Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/553/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415213147
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415213147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D., N.. T. XXXX/X, t. č. bytom K. XX, X tv, XXXX A.,
Dánske kráľovstvo, zastúpená JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom, so sídlom Nové Zámky,
Hlavné námestie 7, proti povinnej: P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D., N.. republiky XXXX/X,

zastúpená advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska
32, IČO: 36 813 401, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. marca 2016 č. k. 16C/427/2015-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania si

vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine
a konštatovaním, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie
je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka študovala na Strednej odbornej škole
hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch. Dňa 26. 03. 2014 požiadala o prerušenie štúdia v šk.
roku 2013/2014, kedy navštevovala III. D triedu, študijný odbor pracovník marketingu, od 01. 04. 2014

zo zdravotných dôvodov v zmysle predloženej lekárskej správy vydanej MUDr. Margitou Lorándovou,
pediatrom. Rozhodnutím pod č. 190/2014/Sá zo dňa 27. 03. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01. 04.
2014, bolo prerušené štúdium P. Y. od 01. 04. 2014 zo zdravotných dôvodov. V zmysle odôvodnenia
rozhodnutia, ak pominú dôvody prerušenia štúdia po uplynutí času prerušenia štúdia najneskôr do 3
rokov, žiačka pokračuje v odbore a ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené, t. j. v 3. ročníku študijného
odboru 6405 K, pracovník marketingu, dennou formou. Rozhodnutie navrhovateľka osobne prevzala 28.
03. 2014 a vzdala sa možnosti odvolania. Od 28. 03. 2014 navrhovateľka býva v Dánsku u otca, ktorý jej

podľa vlastného vyjadrenia zabezpečuje bývanie, stravu, ošatenie, náklady na cestovné do školy, ako
aj výdavky v súvislosti so záujmovými aktivitami. Z oznámenia o úhrade nájomného (domového
poplatku za družstevný byt), príspevku na spoločnú anténu a doložky týkajúcej sa spätného odkupu
ku dňu 01. 01. 2016 mal súd preukázané mesačné výdavky otca navrhovateľky na nájomné a úhrady
spojenésužívanímbytu,ktorésazvýšilinasumu7.566dánskychkorún,čovprepočtepredstavujesumu
1.016,60 eura. Navrhovateľka splnila podmienky pre registráciu podľa § 8 Výkonného nariadenia č. 474

z 12. 05. 2011 týkajúceho sa pobytu cudzinca v Dánsku podľa nariadení EÚ a je registrovaná ako občan
EÚ s právom na pobyt v Dánsku. Z potvrdenia (230396-2126) vyplýva, že navrhovateľka navštevovala
výučbu dánskeho jazyka v centre pre vzdelávanie dospelých vo Frederiksbergu a to v období od 05.01. 2015 do 15. 05. 2015. Navštevovala výučbu dánčiny, modul 1 a dňa 21. 04. 2015 zložila skúšku k
modulu1.Od05.10.2015pokračujesvýučboudánčinyabudenavštevovaťvšetkýchpäťmodulov,ktoré
budú zakončené skúškou z dánskeho jazyka. Z uvedených listinných dôkazov nemal súd jednoznačne

preukázané, že navrhovateľka pokračuje v štúdiu v študijnom odbore, ktorý navštevovala v Slovenskej
republike, je nepochybné, že dovŕšila vek 18 rokov, sama sa rozhodla prerušiť štúdium strednej školy,
kde študovala a získavala vzdelanie a odišla za svojím otcom do Dánska, kde študuje len dánsky jazyk.
Súd mal za to, že táto forma štúdia nie je štúdiom, ktoré by malo charakter riadneho štúdia a ukončenia
vzdelania v odbore, v ktorom študovala. Jedná sa len o štúdium jazyka. Sama navrhovateľka uviedla, že

počas prázdnin brigádovala, i napriek tomu, že ani v tom období neovládala dostatočne dánsky jazyk a
bola schopná privyrobiť si 400-500 eur mesačne. V zmysle predložených dokladov sa jednalo o príjem
7.264,03 dánskych korún zo dňa 07. 08. 2015, čo v prepočte je 976,03 eura a zo dňa 31. 08. 2015 vo
výške 3.487,71 dánskych korún, v prepočte 468,62 eura. Podľa jej tvrdení jej otec momentálne žiadny
príjemnemá,očomvšaknepredložilasúdužiadnelistinnédôkazy,rovnakonevydokladovalajehoúspory
a v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno s tým, že pri určení výživného súd skúma a zohľadňuje i

