Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244791
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111244791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a členov

senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Ing. H. F., P. XX, L.,
zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/206/2011-260, zo dňa 10.9.2014 a proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/206/2011-300, zo dňa 17.6.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 7.020 eur s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“ alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s CP“). Ďalej súd prvej inštancie zamietol návrh

na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zák.
č. 514/2003 Z.z.), § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách, keď z obsahu žaloby mal za zrejmé, že žalobca sa voči žalovanej domáha náhrady škody

titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. V odôvodnení
uviedol, že žalobca požiadal o zrušenie členského podielu k 31.3.2010 na základe čoho mu bola
vystavená zmenka na sumu 7.020 eur. Žalobca pri vstupovaní do družstva vychádzal z toho, že nad
jeho činnosťou vykonáva dohľad NBS, čo bolo kritériom, že sa rozhodol investovať finančné prostriedky.
Na základe schváleného Prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF - 002/2002/SPI z 21.3.2002,
právoplatného 28.3.2002, bolo družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej
ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali

informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 2.6.2008 mal súd prvej
inštancie preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi PDSI a obchodníkom s CP. Konštatoval, že
predmetná zmluva bola obchodníkom s CP vypovedaná listom z 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010.
Po tomto úkone družstvo listom z 15.4.2010 požiadalo Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) opreskúmanie postupu obchodníka s CP. V tomto čase družstvo však nepodalo žalobu voči obchodníkovi
s CP o náhradu škody, ale žiadalo NBS, aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu
mal súd prvej inštancie za to, že do 1.6.2010 NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh, v

súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách postupovali správne
vo vzťahu k družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z
obsahusprávnevyplývaližiadneinformácieoprípadnejzhoršenejfinančnejsituáciiPDSIatoanipotom,
čo bolo vedené rokovanie so štatutárom družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností
družstva a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti družstva mal súd

prvej inštancie preukázaný zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z
24.8.2007. Družstvo NBS dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo,
že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre
finančnýtrhzdôvodovvodpovedišpecifikovaných.Družstvosavyjadriloksystémufungovaniadružstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci
medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru PDSI

narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane
náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.
Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev
iné investičné nástroje, ktorých emitentmi by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä

dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k
ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev
na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež
družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Družstvo až listom doručeným dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s

CP po tom, čo mu obchodník s CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Súd prvej inštancie mal
preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na
mieste. NBS v tomto období vyzvala družstvo listom z 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie
dodatku Prospektu investície tak, aby mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov,
keďže NBS zistila, že podstatná časť Prospektu investície sa stala neaktuálna. Z obsahu listinných

dôkazov mal ďalej preukázané, že PDSI predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatkov
k Prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.5.2010
na čas, v ktorom družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani
po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho

NBS rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010 z 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov
k Prospektu investície zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo
GUV-1744/2010 z 8.12.2010, právoplatným 16.12.2010. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o
uloženísankciepodľa§144ods.4zák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbách,za
porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1

vspojenís§127ods.4zák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbách.Rozhodnutím
ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS družstvu zakázala predaj
majetkových hodnôt, ale nezakázala mu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči
družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. Na základe získaných poznatkov o činnosti PDSI ako
aj obchodníka s CP, podala NBS dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o

podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č.k. ČVS: PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16.11.2010, bolo
dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona.

3. Súd prvej inštancie vznik škody titulom nesprávneho úradného postupu posudzoval v zmysle §
9 zák. č. 514/2003 Z.z., keď uviedol, že žalobca bol povinný preukázať zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, ktorého bol členom. Mal za to, že zákonné

podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu musia byť splnené kumulatívne, bez ohľadu na
zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Bol názoru, že žalobca
nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k PDSI nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní
mal za preukázané, že NBS až od účinnosti zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičnýchslužbách, t.j. od 1.6.2010, bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových
hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by

konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zák. č. 566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska, so zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
a zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Na uvedenom základe súd prvej inštancie
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal už prvú z troch podmienok vzniku zodpovednosti
za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS; preto sa v konaní ďalej nezaoberal správnosťou

vyčíslenej výšky škody. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že činnosť vyhlasovateľov verejnej
ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch regulovaná len čiastočne v ustanovení §
126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Alternatívne investičné
možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/
EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/
ES a 2009/65/ES a nariadení ES č. 1060/2009 a EÚ č. 1095/2010, smernice EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa

jej článku 66 ods.1 mali členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych
poriadkov do 22.7.2013. Skonštatoval, že prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho
návrhu novely zák. č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní a zák. č. 566/2001 o cenných papieroch
a investičných službách.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu za predčasne podanú z dôvodu, že žalobca ako bývalý
člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom
družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4
Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva
alebo členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. V tejto

súvislosti uviedol, že Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne
zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti
členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, že každý
veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody
proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť

svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky
veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže
uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva, ktorí ak porušili
svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým
družstvu spôsobili. S ohľadom na uvedené vyvodil, že existencia pohľadávky žalobcu na náhradu škody

voči vyššie uvedeným subjektom PDSI vylučuje možnosť, aby sa žalobca domáhal náhrady škody voči
štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa bez svojej viny bezúspešne
domáhal náhrady škody voči subjektom družstva. Mal za to, že skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca
v neuspokojenej pohľadávke žalobcu ako veriteľa voči subjektom družstva, ktorú náhradu požaduje
od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci; túto

