnými ustanoveniami spotrebiteľského práva, tieto ustanovenia zákonu odporujú alebo
ho obchádzajú a sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje veľké
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom, zákon

obchádzajú alebo v rozpore sú s dobrými mravmi.

Zo strany žalovaného zmluva obsahuje celý rad nárok na zaplatenie zmluvných pokút v prípade
porušenia konkrétne uvedených povinností na strane žalobkyne (tak ako ich súd vyššie uviedol - body04, 06, 07, 09 Úverových podmienok), pričom súd je toho názoru, že takto dojednané podmienky sú
podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor
žalobkyne ako spotrebiteľky. Okrem toho, tieto podmienky sú súčasťou Úverových podmienok, ktoré nie

sú zo strany žalobkyne podpísané, teda nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky.

Súd dáva do pozornosti, že niektoré zmluvné podmienky uvedené v rámci Úverových podmienok
boli viacerými súdmi vyhlásené za neprijateľnú podmienku, napr. bod 13 Úverových podmienok -
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13.09.2013, Okresný súd Prešov sp. zn.

11C/16/2015 zo dňa 16.09.2015.

Okrem toho v zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov,
o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu
podpisu zmluvy. Zmluva teda neobsahuje náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Absenciu týchto zákonných náležitostí zákon sankcionuje tým, že úver poskytnutý na základe takejto
úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku odplaty, ktorá mala byť tvorená poplatkom vo výške 766,12
eur, táto predstavuje 88,77 % zo sumy istiny 863,04 eur za obdobie 12 mesiacov. Výška úrokovej

sadzby pri obdobných úveroch poskytovaných v bankami v čase uzatvorenie úverovej zmluvy bola
13,69 % ročne (stránka NBS http://nbs.sk/sk/statisticke-udaje/dajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/
priemerne-urokove-miery-z-uverov-bchodnych-bank). Podľa názoru súdu, takto stanovená výška
odplaty je v hrubom nepomere ku skutočnej výške poskytnutého úveru. Táto odplata predstavuje úrok
z úveru, čo nenamietal ani žalovaný, ktorý v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2016 k tomu

viedol,ženiejemožnévýškuúrokuunebankovýchsubjektovodvodzovaťodvýškyúrokupožadovaného
bankami. S týmto tvrdením žalovaného sa súd nestotožňuje.

Úroky dohodnuté pri poskytnutí Úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie poskytnutej istiny.
Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky

pri pôžičke peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba
na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,

ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to,

že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na

najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na
skutočnosť, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere takmer 6,5-násobne (teda
podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v
zmluve o o úvere je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o úvere v rámci Úverových podmienok obsahuje aj viacero spôsobov zabezpečenia pohľadávky
žalovaného - úrok z omeškania 0,25 % denne, zrážky zo mzdy a iných príjmov, uznanie dlhu
formou notárskej zápisnice, zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiach (body 05, 06, 07 Úverových
podmienok), pričom vzhľadom na celkovú výšku poskytnutého úveru a ostatné podmienky jehoposkytnutia súd je toho názoru, že aj uvedené dojednania boli dohodnuté v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa a na jej úkor spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania
v neprospech žalobkyne. Dané sa aj potvrdilo, nakoľko bola na základe týchto dojednaní uzatvorená

zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, pričom cena zálohu
je neprimerane vysoká k zabezpečovanej pohľadávke ( cca až 32 násobne vyššia, ak vezmeme v
úvahu cenu uvedenú priamo žalobkyňou 28 000,- eur), nehovoriac o tom, že predmetom zálohu je
aj byt žalobkyne a do budúcna v prípade výkonu záložného práva existuje bezprostredná hrozba, že
žalobkyňa sa stane ,,bezdomovcom“ pre pohľadávku vo výške cca 800,- eur, ktorá je už navyše z jej

strany uhradená.

Súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v
záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus). Považoval však za dôležité posúdiť, či
z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte
udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy,

ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6
ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za
dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci
interpretačnéhopravidlasavychádzalozdobromyseľnostispotrebiteľa,ktorémubolapredloženávopred
naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že úverová zmluvy uzatvorená medzi účastníkmi
konania dňa 21.08.2008 ako celok nie je udržateľná a je potrebné považovať ju za absolútne neplatný
právny úkon. Súd preto žalobe v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy vyhovel.

V ďalšom sa žalobkyňa domáhala určenia, že neplatnou jej aj Zmluva o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX-V. uzavretá dňa 27.04.2009.

Tak ako súd vyššie uviedol, medzi účastníkmi konania bola dňa 21.08.2008 uzatvorená spotrebiteľská
zmluva a jej súčasťou bolo tiež aj plnomocenstvo, ktoré mala udeliť žalobkyňa S.. G. Ž. na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho
zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve žalobkyne.

K uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-V. medzi žalobkyňou v zastúpení
splnomocnencom a žalovaným došlo dňa 27.04.2009 a Správa katastra N. povolila vklad záložného

práva dňa 25.092009.

Žalobkyňa pri podpisovaní zmluvy o zriadení záložného práva prítomná nebola. Súd zastáva názor, že
je možné dať sa pri tomto úkone zastúpiť splnomocneným zástupcom na základe § 31 Občianskeho
zákonníka. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,

na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve).
Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho
zákonníka je ak k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením.
Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle
konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo

prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje
prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové
prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Splnomocnenie, ktoré udelila žalobkyňa v zmluve o úvere, nie je ňou ako dlžníkom podpísané. Toto
splnomocnenie je koncipované široko a všeobecne. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny
rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej
osoby) a následne teda nie ej možné ani posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo

či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§ 32 a § 33 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa
splnomocnila tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné
predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vzniknečinevzniknevbudúcnosti.Povinnémuboloužvtomčase,kedyzáväzokvzmysleurčitéhoakonkrétneho
dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné

okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú.

Súd naviac poukazuje aj na rozpor záujmov žalobkyne a „ňou zvoleného“ zástupcu s poukazom na
ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného
zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu

vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o
slobodnejvôlidlžníkaprizvolenísizástupcuvôbechovoriť.Týmjespochybnenýzákladnýpredpokladpri
udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri
výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zmluvu
o zriadení záložného práva za žalobkyňu.

Pri zastupovaní žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva došlo k zjavnému
porušeniu zákona, pretože za žalobkyňu ju podpísala osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami žalobkyne. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že žalovaný predformuloval S.. G. Ž. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany žalobkyne.

Všetky tieto skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva.
Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len platne udelená plná moc. Ak plná moc uvedená v
zmluve o úvere nie je platná, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu „v mene
ktorej“ splnomocnenec konal. Vzhľadom na uvedené nie je možné vysloviť právny záver, že žalobkyňa

podpísaním úverovej zmluvy mienila uzavrieť zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mala
možnosť prejaviť svoju vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jej záujmy.

Okrem vyššie uvedeného, znenie plnomocenstva udelené S.. Ž. nie je ani dostatočne formulované
ohľadom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v čase podpisu záložnej zmluvy a žalovaný a ani

žalobkyňa v čase uzavretia uzatvorenia dohody o plnomocenstve nevedeli, s akými konkrétnymi
nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadené záložné právo, a preto je možné tiež
konštatovať, že toto plnomocenstvo ako právny úkon je neplatné aj z dôvodu, že je neurčité. Žalobkyňa
ako spotrebiteľ v čase popisu úverovej zmluvy nebola v stave bdelosti a nemala možnosť predvídať
následky podpisu dohody o plnomocenstve.

Súd tiež vychádzal z toho, že samotná hodnota založených nehnuteľností k hodnote poskytnutého
úveru je neprimeraná a je v rozpore so zásadou rovnoprávnosti a primeranosti postavenia účastníkov
zmluvného vzťahu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-V. zo dňa
27.04.2009 vyhlásil za neplatnú. Jedná sa o akcesorický právny vzťah vo vzťahu k zmluve o úvere,
ktorú súd určil za neplatnú, ale za účelom poskytnutie ochrany žalobkyni ako spotrebiteľovi, súd dospel
k záveru, že je potrebné osobitným výrokom určiť aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva

a to za účelom bezodkladnej nápravy spočívajúcej v zrušení záložného práva zapísaného v katastri
nehnuteľností na jej základe.