finančnú situáciu rodiny, v ktorej navrhovateľka býva. I napriek týmto skutočnostiam je navrhovateľka v
Dánsku, nevrátila sa na Slovensko, aj keď je bez akýchkoľvek príjmov. Z týchto dôvodov nie je možné
stotožniť sa s tvrdeniami navrhovateľky, ktoré sú rozporné s tým, že vlastne otec navrhovateľky uviedol,
žesaoňupostaráaženebudemôcťžiadaťožiadnepríspevkyodštátu.Jenelogické,abynavrhovateľka
zostávala v prostredí, kde nemá zabezpečenú akúkoľvek istotu, ani žiadny príjem. Súd zdôraznil, že

navrhovateľka ako dospelá sa sama rozhodla odísť za otcom do zahraničia, uvedomujúc si neskončené
stredoškolské štúdium a nemožnosť pokračovať v štúdiu, pretože neovládala jazyk krajiny. I napriek
tomusazamestnalaamalapríjem,vpodstatesovzdelaním,ktorédovtedymalaukončené,t.j.základné.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by vzťahy medzi účastníčkami boli natoľko narušené,
že navrhovateľka bola nútená vycestovať do krajiny, kde neovládala jazyk a nemohla pokračovať v

štúdiu. Vzniknuté vzťahy sa snažili riešiť návštevou odborníka na žiadosť matky zo dňa 08. 01. 2013,
tak ako to vyplýva zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Súd danú
situáciu vyhodnotil tak, že navrhovateľka sa momentálne nepripravuje štúdiom na ďalšie povolanie,
ako plnoletá osoba so základným vzdelaním sa rozhodla odísť do krajiny, ktorej neovládala jazyk a
vedela, že nebude môcť pokračovať v začatom stredoškolskom štúdiu. Jazykové štúdium navrhovateľky

súd v čase rozhodovania nepovažoval za štúdium, ktorým by sa pripravovala na povolanie, nemá
zdravotné problémy, pre ktoré by sa nemohla zamestnať, má ukončené základné vzdelanie, a preto
návrh navrhovateľky na určenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.
3 OSP tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka,
domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil zistený skutkový a dôkazný stav. V rámci
dokazovania v súdnom konaní preukázala status aktívnej študentky, osoby, ktorá v dôsledku zatiaľ
neukončenej prípravy na budúce povolanie nie je schopná sa samostatne živiť, pričom konštatácia

súdu o tom, že nepreukázala pokračovanie v študijnom odbore študovanom v Slovenskej republike
aj v Dánskom kráľovstve, je neadekvátna, pretože takáto podmienka pre reálne plnenie vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu nevyplýva zo žiadnej právnej normy a samotná povinná sa na súdnom
pojednávaní vyjadrila, že nech sa vráti do spoločnej domácnosti s povinnou, ktorá sa bude o ňu starať,
a teda povinná predpokladá a je si vedomá určitej miery nákladov na plnenie si zákonnej vyživovacej

povinnosti vo vzťahu k svojej dcére. Rovnako je irelevantné, či jej otec má nejaké úspory, aký je jeho
príjem, pretože tento nie je účastníkom tohto súdneho konania a ona už býva v Dánskom kráľovstve
počas jazykového štúdia osobitne od svojho otca. Konajúci súd si zamieňa termín brigádnické práva
a zamestnanie s pravidelným príjmom zo závislej činnosti a v tomto smere dospel k neštandardným
záverom, keď len jednostranne v jej neprospech vyhodnotil zistený skutkový a dôkazný stav.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Podľa jej názoru navrhovateľka v konaní pred súdom prvej
inštancie nepreukázala status aktívnej študentky, osoby, ktorá v dôsledku zatiaľ neukončenej prípravy na
budúce povolanie nie je schopná sa samostatne živiť. Navrhovateľka na základe vlastného rozhodnutia

opustila spoločnú domácnosť, prerušila štúdium na strednej škole, bez toho, aby sa s ňou akýmkoľvek
spôsobom poradila. Rovnako ako súd prvej inštancie nepovažuje štúdium navrhovateľky v Dánsku,
kde študuje dánsky jazyk na jazykovej škole, za prípravu na budúce povolanie, keď na Slovensku
nedokončila riadne strednú školu. Na základe svojej voľby odišla za otcom, ktorý čestne prehlásil, že sao navrhovateľku postará. Navrhovateľka nebola nútená odísť do krajiny, ktorej jazyk nepoznala, nebola
nútená ani prerušiť štúdium na strednej škole. Ako konštatoval súd prvej inštancie, nie je logické, aby
navrhovateľka zotrvala v prostredí, kde nemá zabezpečenú istotu, ani žiadny príjem, ako sama uvádza

