Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010383
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816010383.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 29. júna 2017 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. U., nar. XX.XX.XXXX vo R. F. Q., trvale bytom T.,
Z. č. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou, toho času bytom
W. č. XX, XXX XX H. - R. H., zamestnanec
Personálnej agentúry L. H., Česká republika,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1./ v období od 01.09.2013 doposiaľ, v obci T., okr. Vranov nad Topľou, ako aj na iných miestach v Českej
republike, si ako zákonný otec maloletých detí D. U., nar. XX.XX.XXXX, E. U., nar. XX.XX.XXXX, C.
U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. XX.XX.XXXX, voči týmto úmyselne neplní pravidelne vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že aj keď bol zamestnaný, vyživovaciu povinnosť si

nenahlásil a riadne a včas si ju sám neplnil a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou, č. k. 9P/22/2014, zo dňa 22.04.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.
k. 9P/22/2014, zo dňa 09.09.2014, bol zaviazaný prispievať na výživné na svoje maloleté deti D. U. a E.
U. sumou 45,00 EUR, C. U. sumou 40,00 EUR a D. U. sumou 30,00 EUR mesačne, ktoré bolo zvýšené
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 6P/166/2015, zo dňa 19.11.2015 na sumu 50,00
EUR mesačne, počnúc dňom 01.10.2015, na každé z maloletých detí k rukám matky maloletých detí D.
U., nar. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenej D. U. sumu najmenej 3.938,06 EUR,

2./ v období od 24.01.2014 do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8 P
26/2016 - 76 zo dňa 29.11.2016, dňa 18.01.2017, o rozvode manželstva medzi poškodenou D. U. a E.
U., v obci T., okr. Vranov nad Topľou, ako aj na iných miestach v Českej republike, si ako manžel D.
U., nar. XX.XX.XXXX, voči tejto úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť tým, že aj keď bol zamestnaný,
vyživovaciu povinnosť si nenahlásil a sám si ju riadne a včas neplnil, na plnenie ktorej bol zaviazaný
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13 C 55/2014 zo dňa 28.03.2014, právoplatným
dňa 31.12.2014, v sume 50 eur počnú od 24.01.2014, ktoré bolo zmenené rozsudkom Okresného súdu

Vranov nad Topľou, č. k. 6C/14/2015 - 43 zo dňa 10.12.2015, právoplatným dňa 03.02.2016, v sume
30,00 EUR mesačne, čím dlhuje na manželskom výživnom poškodenej D. U. sumu najmenej 1.521,00
EUR,

t e d a

v bode 1/ rozsudkunajmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

v bode 2/ rozsudku

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona a za použitia § 38 ods.
4 Trestného zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, v nadväznosti na § 54 Trestného

zákona, na úhrnný trest povinnej práce v trvaní 280 (dvestoosemdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do
1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona,
ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné poškodenej D. U., nar.

XX.XX.XXXX vo R. F. Q., trvale bytom T., t. č. H., A. č. XX, okr. Trebišov, titulom dlžného výživného
na mal. D. U., mal. E. U., mal. C. U. a mal. D. U., vo výške 3.938,06 EUR (tritisíc deväťstotridsaťosem
eur a šesť eurocentov) a z titulu dlžného výživného na manželskom výživnom sumu 1.521,00 EUR
( tisícpäťstodvadsaťjeden eur).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala na E. U. obžalobu pre vyššie
uvedené skutky, pričom skutok uvedený v bode 1/ obžalobného návrhu právne kvalifikovala ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138
písm. b), písm. j) Tr. zákona a skutok 2/ obžaloby zas ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zákona

Obžalovanému E. U. bolo na hlavnom pojednávaní umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
Tr. poriadku. Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v
obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej D. U.,
prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločnú domácnosť s
poškodenou opustil v auguste roku 2013 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tohto súdu sp. zn.

