Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213856
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
14C/312/2012-23 zo dňa 05. decembra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 14C/312/2012-23
zo dňa 05. decembra 2013 zamietol žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody 125.-Eur
a nemajetkovej ujmy 660,15 Eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom okresného
súdu v exekučnom konaní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uplatňoval svoj nárok na náhradu
škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní
nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo

ku vzniku škody na strane žalobcu na základe nesprávneho úradného postupu súdu. Prvostupňový
súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným exekučným spisom č.k. 2Er/2463/2010. Z
obsahu pripojeného exekučného spisu okrem iného zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 04. októbra 2010. Exekučný súd
rozhodol uznesením zo dňa 06. júna 2011 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení uviedol, že v predmetnej exekučnej
veci nedošlo k porušeniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučným súdom, pretože uvedené

zákonné ustanovenie žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neukladá. Zákonná lehota v § 44 ods. 2, druhá veta Exekučného poriadku
určuje 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného poverenia exekútora (okrem určených výnimiek), aby
vykonal exekúciu. Ďalej uviedol, že poškodený, pokiaľ ním je právnická osoba, musí v konaní preukázať,
aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nielen
tvrdenej a predpokladanej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci,
avšak navrhovateľ existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal. Zároveň v období, keď bola

podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, boli na tunajší exekučný súd zo strany
žalobcu postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných exekučných
veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy
exekučným súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnejzaťaženosti tohto exekučného súdu. Žalobcom podanú žalobu teda prvostupňový súd posúdil ako
nedôvodnú a zamietol ju. Keďže žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, ale si trovy konania neuplatnila,
súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na opätovné prejednanie. V odvolaní
uviedol, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď
ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého

dôvodu. Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom
za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom
na nestrannom súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného,
z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Rovnakonemalmožnosťvyjadriťsaanikdôkazom,ktorésúdvykonalazaložilnanichsvojerozhodnutie.
Za takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej
namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní

môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho
úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia
žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a
z titulu výdavkov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdavky spojené s
vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrola stavu konania na

exekučnom súde). V tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrážne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku
vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že
majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme.
Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o

výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor
navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom

verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a

presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 219
ods. 2 O. s. p. odkazuje.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zaplatenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným

postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal,
aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním
veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného súdu sú vylúčení z
prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Svoju žiadosť
oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane
žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol

sám tento súd škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov
rozhodol predmetný spor. Z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že
pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie
veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde
žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie

námietku zaujatosti vznesenú žalobcom. Nadriadený súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil
z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných
sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani
konajúceho sudcu. Aj keď je podkladom práva žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmynesprávnyúradnýpostupsúdu,naktoromsudcavykonávasvojufunkciu,nezakladátoautomaticky

pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený. Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec
na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť,
že postupom sudcu v inej veci, mala byť žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo
102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca,

takisto je neústavné, aby bol z prejednania a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie
je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie
je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného
mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd na spravodlivý súdny proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí

Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6. 2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2. 2013, ktorými
už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento
návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý.
A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci
vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom zistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo

veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná. Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa
ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v

exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodol v lehote podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), t.j. v lehote 15 dní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Výšku škody žalobca vyčíslil z nevymoženej istiny a príslušenstva, ktorá už nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní vedenom voči dlžníkovi
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k

zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Dôvodil, že mohol pri včas vydanom rozhodnutí exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov, ktoré by
zvýšili jeho úspech pri vymáhaní pohľadávky a jej príslušenstva. Náhrada nemajetkovej ujmy ma podľa
žalobcu základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej sankcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 2Er/2463/2010 vyplýva, že exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 4.10.2010. Exekučný súdskúmal exekučný titul podľa § 44 Exekučného poriadku. Následne rozhodnutím 2Er/2463/2010-38 zo
dňa 6.6.2011 žiadosť exekútora o vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
29.12.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením 2Er/2463/2010-53 zo dňa 28.3.2012, pričom

rozhodnutie o zastavení exekúcie sa stalo právoplatným dňa 12.10.2012.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci nenariadil pojednávanie. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu. Rozsudok bol vyhlásený verejne
dňa 5.12.2013. V súdnom spise sa nenachádza ani žalobcov návrh na prerušenie konania a ani na

zrušenie pojednávania.