v návrhu, ako i v priebehu konania. Má za to, že navrhovateľka má aj v súčasnosti príjem, keď sa jej
oplatí byť v Dánsku a učiť sa jazyk, vzhľadom na vysoké životné náklady v tejto krajine. Z uvedeného
vyplýva, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v

znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu
úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle
ustanovenia§2ods.1CMP(nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v §
59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom
odvolaní navrhovateľky bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.

9. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti povinnej - matke

navrhovateľky,podanýnaOkresnýsúdNovéZámkydňa30.06.2015.Podanýmnávrhomnavrhovateľka
žiadala, aby súd zaviazal povinnú prispievať na jej výživu výživným vo výške 150 eur mesačne, a to
vždy do 15. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že navrhovateľka
bola na čas po rozvode manželstva rodičov zverená do osobnej starostlivosti matke (povinnej v tomto
konaní), a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.500,-Sk mesačne (116,179 eura), počnúc

od 01. 02. 2008. V dôsledku vážneho narušenia vzťahov s matkou sa navrhovateľka odsťahovala bývať
k otcovi T. Y. do Dánskeho kráľovstva. Otec sa o ňu stará, a to jednak tým, že jej zabezpečuje bývanie,
stravu, ošatenie, vreckové a jednak tým, že jej hradí výdavky na štúdium. V súčasnosti študuje na
jazykovej škole VVF FREDERIKSBER. Navrhovateľka uviedla, že u otca býva, počnúc od 28. 03. 2014.
Povinná napriek existencii jej zákonnej povinnosti prispievať na jej výživu, jej finančne neprispieva na

uspokojovanie žiadnej z jej základných životných potrieb, ani tvorbu úspor a podobne. Ďalej dôvodila,
že v súčasnej dobe je študentkou jazykovej školy, nie je zamestnaná v pracovnom pomere, teda nie
je zárobkovo činná, keďže sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, a preto je zrejmé, že nie je
schopná sa sama živiť. Preto má za to, že vyživovacia povinnosť povinnej voči nej je daná.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku dieťaťa, t.j. ani
dosiahnutím plnoletosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak, ako ju vníma Zákon o rodine, trvá
do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. K posudzovaniu tejto okolnosti je pritom potrebnépristupovať individuálne. Dieťa môže byť spravidla schopné sa samostatne živiť po ukončení strednej
školy, alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole.

13. Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne
zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje
príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom,
v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky
si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje

potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho
rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. I. ÚS 2306/12).

14. Okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov je odôvodnená štúdiom, keď je úlohou rodiča
viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu. Aplikačná prax

v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopností samostatne sa živiť sú
dané podmienky až ukončením štúdia, pričom z uhľa pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie sa končí
dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese, v rámci ktorého sa
dieťa sústavným štúdiom pripravuje na výkon budúceho povolania. Pojem sústavná príprava na budúce
povolanie definujú viaceré zákony, napr. zákon č. 600/2003 <. Z. z. o sociálnom poistení, za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie
podľa § 4 tohto zákona považuje štúdium organizované na strednej škole dennou formou, alebo ktoré
sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka ako študentka Strednej odbornej

školy hotelových služieb a obchodu, Zdravotnícka 3, Nové Zámky mala v období od 01. 09. 2011 do 31.
03. 2014 štúdium na tejto škole zo zdravotných dôvodov prerušené. Na základe rozhodnutia Strednej
obchodnej školy hotelových služieb a obchodu, Nové Zámky zo dňa 27. 03. 2014 č. 190/2014/Sá bolo
štúdiumnavrhovateľkynatejtoškoleprerušenéajnásledne,od01.04.2014,pričomzodôvodneniatohto
rozhodnutia vyplýva, že ak pominú dôvody prerušenia, najneskôr do 3 rokov, žiačka pokračuje v odbore

a ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že navrhovateľka od 28.
03. 2014 žije v Dánskom kráľovstve, kde sa odsťahovala k otcovi, ktorý zabezpečoval jej starostlivosť
a výživu, pričom súčasne je zrejmé, že navrhovateľka mala sama príjem i z brigádnickej činnosti. V
Dánskom kráľovstve navrhovateľka navštevuje výučbu dánskeho jazyka, pričom výsledkom ukončenia
jazykovej školy bude certifikát vydaný školou, že ovláda dánsky jazyk slovom i písmom.

16. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh navrhovateľky
považoval za nedôvodný, nakoľko dospel k záveru, že navrhovateľka sa momentálne nepripravuje
štúdiom na výkon budúceho povolania, a táto nadobudla schopnosť sama sa živiť, takýto záver súdu
prvej inštancie je správny. Rovnako ako súd prvej inštancie, i odvolací súd je toho názoru, že štúdium

jazyka v Dánskom kráľovstve, tak ako sa mu aktuálne venuje navrhovateľka, nie je takým štúdiom,
ktoré by viedlo k systematickej príprave navrhovateľky na výkon budúceho povolania vo zvolenom
študijnom odbore, keď takýmto štúdiom navrhovateľka nadobudne schopnosť komunikácie v dánskom
jazyku, nie však predpoklady na výkon budúceho povolania v zvolenom odbore. Navrhovateľka bola
študentkou strednej odbornej školy, ktorej štúdiom a jeho ukončením by bolo možné konštatovať, že

získala predpoklady na výkon budúceho povolania. Toto štúdium však navrhovateľka z vlastnej vôle
prerušila, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu v podstate ukončila, keďže uplynula doba 3
rokov, v ktorom navrhovateľka v prerušenom štúdiu (na základe rozhodnutia zo dňa 27. 03. 2014 č.
190/2014/Sá) nepokračuje. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že aplikačná prax súdov ustálila, že
u detí plnoletých, na rozdiel od detí maloletých, je treba na vyživovaciu povinnosť nahliadať optikou

výrazne odlišnou, keď plnoleté dieťa by malo byť zásadne schopné postarať sa o seba a dôvod pre
určenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ak teda
voľba navrhovateľky smerovala k tomu, že v štúdiu na strednej škole na Slovensku, ktorého ukončením
by získala predpoklady na výkon budúceho povolania, riadne nepokračovala, za sústavnú prípravu
navrhovateľky na výkon budúceho povolania nie je možné považovať výuku jazyka v krajine pôsobenia

navrhovateľky z dôvodu, že tento jazyk neovláda, pretože tak, ako už správne konštatoval súd prvej
inštancie, takáto forma štúdia nie je prípravou navrhovateľky na výkon budúceho povolania. Preto
možno ustáliť rovnaký záver, k akému dospel súd prvej inštancie, a to taký, že navrhovateľka nadobudla
schopnosť sama sa živiť, ktorá skutočnosť neodôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti zo stranypovinnej - matky a správne viedla súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu navrhovateľky. Napokon i
z navrhovateľkou podaného odvolania vyplýva, že táto aktuálne žije v Dánskom kráľovstve osobitne
od svojho otca, čomu nasvedčuje konštatovanie, že navrhovateľka nielen objektívne, ale i fakticky je

schopná sama sa živiť a dosahovať pravidelný príjem na uspokojovanie jej životných potrieb. Z hľadiska
ustálenia záveru o nadobudnutí schopnosti navrhovateľky samej sa živiť, premietnutom následne v
rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu, potom už neboli relevantné tie skutočnosti,
ktorý z rodičov navrhovateľky a v akej miere má aktuálne schopnosti a možnosti prispievať na jej
výživu. Rovnako na uvedené nemá vplyv ani vyjadrenie povinnej, uvádzané navrhovateľkou v podanom

odvolaní, že povinná si je vedomá istej miery zodpovednosti za výživu navrhovateľky, a to vzhľadom na
povinnou udávané, že sa bude o navrhovateľku starať, pokiaľ sa vráti na Slovensko, pretože zákonná
vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je determinovaná schopnosťou dieťaťa samo sa živiť, a nie tým,
s ktorým rodičom plnoleté dieťa zdieľa spoločnú domácnosť. Odvolací súd k uvedenému len okrajovo
dopĺňa, že aplikačná prax vychádza z elascitity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z
časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a je možné i obnovenie vyživovacej povinnosti

napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr.

17. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 a § 57
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže v zmysle
ustanovenia § 57 CMP v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd len na návrh, pričom zo strany povinnej ako úspešnej účastníčky konania
v odvolacom konaní takýto návrh podaný nebol, o trovách konania účastníkov v odvolacom konaní

rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).