8P/26/2016-76 zo dňa 29.11.2016, ktorý ihneď nadobudol právoplatnosť. Naspäť k svojej exmanželke
sa vrátil dňa 01.01.2015 a od tohto dňa do 31.08.2015 opätovne začali spolu bývať u jeho otca v T.
XXX, pričom toto spolužitie vydržalo asi tri až päť mesiacov a má o tom aj doklad z obecného úradu.
Z tohto dôvodu výživné za toto obdobie na mal. deti poškodenej neplatil, keďže poškodená nemala
žiaden príjem, nemala ani nárok na dávku v hmotnej núdzi, ako spoločne posudzovaná osoba, keďže

on mal príjem. Počas obdobia od augusta 2013 do decembra 2014 zaplatil výživné na mal. deti vcelej výške, avšak doklady o úhrade výživného spolu s exmanželkou spálili. Opätovne opustil svoju
bývalú manželku v auguste 2015, odišiel do Plzne a od tohto svojho druhého odchodu z domácnosti
až do konania hlavného pojednávania exmanželke zasielal peniaze na výživu maloletých detí. Od

augusta 2015 do času konania prvého hlavného pojednávania tak uhrádzal výživné na mal. deti, o
čom súdu aj predložil príslušné doklady. Výživné uhrádzal tak, že konkrétne dňa 28.8.2015 zaplatil
sumu 60,34 eur; dňa 7.9.2015 zaslal sumu 71,04 eur; dňa 25.9.2015 sumu 88,23 eur; dňa 28.11.2015
sumu 88,81 eur; dňa 19.12.2015 sumu 142,08 eur; dňa 24.2.2016 zaslal poškodenej sumu 53,25 eur;
dňa 22.3.2016 sumu 106,52 eur; dňa 26.4.2016 sumu 213,12 eur; dňa 24.5.2016 sumu 142,08 eur;

dňa 24.6.2016 sumu 212,82 eur; dňa 16.7.2016 sumu 695,72 eur; dňa 22.7.2016 sumu 208,69 eur;
dňa 26.7.2016 sumu 140,35 eur; dňa 24.8.2016 sumu 100,00 eur; dňa 23.9.2016 sumu 139,15 eur;
dňa 16.12.2016 sumu 90,00 eur a dňa 30.12.2016 sumu 104,37 eur. Takisto dňa 07.05.2015 mu bol
Daňovým úradom Prešov vyplatený jeho daňový bonus za rok 2014 vo výške 1.027,68 eur a to priamo
na účet poškodenej. V čase svojho prvého odchodu zo spoločnej domácnosti s poškodenou pracoval
v spoločnosti L. s.r.o. Plzeň a takisto u spoločnosti C. E. B. a.s. Približne niekedy v roku 2015 počas

obdobia jedného mesiaca asi dva či tri dni pracoval v spoločnosti V. J. B. s.r.o., pričom vo všetkých
svojich zamestnaniach pracoval ako operátor výroby. Jeho čistý mesačný príjem v rokoch 2013 až 2014
aj v období od augusta 2015 do novembra 2016 predstavoval sumu 11.000,00 Kč až 12.000,00 Kč.
Svoj pracovný pomer ukončil v novembri 2016 kvôli deťom a od 16.01.2017 sa opätovne zamestnal
v spoločnosti E. D. s.r.o., pričom jeho čistý mesačný príjem by mal predstavovať sumu asi 380,00 či

370,00 eur. Vyjadril sa, že nad rámec určenej vyživovacej povinnosti všetkým štyrom mal. deťom kúpil
päť mobilných telefónov, synovi E. kúpil klávesy v hodnote 450,00 eur, dcére D. kúpil žehličku na vlasy
s fénom a obom svojim synom kúpil aj holiaci strojček v sume 1.800,00 Kč. Pri odchode z domácnosti
svojím deťom vždy odovzdal sumu 05,00 eur či 10,00 eur. Okrem toho v novembri 2016 deťom kúpil
zimné oblečenie, sluchátka v hodnote 07,00 EUR či 08,00 eur, synovi C. kúpil autíčko na ovládanie,

