Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Snopčoková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/284/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213850
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615213850.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: 1/ B. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom M. O. XXXX, L., 2/ M. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. O. XXXX, L., 3/ J.
C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. O. XXXX, L., 4/ B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. O.
XXXX, L., 5/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, E., všetci zastúpení splnomocnenou
zástupkyňou - žalobkyňou 5/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, E., proti žalovanému: M..
T.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomQ.XXXX/X,L.,vkonaníozaplatenie203,45Eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/331/2015 - 105 zo
dňa 17. 03. 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ spoločne a nerozdielne sumu 55,- Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 55,- Eur od 16. 07. 2014 do 09. 09. 2014, spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 55,- Eur od 10. 09. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, v časti zaplatenia sumy 148,45 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali zaplatenia
sumy 203,45 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že sú podieloví spoluvlastníci poľnohospodárskej
pôdy v zmysle § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 64/1997 Z. z., majú nárok na úhradu nájomného od žalovaného,
ktorý je preukázateľne užívateľom ich pôdy v záhradkovej osade č. Z. č. XX-XX v k. ú. L. - M. J..
Nájomné žalovaný ani po písomnej upomienke a predžalobnej výzve neuhradil. Súd po vykonanom
dokazovaní mal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú
v skutočnosti záhradkárskou osadou, pričom jednotlivým užívateľom záhradiek vyúčtovali nájomné za
roky 2011, a to za obdobie od 04. 04. 2011 do 31. 12. 2011, za rok 2012 a 2013 na základe záverov
Znaleckého posudku č. 16/2014 znalca T.. V. A., ktorý si za týmto účelom dali vypracovať. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že znalec určil výšku nájomného 0,411 Eur za m2 a rok nájmu. Súd
mal preukázané užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov jednotlivými členmi záhradkárskeho
zväzu z Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý zhotovil P. A., geodetické práce L.. Zo
správy Slovenského pozemkového fondu mal súd preukázané, že v predmetnej záhradkárskej osade
na pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu uzavrel
Slovenský pozemkový fond 18 nájomných zmlúv za cenu vo výške 0,06 Eur na m2, minimálne za
cenu 40,- Eur ročne. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec sp zn. 21C/129/2015 T.. V. A.,
ako svedok, ktorý pre žalobcov vypracoval Znalecký posudok č. 16/2014, vypovedal, že pri určovaní
ceny nájomného vychádzal z vyhlášky č. 254/2010, kde spadajú aj záhradkárske osady. Okolnosť, že v
minulosti to bola poľnohospodárska pôda a v súčasnosti sa jedná o ornú pôdu, nemá vplyv na určenie
výšky ceny ani na východziu cenu. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii aj iné nájomné
zmluvy, napríklad zo Slovenského pozemkového fondu, mohol by použiť aj porovnávaciu metódu. Privypracovaní znaleckého posudku zohľadnil aj vybudovanie inžinierskych sietí, rozvody elektriny a vody,
ako aj ochranné pásmo elektrického zariadenia a taktiež svahovitosť terénu. Súd mal preukázané,
že v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/215/2015 sa žalobcovia titulom
rovnakého nároku domáhali zaplatenia nájomného voči V. Q., v tomto konaní súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti T.. J. L., v ktorom
konaní mal znalec povinnosť vyčísliť cenu nájmu za žalované obdobie rokov 2011 až 2013 a vyjadriť
sa k záverom znaleckého posudku T.. V. A. z hľadiska vhodnosti použitia správnej metódy. Znalec T..
