Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617209503
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7617209503.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej o návrhu navrhovateľa V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom G. T. D.,
R. XX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Za
šestnástkou 17, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti V.. I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.4.2017

č.k. 9C/28/2017-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol
návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo na
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. C.. Ďalším výrokom rozhodol, že žiadna zo sporových

strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že dňa 5.9.2016 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom V. Q.
a dlžníkom V.. I. I., ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi vo
výške 31.000,00 Sk. Dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu v mesačných splátkach vo výške 1.000,00 eur
so splatnosťou prvej splátky 25.9.2016 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným

celý dlh. Žalobca predložil doklady o poukázaní predmetu pôžičky na účet dlžníka. Žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Prakovce, a to parcela registra „C“ XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 597 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132
m2 a stavieb - sklad súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, kompresorovňa súp. č. XXX na parcele XXXX/XX
a sušiareň dreva súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1
až 3, § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 336 ods. 1 až 4 CSP. Uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia

je zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zmyslom
opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca
exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v
konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Navrhovateľ
osvedčil svoj nárok voči dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke, pričom pre riadne preukázanie nároku a jeho
výšky by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Zo strany navrhovateľa však nebola osvedčená

ďalšia podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia obavy z ohrozenia
exekúcie budúceho rozhodnutia. Tvrdenia navrhovateľa v návrhu nie sú ničím podložené a preto ich
možno považovať za subjektívne obavy. Navrhovateľ nepreukázal ani neosvedčil, že nebezpečenstvo
zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia je reálne a že bezprostredne hrozí. Skutočnosť, že dlžník svoj
dlhvočinavrhovateľoviriadneavčasnesplnil,atonapriektomu,žedlžníkdisponujemajetkom,zktorého
by bolo možné pohľadávku uspokojiť, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť

prípadný výkon súdneho rozhodnutia alebo že takéto konanie reálne hrozí. Samotné tvrdenie o ohrození
výkonu exekúcie nie je dostatočným osvedčením existencie eventuálnej ujmy a osvedčenie existenciedlhunemôžebyťsamoosebebezďalšiehodôvodomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Preto
súd prvej inštancie návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý namieta, že nesúhlasí s dôvodom pre
zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že nepreukázal obavu z ohrozenia
exekúcie. Poukázal na text ust. § 343 ods. 1 CSP a uviedol, že pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sa vyžaduje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z doslovného znenia ustanovenia teda
vyplýva, že obava sa môže týkať len budúceho možného ohrozenia exekúcie. Ohrozenie nemusí

v súčasnosti trvať. Uvedené plne korešponduje s proporcionalitou záujmov oboch sporových strán.
Prípadné budúce ohrozenie uspokojenie pohľadávky navrhovateľa je ďaleko závažnejšie ako vznik
záložného práva na majetku dlžníka, pričom toto záložné právo nie je možné vykonať do právoplatného
skončenia veci a ani neobmedzuje dlžníka pri nakladaní s vecou. Navrhovateľ uviedol, že jediný
nezaložený majetok dlžníka má byť predmetom zriadenia záložného práva. V zmysle negatívnej
dôkaznej teórie nie je možné spravodlivo od neho požadovať, aby dokazoval negatívne skutočnosti,

ktoré neexistujú, a to že žalovaný nemá iný majetok postihnuteľný exekúciou. Majetok, na ktorý sa
navrhuje zriadenie záložného práva je jedinou možnosťou uspokojenia navrhovateľa. Preto navrhovateľ
navrhuje uznesenie zmeniť tak, že vyhovie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a prizná
náhradu trov konania.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie
(§ 357 písm. d/ CSP) a po zistení, že bolo podané včas a oprávnenou osobou prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol daný dôvod podľa § 385 ods.
1 CSP.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.

6. Odvolateľ v odvolaní vytýka nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo založené na tom, že navrhovateľ neosvedčil reálne a

bezprostredne hroziace nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia. Odvolateľ tvrdí, že
túto skutočnosť preukazovať nie je potrebné.

7. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

9. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových
hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako
jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že existenciu
obavy z ohrozenia exekúcie je potrebné v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť,
a to minimálne v rovnakom rozsahu, ako je potrebné osvedčiť existenciu peňažnej pohľadávky, ktorú
veriteľ chce zabezpečiť.

11. Z obsahu odvolacích námietok nepriamo vyplýva, že podľa názoru navrhovateľa jediným dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia pohľadávky. Takýto záver však nemá oporu
v zákone. Zabezpečovacie opatrenie je rovnako ako neodkladné opatrenie procesným inštitútom,
ktorého cieľom je dočasne upraviť pomery medzi sporovými stranami alebo zabezpečiť, aby nedošlo

k zmareniu vynútiteľnosti súdneho rozhodnutia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie
postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho
pohľadávky, ktorá by v budúcnosti mohla byť priznaná súdnym rozhodnutím. Odvolací súd zdôrazňuje,že zákon podmieňuje vyhovenie návrhu na zabezpečovacie opatrenie a zriadenie záložného práva
zákonnou podmienkou existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená.

12. Je nesporné, že navrhovateľ osvedčil existenciu zmluvného vzťahu, v ktorom vystupuje ako
veriteľ a v ktorom je dlžníkom V.. I. I.. Tento právny vzťah vyplýva zo zmluvy o pôžičke, pričom
navrhovateľ tvrdí, že dlžník túto zmluvu neplní. Samotná existencia pohľadávky však nie je postačujúca
na zriadenie záložného práva v prospech veriteľa. Úlohou súdu je skúmať obavy z budúceho zmarenia
exekúcie, pričom v sporovom konaní je povinnosťou navrhovateľa osvedčiť existenciu týchto obáv

aspoň minimálnym spôsobom. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom osobitne nešpecifikoval, v čom
takáto obava z ohrozenia exekúcie spočíva. V odvolaní sa obmedzuje na konštatovanie o existencii
záväzkového vzťahu.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, potvrdil toto rozhodnutie ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.