synovi D. zas kúpil teplákovú súpravu a rukavice a dcére Jane kúpil bundu, šál a čiapku. Dohromady
za uvedené oblečenie pre svoje mal. deti zaplatil sumu 200,00 eur. Na Vianoce zaslal svojím deťom
peňažnú hotovosť, aj keď neuviedol jej konkrétnu výšku. Keď bol zamestnaný brigádnicky v spoločnosti
N. s.r.o., poškodenej zaslal z Pardubíc dňa 31.12.2016 sumu 100,00 eur. Niekedy dňa 10. až 15.01.2017
svojím synom kúpil mobilný telefón, za ktorý zaplatil sumu 55,00 eur a dcére D. kúpil žehličku s fénom

vo výške 38,00 eur, aj keď o týchto platbách nemal žiaden doklad. Vyjadril sa, že mu pribudla ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k dcére L.A. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá žije s jeho bývalou priateľkou, svojou
matkou v W. a ktorej platí na výživné sumu 50,00 eur. V čase konania hlavného pojednávania žil s
inou priateľkou v jej rodičovskom dome v W. a jeho výdavky sa pohybovali v rozpätí od 100,00 eur do
120,00 eur. Na elektrinu rodičom svojej priateľky prispieval sumou 30,00 eur až 40,00 eur a na stravu im

prispieval sumou 100,00 až 150,00 eur. Uviedol, že sa na jeho osobu vedú viaceré exekučné konania
z titulu pôžičiek ešte z manželstva s poškodenou U. v celkovej výške 30.000,00 eur. Vypovedal tiež, že
nebol poberateľom štátnych sociálnych dávok, ale na žiadosť poškodenej bol v čase od 01.01.2015 do
30.05.2015 práceneschopný kvôli svojej chrbtici a vtedy poberal nemocenské dávky vo výške 300,00
eur až 350,00 eur. Namietal správu svojho bývalého zamestnávateľa, spoločnosti C. E. B. s.r.o. zo dňa

15.03.2016, podľa ktorej bol jeho pracovný pomer u tejto spoločnosti ukončený uplynutím dohodnutej
doby 31.05.2015 z dôvodu dlhodobo neuspokojivých pracovných výsledkov podľa vyjadrenia majstra
výroby. Na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 29.6.2017 obžalovaný uviedol, že od predchádzajúceho
pojednávania konaného ešte dňa 26.01.2017 uhradil výživné na mal deti a to konkrétne dňa 09.02.2017
sumu 30,00 eur; dňa 02.05.2017 sumu 200,00 eur; dňa 04.05.2017 sumu 1.200,00 eur; dňa 23.06.2017

sumu 40,00 eur; teda spolu zaplatil sumu okolo 1.500,00 eur. Nad rámec takto uhradenej vyživovacej
povinnosti ešte mal. E. kúpil gitarové kombo za sumu 100,00 eur asi vo februári 2017; dcére D. kúpil
telefón zn. Microsoft Lumia v hodnote 130,00 eur; avšak obe tieto veci kúpil cez bazár a nemal o
nich doklad. V januári 2017 mal. D. U. zas kúpil formulu za sumu 39,99 eur, o čom súdu aj predložil
pokladničný doklad a mal. E. pri príležitosti menín priamo odovzdal sumu 20,00 eur, o čom však nemal

doklad. Mal. C. dňa 18.06.2017 na narodeniny zaslal sumu 40,00 eur, čo aj preukázal. Svoje mal. deti
nenavštevoval, keďže mu to neumožňovala poškodená a z toho dôvodu bol so svojimi deťmi v kontakte
telefonicky alebo prostredníctvom sociálnych sietí, pričom za tým účelom svojím deťom kúpil telefónne
karty. Najviac bol pritom v kontakte so svojou mal. dcérou D. U., ktorá má záujem ďalej študovať na
strednej škole. Vyjadril sa, že prednostne uhrádzal výživné na maloleté deti, keďže je toho názoru, že

na svoju manželkou, s ktorou je už rozvedený, nie je povinný uhrádzať výživné. Na jeho strane nastala
zmena osobných a majetkových pomerov v tom, že dňa 23.03.2017 uzatvoril manželstvo s D. P., s
ktorou dovtedy žil v spoločnej domácnosti a dňa 16.04.2017 sa im narodila spoločná dcéra D. U.. Takisto
dňa 01. či 02.05.2017 bol prepustený zamestnávateľom spoločnosťou B. z dôvodu znižovania stavua z tohto dôvodu je od 03.05.2017 zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V čase konania
posledného hlavného pojednávania tak obžalovaný nepoberal od štátu žiadnu sociálnu dávku, pričom
posledná výplata mu bola zaslaná v mesiaci máj v sume okolo 400,00 eur. Od tejto doby teda už nemá