Podstatná časť odvolacích námietok založených na tom, že v konaní došlo k vadám konania tým, že
postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v neprítomnosti
žalobcu napriek jeho žiadosti o zrušenie pojednávania a jeho návrhu na prerušenie konania, neobstojí,
pretožeideotvrdenianepravdivé.Súdnenariadilvovecipojednávanie,pričomtakýtopostupbolvsúlade

s § 115a ods. 2 v spojení s § 200e ods. 1 O. s. p., podľa ktorých v drobných sporoch, to znamená v
sporoch, ktorých predmetom konania je čiastka nie vyššia ako 1 000.-Eur, pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať. Proti týmto záverom súdu žalobca ani nič nenamietal.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených

dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 2Er/2463/2010.V súlade s obsahom
tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnej. Márii Bariovej, Studená, prechodne Jestice pre
vymoženie 804.-Eur a prísl. doručená 4.10.2010. Exekučný súd si vyžiadal od rozhodcovského súdu
kompletný spisový materiál. Exekučný súd uznesením 2Er/2463/2010-53 zo dňa 6.6.2011 žiadosť o

udelenie poverenia zamietol. Následne bola exekúcia uznesením 2Er/2463/2010-53 zo dňa 28. 3.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.10.2012, zastavená.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností

konkrétneho prípadu. Podstatné súd 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu. Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora,
15 dní od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku
v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice
pred súdnym exekútorom 5.3.2010 súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie.
Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre
prípady, kedy je návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v
súlade so zákonom. Ak však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti na vykonanie exekúcie (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS

605/2012). V predmetnom prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej
mu 4.10.2010 uznesením, ktorým bola žiadosť zamietnutá (t.j. nebol vydané poverenie) zo dňa
6.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.12.2011. Takýto postup je odôvodnený potrebou skúmania
formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Najmä v takom prípade, ako v
predmetnej veci, keď exekútor k svojej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pripojil ako

tvrdený exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Bolo úlohou exekučného súdu skúmať,
či mu bol alebo nebol predložený exekučný titul. Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobca sám
iniciuje veľké množstvo exekučných konaní pred okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná.
predmetná lehota v ktorej bolo rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že
bola splnená podmienka nesprávneho úradného postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v

príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.

Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.Prvostupňový súd správne konštatoval, že žalobca bol povinný v zmysle § 79 ods. 2 O. s. p. k návrhu
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Žalobca
žiadne dôkazy na výšku škody k žalobe nepripojil.

K žalobcovým námietkám týkajúcim sa vykonania dokazovania a porušenia práva žalobcu na
kontradiktórny súdny proces je potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy výška, ktorých nepresahovala čiastku 1 000.-Eur. Pre také prípady Občiansky
súdny poriadok upravuje taký postup súdu, ako je uvedené vyššie a teda rozhodnutie bez nariadenia

pojednávania. Bolo preto úlohou žalobcu, aby v takomto spore predložil všetky dôkazy, ktoré mal k
dispozícii súčasne so žalobou. Súd postupoval správne, keď vychádzal z dôkazov predložených a
navrhnutých žalobcom. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený,
keď súd zistil, že poverenie pre exekútora nebolo vydané v 15 dňovej lehote a napriek tomu žalobu
o náhradu škody zamietol. Podstatné v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný
titul, a preto nebolo možné rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil,

keď žiadal vykonanie exekúcie bez toho, aby disponoval exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok
v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. má pre účastníkov účinky ako
právoplatný rozsudok. Podľa predmetného zákona to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským
súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe

dohody medzi účastníkmi sporu rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnousúčasťouprieskumuzisťovanie,čibolrozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Žalobca v predmetnom exekučnom konaní nepredložil súčasne s predkladaným
rozhodcovským rozsudkom aj rozhodcovskú zmluvu tak, aby exekučný súd mohol posúdiť bez ďalšieho,

či išlo o exekučný titul. To znamená, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe právomoci
založenej dohodou strán sporu.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p. a§142ods.1O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a

preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.