J. L. výšku nájmu za rok 2017 v záhradkárskej osade určil sumou 0,33 Eur za rok, za obdobie roku
2012 sumou 0,31 Eur za rok a za obdobie roku 2013 sumou 0,30 Eur za rok, všeobecnú hodnotu
určil vo výške 4,80 Eur za m2. Znalec T.. J. L. pri jeho vypočutí v konaní pred súdom vypovedal, že
ohodnotenie tej-ktorej záhradky separátne nie je správne, preto hodnotil záhradky globálne ako celok,
pričom počítal s dobou návratnosti okolo 20 rokov. Súd poukázal na predložené nájomné zmluvy zo
strany žalobcov do súdneho spisu, ktoré majú uzatvorené so spoločnosťou ENROL, s.r.o., so sídlom
Lučenec, z ktorých súd mal preukázané, že naposledy určené nájomné z titulu uzatvorenej Zmluvy
o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely zo dňa 15. 11. 2008 bolo určené nájomné vo výške
50,- Eur na 1 hektár ročne. Predmetom nájomnej zmluvy boli pozemky v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXXX/X a č. XXXX/X. Z pripojenej katastrálne mapy mal
preukázané,žezáhradkárskaosada,naktorejsanachádzazáhradkavužívanížalovaného,jesituovaná
v rámci parcely „E“ č. XXXX/X, resp. č. XXXX/X. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov
dospel k záveru, že žaloba žalobcov je čiastočne dôvodná, keď mal súd za preukázané, že žalovaný
ako člen záhradkárskej organizácie pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcov obhospodaruje
a užíva, preto na vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať zákon č. 64/1997 Z.
z. a právo na zaplatenie nájomného vyplýva z § 4 citovaného zákona. Bolo nesporne ustálené, že
žalovaný užíval v rokoch 2011, 2012 a 2013 záhradku o výmere XXX m2, ktorá sa nachádza na parcele
žalobcov. Podiel žalobcov súčtom predstavuje jednu polovicu k celku a v takejto výške si žalobcovia
uplatnili aj právo na zaplatenie nezaplateného nájomného. Sporná medzi stranami sporu bola otázka
výškynáhradynájomného,keďževpredmetnejvecinebolauzatvorenánájomnázmluva,avšaknájomný
vzťah vznikol zo zákona. Súd pri určovaní výšky nájomného vychádzal zo skutočnosti, že v rovnakej
lokalite prenajíma iný prenajímateľ, a to Slovenský pozemkový fond jednotlivé záhrady za nájom vo
výške 0,06 Eur za m2, najmenej však za 40,- Eur za záhradku. Podľa názoru súdu napriek tomu, že
súdny znalec sa nepriklonil k tejto cene, je predmetnú cenu možno považovať za cenu všeobecnú a
obvyklú v tomto mieste aj vzhľadom na to, že tak, ako je to deklarované Slovenským pozemkovým
fondom, opakovane boli uzatvorené nájomné zmluvy v množstve 18 kusov s jednotlivými záhradkármi.
Súd poukázal na to, že súdni znalci vychádzali v zmysle metodiky a všeobecne záväzných predpisov zo
stavu, v akom sa parcely v súčasnosti nachádzajú, tzn. rekultivované a zúrodnené, čo bolo spôsobené
činnosťou žalovaného a uvedená skutočnosť by pri posudzovaní výšky nájomného bola pripočítavaná
na ich ťarchu. Súd vychádzal z nájomného 40,- Eur ročne za záhradku a keďže žalobcovia vlastnia ako
podieloví spoluvlastníci len polovicu spoluvlastníckeho podielu, cena ročného nájmu za záhradku je 20,-
Eur, čo v prepočte za uplatnené obdobie predstavuje nájomné vo výške 55,- Eur. O trovách konania súd
rozhodoval podľa § 142 ods. 2 OSP, úspešnou stranou sporu bol žalovaný, avšak keďže tento uviedol,
že si trovy konania neuplatňuje, súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia s
poukazom na to, že keďže k dohode medzi žalobcami a žalovaným nedošlo ohľadom primeranej ceny
nájmu, prikročili žalobcovia k stanoveniu výšky nájomného v súlade s § 3 a § 4 zákona č. 64/1997 Z. z.,
ktorý jednoznačne určuje, že výška nájomného od 01. 04. 2011 za užívanie pozemkov v záhradkárskych
osadách vychádza z aktuálnej všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu. Ako podklad
pre výpočet nájmu bol použitý znalecký posudok T.. V. A., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemku vo
výške 4,88 Eur za m2 a všeobecnú hodnotu nájmu za pozemky v záhradkárskej osade stanovil sumou