žiaden príjem a spoločne so svojou manželkou a ich spoločným dieťaťom by mali v budúcnosti poberať
životné minimum v sume 400,00 eur. Jeho súčasná manželka D. U. pritom poberá materský príspevok
a rodičovský príspevok vo výške 213,00 eur a naďalej žil s ňou u jej rodičov. Obžalovaný uviedol, že
nemá žiadne závažné zdravotné problémy, nie je invalidný a súhlasil s uložením trestu povinnej práce.

Z výpovede poškodenej D. U. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný opustil spoločnú
domácnosť v auguste 2013 a v októbri 2013 sa opäť obžalovaný k nej vrátil. Počas tohto svojho prvého
pobytu v Čechách jej obžalovaný neposielal žiadne peniaze, pričom keďže za nájom bytu uhrádzala
sumu 280,00 eur, tak jej obžalovaný odporučil, aby sa z bytu vysťahovala a preto sa od novembra 2013
nasťahovala k svojim rodičom do R. Ž.. Obžalovaný pritom zapríčinil vznik nedoplatku na plyne vo výške
do 1.000,00 eur. U svojich rodičov žila do júna 2014, keď rodičia prišli o svoj rodinný dom a spolu s nimi

od júla roku 2014 žila v náhradnom ubytovaní v J. H.. Od 24.10.2014 do 01.01.2015 spolu so svojimi
deťmi však už bývala v útulku v Q.. Najprv nepoberala žiadnu štátnu sociálnu dávku, ale neskôr jej Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny začal poskytovať preddavky na dávku v hmotnej núdzi a to od augusta
či októbra 2013 vo výške 258,00 eur. Od 01.09.2013 poberala ešte materskú dávku na svojho syna D.
vo výške 168,00 eur ako aj rodičovský príspevok v sume 94,00 eur. Od 06.10.2014 prestala poberať

materskú dávku, ktorá spolu s rodičovským príspevkom predstavovala sumu necelých 300,00 eur. Od
06.10.2014 začala poberať preddavok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 208,00 eur, v ktorom už bol
zahrnutý aj príspevok na bývanie v sume 89,00 eur, ktorý poberala do 01.01.2015. Dňa 01.01.2015
obžalovaný obnovil s ňou spolužitie v spoločnej domácnosti, avšak v auguste 2015 opätovne odišiel
na územie Českej republiky, potom opäť asi len na týždeň obnovili svoje spolužitie a obžalovaný ju

opätovne opustil dňa 10. či 11.08.2015. V auguste 2015, keď už s ňou obžalovaný nebýval, poberala
sumu 208,00 eur ako aj príspevok na bývanie. V auguste 2015 druhýkrát išla bývať do útulku a vtedy
poberala sumu 258,00 eur, pričom rodinné prídavky z dôvodu zdržiavania sa obžalovaného na území
Českejrepublikynepoberala.Nemaladokladyoúhradáchvšetkýchsúmvýživného obžalovaným,avšak
obžalovaný jej uhradil výživné tak, že dňa 26.07.2016 jej zaplatil sumu 208,69 eur; dňa 24.08.2016

sumu 100,00 eur; dňa 21.02.2015 sumu 142,08 eur; dňa 19.07.2016 sumu 695,72 eur; dňa 25.05.2016
sumu 142,08 eur; dňa 01.08.2016 sumu 104,35 eur; dňa 24.09.2016 sumu 139,15 eur a dňa 31.12.2016
sumu 104,37 eur. Sumu 695,72 eur pritom nepovažovala za úhradu výživného, keďže obžalovaný si
ešte ako jej manžel uplatnil v Českej republike daňový bonus. Poukázala tiež na to, že keď bývala v
útulku v Q., tak od februára 2016 do júna 2016 pracovala v rámci aktivačných prác, za čo poberala sumu

