Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116219878
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116219878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. I., nar.
X.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Hlohovec, dieťa rodičov: matka - E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Y. X, L. a otec - Z. I., nar. X.X.XXXX,
bytom P. G. XX, L., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 26. januára 2017, č.k. 16P/83/2016-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že s účinnosťou od 7.9.2016 z
n i ž u j e výživné otca na maloletého P. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, čím

mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 5.novembra 2015, č.k. 11P/45/2015-72 v časti výšky
bežného výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 a nasl., § 75 ods. 1, § 78 ods. 1

a 3 Zákona o rodine, ako aj § 121 CMP, keď dospel k záveru, že naposledy bolo o výške výživného
rozhodované v roku 2015, pričom od tohto času sa príjem otca znížil, avšak jeho zavinením, keď
sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. pracovnej pozície a pribudla mu vyživovacia
povinnosť. Tieto skutočnosti však nemôžu byť na ťarchu výživy maloletého a naviac ďalšia vyživovacia
povinnosť nie je len vyživovacou povinnosťou otca, ale aj jeho partnerky, teda matky dieťaťa. Bolo
treba prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletého, ktoré sa objektívne zvyšujú rastom a vekom
v každej oblasti. Na strane matky bolo potrebné prihliadnuť na jej výlučnú osobnú starostlivosť o

maloletého. Dôvody uvádzané otcom súd nepovažoval za dôvody trvalého charakteru, pretože jeho
partnerka po ukončení materskej dovolenky bude pravdepodobne zamestnaná a bude sa podieľať na
nákladoch v domácnosti. Súd konštatoval, že u otca nedošlo k zmene závažných okolností trvalého
charakteru, ktoré by návrh odôvodňovali a neboli preukázané žiadne dôvody na zníženie výživného.
Zníženie výživného v zásade nie je na prospech maloletého dieťaťa a ak tomu tak má byť, musí ísť o
zásadnú, podstatnú a trvalú zmenu pomerov. Pokiaľ otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, je v zmysle
citovaného ustanovenia zákona povinný počínať si tak, aby bol schopný vyživovacie povinnosti (všetky)

si riadne plniť. Skutočnosť, že otec si za danej situácie zmení pracovné podmienky tak, že pracuje (pre
neho výhodnejšie) za nižšiu mzdu, je potom prinajmenšom kontraproduktívne a v rozpore s citovaným
ustanovením zákona. Jeho svojvoľné počínanie nemôže byť na ťarchu maloletého, ktorý má právo na
svoj všestranný rozvoj, pokrývanie objektívnych potrieb v súvislosti s jeho vývojom, rastom, prípravouna povolanie atď. Otec sa na jeho výchove nepodieľa žiadnym spôsobom, nestretáva sa s ním a nad
rámecbežnéhovýživnéhonanehoneprispieva(naviacanibežnévýživnéneplatídobrovoľne,aleformou
exekúcie). K ďalším deťom otca z terajšieho vzťahu má vyživovaciu povinnosť i jeho matka, náklady

na bývanie (i nové) sa otcovi nezvýšili. Na strane otca neboli zistené objektívne skutočnosti (zdravotné
problémy a podobne), ktoré by mu bránili riadne pracovať a riadne si plniť určenú vyživovaciu povinnosť.
Jeho počínanie nemôže byť na ťarchu maloletého. Výlučnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje
matka, ktorá s maloletým žije sama, a teda aj náklady na domácnosť narozdiel od otca znáša sama, na
strane maloletého od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov nástupom na druhý stupeň

základnej školy a jeho objektívne potreby v súvislosti s rastom a s tým súvisiacimi nákladmi na stravu,
oblečenie a iné bežné potreby sú navýšené. S poukazom na uvedené teda nemožno konštatovať, že by
na strane otca došlo objektívne k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Za daného
stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol, zníženie výživného by nebolo na
prospech maloletého a bol ohrozený jeho zdravý vývoj. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. §
52 CSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a výživné na maloletého znížiť na sumu 70 eur. Bol toho názoru, že od
ostatného rozhodnutia o výživnom sa jeho finančné schopnosti výrazne zmenili, pretože má novú rodinu,

s ktorou býva v podnájme v L. a s manželkou má dieťa, narodené XX.XX.XXXX a dňa 12.10.2016 sa
im narodilo ďalšie dieťa, manželka poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur a on bol donútený
zmeniť pracovnú dobu z trojzmennej prevádzky na víkendovú zmenu, čo výrazne zmenilo i jeho platové
podmienky z 827,29 eur na 697 eur, nakoľko manželka potrebovala pomôcť s výchovou detí, keď
dcéra momentálne nenavštevuje materskú školu, je príliš hyperaktívna a vyžaduje zvýšenú pozornosť

a manželka by to sama nezvládla. Poukázal na mesačné výdavky, a to nájom 350 eur. V súčasnosti
dostáva mzdu vo výške 505 eur, nakoľko má exekúciu za stavebné sporenie - spotrebný úver, ktorý bol
poskytnutý počas prvého manželstva.

