Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208567
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4313217189.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu Mgr.

Erika Németha a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/574/2012-114 zo dňa 02.07.2014 a uzneseniu Okresného
súdu Levice č. k. 9C/574/2012-133 zo dňa 22.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/574/2012-114 zo dňa 02.07.2014 p o t v r d

z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9C/574/2012-133 zo dňa 22.09.2014 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa
27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo
výške 460,61 eura a titulom nemajetkovej ujmy sumu 125,- eur, ako aj k náhrade trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie
svojej pohľadávky voči dlžníkovi V. P., ktorá vznikla nesplnením jeho záväzku vyplývajúceho mu zo
Zmluvy o úvere číslo 4241981. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 13649/2010. Exekučný súd je
povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní

od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu,
pričom, hoci konanie začalo 19.08.2010, exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až
17.02.2011 zamietnutím žiadosti. Rozhodnutie exekučného súdu po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehote
je podľa žalobcu nesprávny postup a v rozpore so zákonom. Reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov
musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. K písomnému vyjadreniu žalovaného

zaujal stanovisko dňa 20.03.2014, v ktorom tvrdí, že žaloba, ktorú podal má všetky náležitosti riadneho
návrhu na začatie konania, ďalej tvrdil, že súd mal o žiadosti o vydanie poverenia rozhodnúť v 15
dňovejlehoteajvtedy,akvydávazamietajúcerozhodnutie,tiež,žerozhodnutierozhodcovskejkomisiejecelkom iný inštitút ako je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Oneskorené rozhodnutie súdu je zásahom
do ústavných práv účastníka.

Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 05.02.2014, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď žalobca síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol,
že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie
neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6

mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť,
na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že žalobca podal
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.04.2012, pričom už 27.09.2012
bola súdu doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr. K postupu súdu žalovaný uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným

titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na
vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na

to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia,
ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP). Ak ho súd
nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu,

keďžeideozložitýprocesposudzovaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhuna
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala

vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že
sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti. Žalovaný namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného
súdu malo dôjsť k období pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci
predbežnéhoprerokovaniaveci.Žalobcapodľažalovanéhovprvomradenepreukázalexistenciudlžníka
ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky
a vznik, ani výšku škody. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho

a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom
konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková
škoda.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z fotokópie exekučného spisu OS Topoľčany sp.
zn. EX 13649/2010 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor
na súd dňa 25.11.2010, Uznesením Okresného súdu Topoľčany z 07.01.2011 č. k. 8Er/766/2010-12,
právoplatné 26.01.2011, bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá. Konanie bolo zastavené uznesením z 21.02.2011 č. k.8Er/766/2010-19, právoplatným

11.03.2011.

Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, nakoľko žiadosť o udelenie
poverenia bola k súdu podaná 25.11.2010 a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdeniasamotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo
žalovaný taktiež poukázal, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6
mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto

lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol.

V danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na výkon exekúcie v
15dňovejlehote,keďžiadosťbolapodaná25.11.2010asúdžiadosťzamietolaž07.01.2011.Súdje však
toho právneho názoru, že v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

neplatila 15 dňová lehota na rozhodnutie. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, čiže rozhodcovský rozsudok, a teda podkladom exekúcie bol rozhodcovský
rozsudok v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V novele Exekučného poriadku, účinnej
od01.06.2011,sauždoformulácievložilislová„rozhodnutírozhodcovskýchsúdov„čímsaexplicitnejšie
ujasnilo znenie zákona a vylúčila mylná interpretácia pojmu „ rozhodcovských komisií „. Komentár k § 44
ods. 2 Exekučného priadku potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul treba považovať

podľa písmena d/. Z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej
od 01.06.2011 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku
došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. V Dôvodovej
správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila

svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Z uvedeného teda možno vyvodiť
záver,žesúdprirozhodovaníoudelenípoverenianavykonanieexekúciepostupovalarozhodolvsúlade
so zákonom. Súd rozhodoval v čase, keď zákon neukladal súdu rozhodnúť o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote.

Žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a
vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle
zákona. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so

zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý si dal
žalobca vypracovať, nakoľko znalecký posudok sa zaoberá výškou škody, súd mal však za to, že v tomto
prípade žalobcovi žiadna škoda nevznikla.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 z. č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.

Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol

znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca ďalej
nesúhlasil s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Je toho názoru, že

k premlčaniu práva nedošlo. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 22.09.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Levice

žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací
súd uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom
čase, pričom ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a jej výšku

nezdokladoval a nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Z
tohtodôvoduprvostupňovýsúdpostupovalsprávne,keďznaleckédokazovaniezaúčelomeventuálneho
stanovenia výšky škody nenariadil.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 20,-- eur.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej

veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,-- eur podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 12.09.2014
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo

súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4
ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/)
zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 12.09.2014),
ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 16.09.2014, nemožno na odvolacie konanie aplikovať

ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle
prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia
odvolacieho konania, t. j. 16.09.2014, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu.
Povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak

neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a
- výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysleustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal
na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti
podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil
nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr.
ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní

sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov
vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.