škodu, za preukázania všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, však považoval za
vzniknutú až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v danej veci právne relevantným prípadný nesprávny úradný
postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,

ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,
že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobcovi vznikla škoda. Žalobca
poukázal na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu NBS nad
činnosťou obchodníka s CP s tým, že PDSI poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo
od neho, obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Konštatoval, že medzi družstvom a

obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní
plniť z uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyvodil záver, že ak družstvo zistilo, že obchodník s CP si svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok,
na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok; len v prípade, ak by sa PDSI svojej pohľadávky
nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy, bolo by (teoreticky) možné

dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP. Mal za to, že v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom -
obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane družstva, čo však mal za subjekt odlišný odžalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie prípadný nesprávny úradný postup NBS
vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP za právne irelevantný a preto sa ním ani nezaoberal; tento
svoj záver odôvodnil tým, že na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s

prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom
s CP. V konaní mal ďalej za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - družstvom
nezanedbala, keď PDSI bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až
128 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. V súlade s tým Úrad pre

finančný trh schválil družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4
v spojení s § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách), t.j. či
obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť
údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány PDSI. Žalovaná tiež preukázala, že nebolo
v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia. Prospekt investície mal podľa
zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt, alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť podľa § 128 ods.
1 písm. a) bodu 10 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). Uviedol, že
NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva, pretože v takom prípade by došlo
k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Mal za zrejmé, že Slovenská

republika ako štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti PDSI a jeho majetkovoprávnych
vzťahov, v ktorých má autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy družstva sa spravovali v danom čase
stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Žalobca ako člen družstva (podnikateľského subjektu)
neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv,
ale práve naopak, prostredníctvom členskej schôdze, ktorá je najvyšším orgánom družstva, členovia

uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. A keďže žalobca nepreukázal, že realizoval svoje
oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, aby aktívne zasahoval do činnosti družstva za účelom
odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva, súd prvej
inštancie s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobu zamietol.

6. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej zamietol návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc,
že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o žalobcom položených otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne
rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že nie je súdom, proti

rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal z dôvodu, že si náhradu
trov konania neuplatnila, nakoľko jej trovy konania nevznikli.

7. Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci samej podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok

v napadnutej časti zmeniť, žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody 7.020 eur s
príslušenstvom, alternatívne žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

8. Namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súdu prvej inštancie vytkol neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že NBS nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim

postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov
práva predvídateľný. Pretože vychádzal z garancie NBS ako orgánu dohľadu, spoliehal sa, že nedôjde
ku škode na jeho úkor; uviedol, že nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je
podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade
takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup NBS bol preto z jeho

pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách, ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdil ako úplne irelevantný,ak nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS,
spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch a investičných službách. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver, že sa mal viac starať o
svojezáležitostivrámcizásady„právopatríbdelým“,nakoľkokuškodedošlovrámciporušeniazákonnej
povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol
„bdelý“ s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani
obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankcie

donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

9. Vychádzal z názoru, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o
skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného
zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových

hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS
napriek tomu, že v priebehu celého konania žalovaná tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu
(Prospektinvestícií,vydanývtedajšímÚradomprefinančnýtrhanáslednepravidelnekontrolovanýNBS)
a obchodníkovi s CP. Mal za to, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný

tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení
na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou
obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda aj žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. B. E., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007

pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré
bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom
čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od
navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom.
NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio

bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených
spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o.,
pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová
spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom
Ing. Z. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázal tiež na to, že NBS naďalej

akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI
HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné
rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre
svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatných ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur,

nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom
zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP
alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mal za zrejmé, že následné
podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do

nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do PDSI, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupomksvojimkompetenciámzapríčinilaajto,žeužnemoholrozpoznaťrizikosvojejinvestície,resp.
žetútoinvestíciumubankasvojimzanedbateľnýmdohľadomanivminimálnejmožnejmiereneochránila.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na
činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných

papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od
roku 2008 do roku 2011.

10. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti

Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými jedružstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už

k 31.12.2006.