321,00 eur. Vo vzťahu k svojim mal. deťom sa vyjadrila, že maloletá D. navštevovala v čase konania
na súde 9. ročník, maloletý E. 6. ročník a maloletý C. 4. ročník Základnej školy v H. a maloletého D.
mala naďalej vo svojej starostlivosti. Všetky mal. deti, okrem D., nemali závažné zdravotné problémy a
nemali ani žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so svojimi mimoškolskými aktivitami. Maloletý D. však
pravidelne navštevoval nefrologickú ambulanciu v E., pričom za odborné lekárske ošetrenie a ultrazvuk

uhrádzala sumu 12,00 eur. Na zápisné do školy na svoje maloleté deti D., E. a C. uhrádzala sumu 10,00
eur na celý rok. Na lieky na svoj vysoký krvný tlak minula mesačne sumu 15,00 eur. V čase konania
na súde bola poberateľkou rodičovských príspevkov vo výške 168,00 eur, z čoho poskytovala svojim
rodičom sumu 100,eur a zvyšok tejto štátnej sociálnej dávky použila na úhradu oblečenia pre svoje deti.
Od druhého roku veku Jakuba do septembra 2016 pritom ešte poberala príspevok z Dobrého anjela

vo výške 130,00 či 140,00 eur. Vo vzťahu k manželskému výživnému sa vyjadrila, že obžalovaný bol
zaviazaný povinnosťou platiť jej manželské výživné najprv v sume 50,00 eur, neskôr vo výške 30,00 eur,
avšak obžalovaný jej z tohto výživného doposiaľ nič neuhradil.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9P/22/2014 zo dňa 22.04.2014 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9P/22/2014-46 zo dňa 09.09.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.11.2014, bolo rozhodnuté o zverení všetkých štyroch mal. detí obžalovaného a
poškodenej do osobnej starostlivosti poškodenej ako ich matky a obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou
platiť výživné na mal. D. U. a mal. E. U. v sume 45, eur mesačne, na mal. C. U. vo výške 40, eur mesačne
a na mal. D. U. v sume 30,00 eur, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám poškodenej,

počnúc dňom 01.09.2013. Zároveň týmto rozhodnutím bola ustálená suma dlžného výživného, avšak
tento výrok bol zrušený vyššie uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu a takisto obžalovaný ako otec
mal so svojimi mal. deťmi upravený neobmedzený styk, pričom v prevyšujúcej časti bol návrh matky
ohľadne výšky výživného zamietnutý.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/166/2015-39 zo dňa 19.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 20.01.2016, boli všetky štyri mal. deti zverené do osobnej starostlivosti poškodenej ako ich matky

a obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou uhrádzať výživné na každé z mal. detí po 50,00 eur mesačne
vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám poškodenej, počnúc dňom 01.10.2015. Zároveň
týmto rozhodnutím bola ustálená suma dlžného výživného za mesiac október roku 2015 na všetky
štyri mal. deti v sume 50,00 eur na každé z týchto mal. detí, ktorú bol obžalovaný povinný zaplatiť k
rukám matky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Opätovne bol v prevyšujúcej časti návrh matky

zamietnutý.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13C/55/2014 zo dňa 28.03.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014, bol obžalovaný zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu
poškodenej ako manželke mesačne po 50,00 eur vždy do každého 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc
dňom 24.01.2014, pričom konanie o povinnosti obžalovaného zaplatiť výživné za obdobie od 01.01.2014