0,411 Eur za m2 a rok. Výška nájmu za užívanie nehnuteľností predstavuje sumu 0,411 Eur za m2
ročne, čo zodpovedá výške ročného nájomného určeného podľa § 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Poukázali
na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Urbárska obec, E. K., proti Slovenskej republike
vyslovil záver, že nájom pôdy v záhradkárskych osadách sa musí realizovať za podmienok, ktoré berú do
úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej oblasti. Poukázali na to, že nemali
námietky ani proti znaleckému posudku znalca T.. J. L., ktoré súd nariadil v rámci súdneho konania,
pričom voči tomuto posudku nemali námietky ani žalobcovia, ani žalovaný, znalec stanovil všeobecnú
výškunájomnéhozarok2011vovýške0,33Eurzam2arok,zarok2012vovýške0,31Eurzam2aroka
za rok 2013 vo výške 0,30 Eur za m2 a rok, na základe ktorého nájomné na spoločný podiel žalobcov činízarok2011čiastku44,55Eurzaobdobieod01.04.2011do31.12.2011,zarok2012vovýške55,80Eur
a za rok 2013 vo výške 54,- Eur, spolu vo výške 154,35 Eur, pričom takto vyčíslené nájomné považujú
žalobcovia za právne odôvodnené. Namietali, že súd bližšie neskúmal znalecký posudok znalca T..
J. L. aj napriek tomu, že ho sám nariadil vypracovať. Bral do úvahy pri rozhodovaní a priklonil sa k
paušálnemu výpočtu nájomného podľa kritérií, ktoré pre túto lokalitu uplatňuje Slovenský pozemkový
fond podľa svojich pravidiel (na základe dohôd zmluvných strán). V súdenej veci však k dohode o výške
nájomného nedošlo ako u SPF, preto stanovenie nájomného malo vychádzať zo znaleckého posudku.
Poukázali aj na výpoveď znalca T.. J. L., ktorý vypovedal, že túto metódu pre stanovenie nájomného
za pozemky v záhradkových osadách nepovažuje za vhodnú vzhľadom na to, že sa jedná o paušálnu
náhradu a nezohľadňuje ani skutočnú výmeru jednotlivých záhradiek. Súd pri rozhodovaní nebral do
úvahy záväzné ustanovenie zákona č. 64/1997 Z. z. a rozhodol o výške nájomného „z pohľadu širších
aspektov pri posudzovaní predmetnej problematiky“. Majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne sumu 154,35
Eur spolu s príslušenstvom, čo do sumy 49,10 Eur návrh žalobcovia vzali späť a navrhli v tejto časti
konanie zastaviť.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania,
priloženie kópie dokladov o súdnych rozhodnutiach v podobnej, nie však identickej problematike z inej
oblasti Slovenska a tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva považuje za bezpredmetné,
nakoľko dôležité a vecné je posúdenie stavu v konkrétnej lokalite a konkrétnych podmienkach. Posudok
hodnotí súčasný stav, ktorý je len vďaka úsiliu a práci záhradkárov, inak by pôda bola pravdepodobne
dodnes len samá burina a kroviny, prípadne nelegálne smetisko. Neustála snaha o domáhanie sa
neúnosne vysokého prenájmu je ignorujúca obvyklé ceny v bezprostrednom okolí v danej lokalite.
Výstavba stavby v záhradke, záhradkára fixujú k parcele, čím sú obmedzené možnosti slobodného
rozhodnutia, napríklad vrátenie pôdy žalobcom. Záhradkár sa takto dostáva do nevýhodnej závislosti,
bohužiaľ, aj v súlade s platnou legislatívou (§ 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.). Poukázal na priepastné
a násobné rozdiely v cene prenájmu žiadaného žalobcami a cien, ktoré sú stanovené Slovenským
pozemkovým fondom v tejto lokalite. Povinnosť v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie si splnil, na
číslo účtu uvedené žalobcami vo vyúčtovaní nájomného bankovým prevodom vyplatil nahor zaokrúhlenú
sumu 60,11 Eur dňa 20. 04. 2016, zohľadniac požadované percentá z omeškania za príslušný počet
mesiacov príslušnej splátky. V konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol námietku za oneskorené
podanie, a teda nenárokovanie si poplatku nájmu za rok 2011.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Aplikabilita tiež pamätá i na situácie, kedy
by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2
veta druhá CSP.