11. Na uvedenom základe mal za to, že družstvo svojim konaním porušovalo § 129 ods. 3 v spojení s §
128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011

(zákazom činnosti). Mal tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť
podať veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a
nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v
konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012,

sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodil, že žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie
od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru žalovanej a súdu prvej inštancie) povinný jej dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych

vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Záverom v odvolaní poukázal na závery uznesenia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa31.1.2012,sp.zn.6MCdo/11/2010anato,žezozápisníc
o pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že ním vyžiadané listinné dôkazy, resp. dôkazy
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto
nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii

všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené žalobcom alebo
ňou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj
právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.),
pretože na súde prvej inštancie už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne
analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia

k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že žalobca v
konaní nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázal vznik škody.
K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania jasne
vyplýva skutočnosť, že súd prvej inštancie oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom súdu aj obom stranám bol ich obsah známy, pretože medzi stranami prebieha

cca 800 sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe.

13. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil

dňa 29.6.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny
a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť

jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

17. V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľaduna zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

18. Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1
druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom
prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch a investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010
Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
tak,žedružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo
dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §

125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas
celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a

úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt(§128ods.1písm.h)cit.zák.)apokiaľideorizikovosťportfólia,zákonč.566/2001Z.z.ocenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,
napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI

nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej
úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130 zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na to, že žalobca
si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos

nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona č. 566/2001 Z.z.
vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobca
vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu žalovanej v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona
neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad

činnosťou družstva nemal vedomosť.

20. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto

ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za
materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo
zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom
stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade,

ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobcu, ktorý však nemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno
prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona
vyplývajú.21. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a

iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP
obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI,
ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého
finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako klient

obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je
zaručená. Žalobca si ako člen družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť
vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo
dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa

1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť
PDSI, ktorého bola žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle neistého výnosu z
realizovanéhofinančnéhoinvestovania;zodpovednosťštátunemôženahrádzaťprimárnuzodpovednosť

obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči žalobcovi.

22. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ani prípadný nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi
sCP,niejezhľadiskapredmetuprebiehajúcehokonaniapreúspechžalobcuvkonaníprávnevýznamný,
pretože na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti

s eventuálnym nesprávnym úradným postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom s CP) ani podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a ani podľa zák. č. 747/2004 Z.z.
o dohľade nad finančným trhom, keďže žalobca v rozhodnom období nebol (a ani nie je) v žiadnom
záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho úradného postupu NBS
vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité. Napriek uvedenému

sa však s námietkou žalobcu, o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu
po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie je možné stotožniť,
zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa
8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eura,
opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu

vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho
úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho
posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže

za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

23. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

24. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok

sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja

odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený
rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa
môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyššísúd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok

za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,

2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania

nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej
inštancie i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

25. K námietke žalobcu, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť

právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dôkaz listinou sa
vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým
účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená. Z obsahu spisu

vyplýva, že žaloba, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej boli vzájomne stranám súdom
prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice
z pojednávania nariadeného na deň 10.9.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, vrátane
písomných vyjadrení strán sporu. Uvedené znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie

súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich
skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods. 1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

26. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie v sume 20 eur s poukazom na položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

27. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť
a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietol, že predmetom konania je nárok na náhradu
škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie sa začalo do

30.9.2012 a vzťahuje sa naň neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege,
týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj poplatku uvedeného
v položke 7a. Poukázal na zásadné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/128/2014,
zo dňa 29.4.2014 v skutkovo a právne totožnom prípade, v ktorom odvolací súd uviedol, že ... vecné
oslobodenie v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé konanie, teda

aj na podanie odvolania. Vzhľadom na to, že konanie o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
bolo začaté do 31.09.2012, teda v čase, keď bolo toto konanie vecne oslobodené od súdnych poplatkov
a v zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, sa vecné oslobodenie vzťahuje na celé konanie, súd
prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok za
podané odvolanie, keďže konanie sa začalo 30.12.2011.

28. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že ani toto odvolanie nie je dôvodné.
29. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.30. Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej
sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

31.Zákonomč.621/2005Z.z.bolozustanovenia§4ods.1cit.zákonavypustenépísm.c),podľaktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku

je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do

30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).

32. V predmetnej veci sa žalobca návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 30.12.2011 domáhal
náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa

10.9.2014. Žalobca podal odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 6.11.2014.

33. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,

dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu
podania poplatkového úkonu. Ak teda podal žalobca odvolanie po 1.10.2012, vznikla mu povinnosť
zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase
podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je v rovnakej sadzbe
ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

34. Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie
konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od
seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

35. Ak žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/128/2014,
zo dňa 29.4.2014, odvolací súd sa s ním nestotožňuje a jeho právny názor podporuje stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 3. decembra 2015 k
otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo
konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého ak bolo odvolanie (dovolanie) podané
po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna

úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30.
septembrom 2012.

36. Z týchto dôvodov, ak súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie proti rozsudku podané dňa 6.11.2014, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).