do 23.01.2014 súd zastavil. Rozsudkom toho istého súdu č.k. 6C/14/2015-43 zo dňa 10.12.2015 bol zas
obžalovaný zaviazaný povinnosťou platiť manželské výživné začínajúc dňom 01.11.2015 po 30,00 eur
mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľke, pričom dlžné výživné za
mesiac november 2015 v sume 30,00 eur bol obžalovaný povinný zaplatiť k rukám poškodenej do 7 dní
od právoplatnosti rozsudku, ktorá nastala dňa 03.02.2016. V prevyšujúcej časti bol návrh poškodenej

zamietnutý.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu boli aj rodné listy všetkých štyroch mal. detí, potvrdenia o návšteve
Základnej školy s materskou školou v Q. mal. D. U., mal. E. U. a mal. C. U., prehľad o bankových
prevodoch či platbách obžalovaného prostredníctvom Western Union na úhradu výživného mal. deťom.

Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu príslušného Okresného riaditeľstva PZ obžalovaný
bol vlastníkom a držiteľom dvoch motorových vozidiel a to zn. Škoda Favorit 135 a Škoda Favorit 136
L. Podľa oznámenia katastrálneho odboru Okresného úradu Vranov nad Topľou, obžalovaný nebol
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

V rámci prípravného konania boli takisto zabezpečené správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou na všetky štyri mal deti U., správa tohto štátneho orgánu o poberaní štátnych
sociálnych dávok obžalovaným a predovšetkým poškodenou ako aj príslušné potvrdenia o dávkach v
hmotnej núdzi, rodičovskom príspevku a prídavkoch na deti, ktoré boli vyplácané poškodenej. Takisto

Sociálna poisťovňa poskytla správu týkajúcu sa ako obžalovaného tak aj poškodenej.

Na obžalovaného podali hodnotenia ako aj údaje o dobe zamestnania a predovšetkým o príjme, vrátane
výplatných pások či mzdových listov jeho zamestnávatelia a to spoločnosti T. Z. E. s.r.o., Q. B. H. I., C.
E. B. s.r.o., L. U., a.s. a V. J. B., s.r.o.

Zároveň boli zabezpečené aj správy Úřadu práce ČR o vyplácaní predovšetkým nemocenských dávok
obžalovanému, oznámenie Českej správy sociálního zabezpečení, väzenskej služby Českej republiky
ako aj Polície Českej republiky.

V konaní pred súdom obžalovaný predložil doklady o úhradách dlžného výživného na všetky štyri
mal. deti a potvrdenia o svojich zamestnaniach v rozhodnom období. Takisto si súd zabezpečil
správy Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou týkajúcu sa
obžalovaného U., ktorý poberal dávku v hmotnej núdzi, vrátane príslušného potvrdenia o výške tejto
dávky. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Prešov dňa 07.05.2015 bol obžalovanému vyplatený daňový

bonus za rok 2014 v sume 1.027,68 eur na číslo účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takisto boli zabezpečené
pracovné zmluvy obžalovaného či iné doklady od jeho zamestnávateľov.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/26/2016-76 zo dňa 29.11.2016 bolo manželstvo obžalovaného a
poškodenej rozvedené, na čas po rozvode boli všetky štyri mal. deti zverené do osobnej starostlivosti

poškodenej ako ich matky a obžalovaný ako ich otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné na
každé maloleté dieťa po 50,00 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk obžalovaného s maloletými deťmi bol upravený ako
neobmedzený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2017.Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný E. U. sa dopustil oboch skutkov tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v bode 1/ a 2/ tohto rozsudku usvedčuje predovšetkým
výpoveďpoškodenejU.,ktorájenepriamopotvrdzovanáajsamotnouvýpoveďouobžalovanéhoU.,ktorý
do istej miery pripustil, že v určitom období na mal. deti neplatil výživné vo výške určenej rozhodnutím

súdu, príp. že na ich výživu prispieval nepravidelne a pokiaľ ide o manželské výživné, výslovne sa
vyjadril, že poškodenej po celú dobu neprispieval na jej výživu tak ako mu to bolo určené rozhodnutím
súdu, pričom v súlade s týmito oboma výpoveďami potom vyznievajú aj zabezpečené listinné dôkazy.