7. Keďže podané odvolanie žalobcami bolo vykonané do 30. 06. 2016, kde platilo ustanovenie § 212 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. - OSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
tak musel aj krajský súd posúdiť, či aj podľa nového procesného predpisu bolo možné preskúmať
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v takto stanovenom rozsahu a z hľadiska dôvodov tak, ako to má namysli uvedené zákonné ustanovenie. V porovnaní pôvodnej procesnej úpravy a novej procesnej úpravy
dospel krajský súd k záveru, že ustanoveniu § 212 ods. 1 OSP zodpovedá ustnavoenie § 379 a § 380
ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov
v písm. a/, b/, c/ tam uvedených a tiež je viazaný odvolacími dôvodmi. Preto pri procesnom postupe
podľa zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP napriek podanému odvolaniu za pôvodnej procesnej úpravy mohol
krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania
zo strany žalobcov.
8. V danom konaní nebolo sporné, či žalobcovia 1/ až 5/ sú vlastníkmi pozemkov zapísaných na LV
č. XXXX v kat. úz. a obci L. ako parcela „E“ č. XXX/X o celkovej výmere XXXXX m2 ornej pôdy, a
to v podieloch B. C. 1/18-ina, M. C. 1/6-ina, J. C. 1/18-ina, B. C. 1/18-ina a J. A. v podiele 1/6. Spolu
tak vlastnia polovicu výmery predmetnej parcely. Uvedená parcela je zahrnutá v obvode záhradkárskej
osady č. Z. J. U. A. J. J. č. XX-XX v katastrálnom území L. - M. J.. Ide o parcely označené ako č.
XXXX/XXX o výmere XXX m2, z čoho na spoločný podiel žalobcov pripadá plocha XXX m2. Keďže
medzižalobcami,akospoluvlastníkmipozemku,ažalovaným,akoužívateľom,nebolauzavretánájomná
zmluvapodľaosobitnéhopredpisu,takvznikolmedzinimidňomnadobudnutiaúčinnostizákonanájomný
vzťah. V rámci konania bolo tiež preukázané, že nebola medzi žalobcami a žalovaným uzavretá dohoda
o nájme, keďže toto nebolo preukázané, tak sporná otázka v rámci prvostupňového konania, ako aj
odvolacieho konania je otázka výšky nájmu za časť pozemku, ktorý je užívaný zo strany žalovaného vo
vzťahu k žalobcom, ako spoluvlastníkom daného pozemku.
9. Výška ročného nájmu za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 bola určená
do 31. 03. 2011 v § 4 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že touto cenou bolo 10 % z ceny pozemku zistenej
podľa osobitného predpisu, ktorým bol § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Z. z. v
nadväznosti na všeobecný záväzný právny predpis vydávaný ministerstvom. Zákonom č. 57/2011 Z. z.,
ktorým došlo k zmene v § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že výška ročného nájomného za užívanie
pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník
s nájomcom nedohodnú inak. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na osobitný predpis, ktorým
je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
10. Žalobcovia uplatňovali nárok voči žalovanému v súlade s vyššie uvedeným zákonným predpisom,
za tým účelom si dali vyhotoviť aj Znalecký posudok č. 16/2014 T.. V. A., znalcom z oboru stavebníctvo,
odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorý podaného pozemku parc. č. XXXX/X určil výšku nájmu
0,411 Eur za m2 a rok. V súlade s týmto znaleckým posudkom žalobcovia aj vyčíslili svoj nárok v
rámci súdneho konania, žiadali vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Lučenec dňa
24. 09. 2015 pod č. 12C/331/2015 - 40 vydaný. Proti nemu podal včas odpor žalovaný, ktorý práve
v tomto podanom odpore nesúhlasil s výškou nájmu, ktorého sa domáhali žalobcovia voči nemu, ako
žalovanému, keď mal za to, že trhová cena nájomného v danej lokalite predstavuje sumu 0,06 Eur za m2
a rok. Mal teda za to, že výška nájmu nebola určená objektívne vzhľadom na danú lokalitu. Po podaní
odporu súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, pričom aj na pojednávaní súdu prvej inštancie
žalovaný zotrval na svojej námietke v podanom odpore k výške nájmu požadovaného žalobcami. Títo
sa v konaní pridržiavali podaného znaleckého posudku.