Posledným nárokom, ktorý si žalobkyňa v konaní uplatnila, bol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 537,10 eur. V priebehu súdneho konania zobrala žalobcu v časti o zaplatenie sumy

119,38 eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tumanželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu ( § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ).

Keďže žalobkyňa zobral svoju žalobu čiastočne späť súd v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení konanie čiastočne zastavil.

Predmetom konania tak ostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 417,72 eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.

V danej právnej veci súd na základe vykonaného dokazovania určil že zmluva o úvere uzatvorená medzi
účastníkmi konania je neplatná. Žalobkyni boli na základe tejto zmluvy poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 863,04 eur a žalobkyňa v prospech žalobcu uhradila sumu 1 280,76 eur. Tieto skutočnosti
neboli medzi účastníkmi sporné.

Na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 417,72 eur, nakoľko tieto
finančné prostriedky mu boli žalobkyňou poskytnuté na základe plnenia z neplatného právneho úkonu.

Zo strany žalovaného ohľadom tohto uplatneného nároku bola vznesená námietka premlčania a súd sa
s ňou musel v prvom rade vyporiadať.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov, pričom táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaný povinný pri
vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne
záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu, objektívna premlčacia doba je v danom prípade desaťročná, pretože bezdôvodné
obohatenie žalovaného považuje súd za úmyselné. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a preto jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatváranie zmlúv už niekoľko rokov
platila pri spotrebiteľských úverov úprava vyžadujúca uvádzať v úverovej zmluve údaj o konečnej

splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy.

V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, podľa ktorého dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti
uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Preto súd neuznáva obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna desaťročná doba od

poskytnutia úveru neuplynula.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte,
ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti

dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej
starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva navydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Súd v tomto smere dospel
k záveru, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa žalobkyňa dozvedela od svojho právneho

zástupcu, ktorému dňa 18.01.2016 udelila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, pričom žaloba bola
podaná na tunajšom súde dňa 26.04.2016, teda včas, počas plynutia subjektívnej premlčacej doby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto súd
dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 417,72 eur je

dôvodný a žalobe aj v tejto časti vyhovel.

Žalovanýsasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudostaldoomeškania,pretožalobkynivznikolnárokna
úrok z omeškania. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrok z omeškania odo dňa 26.04.2016, teda odo dňa
podania žalobného návrhu. Výška zákonného úroku z omeškania k uvedenému dňu bola 8,05 % ročne,
preto súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom

prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 263,79 ako náhradu trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia u žalobkyne pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby
vrátane platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobkyne vo výške
263,79 eur v písomnom podaní zo dňa 24.06.2016.

Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 263,47 eur podľa vyhlášky

MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 198,- eur podľa § 11 ods. 1, § 13 a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky za
nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania ........................................66,- eur............
- písomné podanie na súd - žalobný návrh ...................................66,- eur......
- účasť na pojednávaní dňa 22.06.2016 .......................................66,- eur........Náhrada hotových výdavkov v sume 25,74 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok 2016
vo výške 25,74 eur (3 x 8,58 eur ).

Cestovné náhrady v sume 11,77 eur podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaní konanom dňa 22.06.2016, na trase Snina -
Humenné a späť motorovým vozidlom U. M., priem. spotreba 6,7 l/100km, cena PHM 1,260 eur/l, v
sume 11,77 eur - 44 km x (0,183 eur + (1,260 eur x 0,067 l/km)).

Náhrada za stratu času v sume 27,96 eur podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok 2016 vo 14,30
eur za každú začatú polhodinu - v zmysle vyčíslenia iba vo výške 13,98 eur (2 x 13,98 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205aO.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.