4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok

z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že s maloletým žije sama v domácnosti, otec sa nepodieľa
ani na výchove a s dieťaťom sa nestretáva. Maloletý má vyššie výdavky a aj náklady spojené so školou,
ako aj ošatenie a stravu.

5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, nakoľko to nie je v
záujme maloletého dieťaťa.

6. K vyjadreniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý opätovne žiadal jeho návrhu
na zníženie výživného vyhovieť. Uviedol, že momentálne spláca exekúciu za stavebné sporenie aj za

matku dieťaťa z dôvodu, že táto dala výpoveď v práci a nie je schopný potom platiť výživné vo výške
140 eur, nakoľko jeho mzda končí u exekútora a disponuje so sumou 550 eur a z toho platí vo výške
350 eur, úver na auto 87 eur, paušál 50 eur, cestovné do práce 40 eur.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/83/2016 je zníženie výživného
na maloletého P., nar. X.XX.XXXX.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivýcha úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom

môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo
objektívne,napríkladvývojomživotnýchnákladov.Vzmyslevalorizačnejklauzulyobsiahnutejv§78ods.
3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené

potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných

povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,

pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Ostatný raz bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 5.11.2015, č.k. 11P/45/2015-72 tak, že súd s účinnosťou od 14.4.2015 výživné otca
na maloletého zvýšil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne. V odôvodnení svojho
rozhodnutia súd uviedol, že k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého prišlo tým, že od
času poslednej úpravy uplynuli štyri roky, pričom zároveň maloletý medzi tým prešiel na druhý stupeň

základnej školy a obe tieto skutočnosti so sebou priniesli zvýšenie nákladov na maloletého, a to na
ošatenie, stravu, hygienu, kultúru, školské potreby a podobne, pretože uvedené náklady na desaťročné
dieťa sú neporovnateľne vyššie ako náklady na šesťročné dieťa. Pri určení výšky nového výživného
súd prihliadol na skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k N. I., nar. XX.XX.XXXX. Súd
vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca vo výške 1.053,41 eur a príjmu matky vo výške

776 eur.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na strane otca došlo k zmene pomerov, keď mu
pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému N., nar. XX.XX.XXXX, pred jeho narodením bola jeho
manželka - matka maloletého na rizikovom tehotenstve a v súčasnosti je na materskej dovolenke a

poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne. Otec má teda okrem maloletého P. ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej N., nar. XX.XX.XXXX a maloletému N., nar. XX.XX.XXXX.
Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 827,29 eur, pričom došlo k ďalšiemu zníženiu
jeho príjmu v dôsledku toho, že sa dohodol na zmene pracovnej zmluvy a v súčasnosti nepracuje v
trojzmennej prevádzke, ale pracuje počas víkendov, ktorú skutočnosť odôvodnil tým, že je potrebné,

aby svojej manželke pomáhal so starostlivosťou o deti, nakoľko N. je hyperaktívna a manželka by
túto starostlivosť nezvládala popri starostlivosti o maloletého N.. Matka maloletého dobrovoľne ukončila
zamestnanie a v súčasnosti je bez príjmu.14. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom.
Správne vyhodnotil i otcom dieťaťa preukazovanú skutočnosť zníženia príjmu, ktorú vyhodnotil tak,

že otec sa vzdal vyššieho príjmu, ktorá skutočnosť nemôže byť v rozpore so záujmami maloletého
na zabezpečení riadnej výživy a rovnako súd správne neprihliadol na vynakladané splátky úveru, keď
výživné má prednosť pred takýmito výdavkami. Prvoinštančný súd však pochybil, pokiaľ vyzdvihoval
záujem maloletého P. na zabezpečení riadnej výživy a opomenul, že otec maloletého má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, ktoré rovnako majú právo na zabezpečenie riadnej výživy,

pričomvsúčasnostimáotecivyživovaciupovinnosťkusvojejmanželke,ktorájenamaterskejdovolenke
a poberá rodičovský príspevok. Pri posudzovaní zárobkových schopnosti a možností otca dieťaťa bolo
potrebné vychádzať z jeho priemerného čistého príjmu pred zmenou pracovnej zmluvy, teda z výške
827,29 eur, pričom s prihliadnutím na otcove ďalšie vyživovacie povinnosti, ako bolo uvedené vyššie,
bolo dôvodné čiastočne vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného a s účinnosťou od podania návrhu
na zníženie výživného, teda dňa 7.9.2016 jeho výživné znížiť zo sumy 140 eur mesačne na sumu 100

eur mesačne, ktoré výživné podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zárobkovým schopnostiam,
možnostiam a pomerom výživou povinného otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

16. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 52 CMP.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).