11. Keďže súd prvej inštancie už v inej veci nariadil znalecké dokazovanie, keďže išlo o hromadné
podanie žalôb, tak si pripojil do konania znalecký posudok znalca T.. J. L. č. 44/2015 vo veci určenia
ceny nájmu za pozemok v A. záhradkárskej osade v kat. úz. L., M. J.. Znalecký posudok po obdržaní
bol doručený žalovanému. Žalobcovia nemali námietky proti podanému znaleckému posudku. Zo strany
žalovaného k znaleckému posudku neboli vznesené žiadne konkrétne námietky. Okrem toho si súd
zabezpečil aj nájomné zmluvy, ktoré Slovenský pozemkový fond uzatváral ohľadne nájmu pozemkov,
ktoré má Slovenský pozemkový fond v správe. V súlade s ust. § 118 ods. 4 OSP potom súd vyhlásil
dokazovanie za skončené a po záverečných návrhoch na rozhodnutie vo veci rozhodol.
12. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že napriek podaným znaleckým posudkom, ktoré
boli predložené žalovanými v danom súdnom konaní, sa súd k týmto znaleckým posudkom a v nich
určenej výške nájmu za m2 pozemku nepriklonil. Priklonil sa k vyjadreniu Slovenského pozemkového
fondu zo dňa 22. 09. 2015, keď mal za preukázané, že v A. J. U. J. U. A. J. J. č. XX-XX v kat. úz.
L. na pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu bolouzatvorených 18 nájomných zmlúv za cenu vo výške 0,06 Eur/m2, minimálne za cenu 40,- Eur ročne.
K takémuto riešeniu sa priklonil z toho dôvodu, že požadované nájomné určené znalcom T.. V. A. vo
výške 0,411 Eur/m2 a znalecký posudok T.. J. L. vo výške 0,30 Eur/m2 by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, pretože zo strany vlastníka by došlo k nedôvodnému zneužívaniu svojho postavenia. Takýto
záver súdu prvej inštancie namietali v podanom odvolaní žalobcovia ako nesprávne právne posúdenie
zo strany súdu prvej inštancie, keď mali za to, že v danom prípade výšku nájmu určuje právny predpis
práve v § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.
13. Otázku rozporu s dobrými mravmi, ktorá by mala spočívať v tom, že vlastník pozemku nedôvodne
zneužíva svoje postavenie, bližšie súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nerozviedol.
Na inom mieste odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, na strane 7 je len uvedené, že pozemok
do stavu, a v akom sa súčasne nachádza- rekultivovaný a zúrodnený, dostali práve užívatelia týchto
pozemkov - záhradkári, teda aj žalovaný a ich činnosť je v konečnom dôsledku pri výške nájomného
pripočítavaná na ich ťarchu. Uvedený záver sa však týka postupu znalcov vychádzajúcich pri podávaní
znaleckého posudku z vypracovanej metodiky a všeobecne záväzných právnych predpisov, a to zo
stavu pozemkov, v akom sa v čase podávania pozemkov tieto nachádzali. Neschválil teda metodiku
znalcov pri určení výšky nájomného za pozemky v záhradkárskej osade a za rozpor s dobrými mravmi
práve považoval postup žalobcov, ktorí na základe podaných znaleckých posudkov požadovali nájomné
nimi určené, a to vo výške 0,411 Eur/m2 alebo 0,30 Eur/m2 a rok. S takýmto právnym záverom súdu
prvej inštancie sa krajský súd nestotožňuje.
14. Z ust. § 3 ods. 1 OZ, na ktoré odkazuje aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, vyplýva,
že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri realizácii subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov je oprávnený každý subjekt správať sa spôsobom, ktorý je zákonom
dovolený alebo ktorý vyplýva zo zmluvy alebo z rozhodnutia štátneho orgánu. Výkon subjektívnych
občianskych práv, ktoré nám patria, teda vylučuje protiprávnosť. Pojmovým znakom každého subjektu
je práve existencia možnosti domáhať sa jeho ochrany, pričom sa však predpokladá, že subjektu toto
právo svedčí.
16. Z obsahu danej veci vyplýva, že žalobcovia podaním žaloby realizovali svoje právo na vyplatenie
nájomného, ktoré vzniklo medzi žalobcami ako podielovými spoluvlastníkmi a žalovaným na základe
zákona podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., a to z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi pozemku
a jeho užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu. Je teda nesporné,
že medzi žalobcami a žalovaným existuje nájomný pomer vyplývajúci zo zákona. Ust. § 4 zákona č.
64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách predpokladá dohodu medzi
vlastníkom pozemku a jeho užívateľom, teda nájomcom. Pokiaľ však k takejto dohode nedôjde, uvedené
zákonné ustanovenie stanovuje akým spôsobom sa určuje v danom prípade výška nájmu. Podľa § 4
ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného
vzťahu podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu a tým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Keďže k dohode
o nájme medzi stranami sporu nedošlo, tak žalobcovia správne uplatnili výkon svojho subjektívneho
práva na súde a domáhali sa ochrany prostredníctvom súdu v tom, aby bol žalovaný zaviazaný na
úhradu nájomného, ktoré im patrí. Každý sa totiž môže domáhať ochrany pred iným, ktorý do jeho
subjektívnych občianskych práv zasahuje alebo ho pri jeho výkone ruší. V rámci ochrany žalobcovia
postupovali pri určení výšky ročného nájomného podľa § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. a nájomné
si dali určiť odborným znalcom s ohľadom na udávaný predpis v zákone, a to vyhlášku Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.. Pri uplatnení svojho práva na nájom pozemku tak postupovali v
súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z. a oceňovacím predpisom. Realizácia práva žalobcov je primeraná
vzhľadom na cieľ, ktorý mal byť dosiahnutý, a to zaplatenie nájmu zo strany žalovaného. Práve pre
prípady, v ktorých nebola dosiahnutá dohoda o výške nájmu, zákon č. 64/1997 Z. z. v § 4 ods. 1 upravuje
postup pri určení výšky nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3
ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.. Ak žalobcovia 1/ až 5/ boli nútení realizovať svoje právo v súlade
so zákonom, tak z uvedeného nevyplýva, že by z ich strany išlo o nejaký šikanózny výkon práva vo
vzťahu k žalovanému. Právny predpis, a to vyhláška č. 492/2004 Z. z. pri stanovení všeobecnej hodnoty
majetku stanovuje ako zistiť všeobecnú hodnotu pozemku v zriadených záhradkových osadách a tiežaj ako dospieť k výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok. Podľa tohto predpisu postupovali aj
T.. V. A. a T.. J. L., ktorí podávali znalecké posudky na výšku nájmu za pozemok dotýkajúci sa práve
žalovaného. Tak ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, tak tieto znalecké posudky
znalcov súd nezohľadnil pri rozhodovacej činnosti. Postup, ktorým sa súd prvej inštancie priklonil k
stanoviskuSlovenskéhopozemkovéhofonduakzmluvám,ktoréuzatváravovýškenájmu0,06Eur/m2a
rok, najmenej však 40,- Eur za záhradku, nepovažoval krajský súd za správny, pretože v danom prípade
išlo o nájomné zmluvy, ktoré boli medzi Slovenským pozemkovým fondom a nájomcami uzatvorený,
pričom v každom prípade išlo aj o dohodu o výške nájmu. Slovenský pozemkový fond tak, ako vyplýva z
listuzaslanéhoOkresnémusúduvLučencizodňa22.09.2015,vychádzalzpokynugenerálnehoriaditeľa
Slovenského pozemkového fondu, pričom minimálnu celkovú výšku nájomného určil vo výške 40,- Eur
na každú nájomnú zmluvu a rok. Tento postup však nemôže byť smerodajný pre rozhodnutie v danej
veci, pretože pre prípad, keď na základe vzniku nájmu zo zákona podľa zákona č. 64/1997 Z. z. nebola
uzatvorenádohodaonájme,vzákonejeupravenýpostup,akýmspôsobomsamávyčísliťvýškaročného
nájmu za užívanie pozemku v záhradkovej osade. Pokiaľ ide o subjekty majúce pozemky v nájme na
poľnohospodárske účely, tak tu sa nájom spravuje osobitným zákonom č. 504/2003 Z. z., kde na vznik
zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda
o výške nájomného alebo spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Aj tento zákon predpokladá dohodu o
výške nájomného, pričom súčasne aj stanovuje minimálnu výšku nájomného, ktoré je najmenej 1% z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Ide tu teda o úplne iný postup ako podľa zákona č. 64/1997 Z. z.
17. Tieto okolnosti však súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil, pretože na jednej strane mal znalecké
posudky, na základe ktorých znalci dospeli k výške nájmu v súlade s postupom podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z. z. a vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. a na druhej strane boli predložené zmluvy, z ktorých
vyplýva uzatvorenie nájomných zmlúv a určenie nájomného na základe dohody o výške nájmu. Súd
pritom konštatuje, že znalci, ktorí vypracovávali znalecké posudky, postupovali v súlade so zákonom a
oceňovacím predpisom, napriek tomu sa k tomuto postupu nepriklonil práve preto, že nemali zohľadniť
to, že to boli práve záhradkári, ktorí dané pozemky zrekultivovali do stavu, kedy sa vychádzalo zo
všeobecnej hodnoty pozemkov, čo sa v konečnom dôsledku premieta v ich neprospech pri určení výšky
nájmu za pozemok, ktorý užívajú.
18. Pokiaľ tieto pochybnosti súd prvej inštancie mal a bol názoru, že by v danom prípade mohlo ísť
o rozpor s dobrými mravmi pri výkone práv žalobcov, tak mal uvedené dopady vyriešiť za prítomnosti
znalcaT..J.L.,ktorýbolpredvolanýnapojednávaniesúduprvejinštanciedňa15.02.2016aktorévtomto
smere neznačil pochybnosti vo svoj znalecký posudok, ktorý podával. V zásade sa totiž predpokladá,
že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, je vždy v súlade s dobrými mravmi. Nemožno vylúčiť, že
prípadne môže dôjsť k aplikácii ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Musí však ísť o výnimočnú
okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že u subjektu vykonávajúceho právo a jeho výkon v súlade so zákonom
by jeho realizácia bola neprimeraná vzhľadom na cieľ, ktorý by mal byť dosiahnutý.
19. Zatiaľ skutkový stav v danej veci nenasvedčuje tomu, že by o takúto výnimočnú okolnosť išlo. Záver
súdu prvej inštancie o tom, že by v danom prípade zo strany žalobcov išlo konanie v rozpore s dobrými
mravmi je predčasný, a preto pre jeho nesprávne právne posúdenie krajský súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Pri rozhodovaní o výške nájmu sa bude musieť vyporiadať s podanými znaleckými posudkami, ktoré
boli doložené do spisu a vyjadreniami strán sporu k týmto znaleckým posudkom, vyhodnotiť výpoveď
znalca k námietkam a v konečnom dôsledku o nároku žalobcov rozhodnúť s prihliadnutím aj na procesný
stav, ktorý nastal aj v dôsledku podaného odvolania, keď zo strany žalovaného malo dôjsť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie k plneniu, pričom aj žalobcovia vzali sčasti podanú žalobu späť.
21. Pri zrušení veci postupoval krajský súd v súlade s ust. § 391 ods. 2, 3 CSP. V dôvodoch svojho
rozhodnutia krajský súd uviedol ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, pričom ak bolo
rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
22. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.23. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.