Z vykonaného dokazovania a to opierajúc sa o výpoveď ako obžalovaného tak aj poškodenej vyplýva,
že obaja obývali spoločnú domácnosť spolu s ich štyrmi mal. deťmi do konca augusta roku 2013,

kedy obžalovaný prvýkrát opustil poškodenú a odišiel na územie Českej republiky. Počas tohto svojho
prvého odchodu od poškodenej v období od 01.09.2013 do 31.12.2014 bol obžalovaný podľa vlastného
vyjadrenia, potvrdeného aj zabezpečenými listinnými dôkazmi, zamestnaný u rôznych zamestnávateľov
na území Českej republiky s čistým mesačným príjmom v sume približne 11.000, Kč až 12.000 Kč.
Obžalovaný bol pritom nielen vo vyššie uvedenom období, ale počas celého rozhodného obdobia, teda

od 01.09.2013 do času rozhodovania súdu, zamestnaný, pričom isté obdobie bol aj práceneschopný.
Jeho posledný pracovný pomer bol ukončený dňa 01. či 02.05.2017 z organizačných dôvodov a
vzhľadom na to bol obžalovaný od 03.05.2017 do času rozhodovania súdu zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Obžalovaný pritom síce uvádzal, že počas svojho prvého pobytu mimo
spoločnú domácnosť s poškodenou v období od 01.09.2013 do 31.12.2014 uhradil výživné na svoje

štyri mal. deti v celej výške, ale nepredložil o tom žiadne dôkazy dôvodiac, že po opätovnom návrate
k poškodenej dňa 01.01.2015 spolu s poškodenou doklady o úhradách výživného na mal. deti
prostredníctvom služby Western Union za uvedené obdobie spálili. Poškodená zas výslovne uviedla,
že obžalovaný počas tohto svojho prvého pobytu mimo ich spoločnú domácnosť vo vyššie uvedenom
období nijakým spôsobom neprispel na výživu svojich mal. detí. Poškodená v tejto súvislosti pritom

poukázala na tú skutočnosť, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov musela opustiť prenajatý
byt, bývala u svojich rodičov a neskôr, keď jej rodičia prišli o svoje vlastné bývanie, bývala spolu s
mal. deťmi v útulku v Q.. Zhodne ako obžalovaný tak aj poškodená uviedli, že od 01.01.2015 do
augusta roku 2015 obžalovaný s poškodenou obnovili svoje manželské spolužitie. Napriek tomu, že
obžalovaný s poškodenou počas obdobia od 01.01.2015 do 31.08.2015 opätovne obývali spoločnú

domácnosť, poškodená výslovne neuvádzala, že by jej obžalovaný platil výživné na ich spoločné mal.
deti. Po opätovnom odchode obžalovaného od poškodenej v priebehu augusta roku 2015 až do času
konania hlavného pojednávania pritom obžalovaný už neobnovil spolužitie s poškodenou. Z výpovede
obžalovaného pritom súd ďalej zistil, že dňa 21.01.2015 sa mu narodila dcéra L. U., ktorá však žije
s jeho predchádzajúcou partnerkou v obci W. a na výživu ktorej mesačne prispieva sumou 50,00 eur.

Na ďalšom hlavnom pojednávaní pritom obžalovaný preukázal potrebnými dôkazmi, že dňa 23.03.2017
uzatvoril manželstvo s D. P. s tým, že dňa 16.04.2017 sa im narodila spoločná dcéra D. U.. Obžalovaný
pritom podľa vyjadrenie príslušného štátneho orgánu počas obdobia od júla až do septembra roku 2015
poberal aj dávky v hmotnej núdzi v sume pohybujúcej sa okolo 200,00 eur. Na strane poškodenej pritom
nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Posudzované mal. deti D., E. a C. navštevovali Základnú

školu v Q., aj keď podľa vyjadrenia poškodenej v H., pričom mal. D. mala táto poškodená naďalej vo
svojej starostlivosti. Všetky vyššie uvedené mal. deti pritom netrpia žiadnymi závažnými zdravotnými
problémami okrem mal. D., ktorý pravidelne absolvuje lekárske vyšetrenia mimo miesta svojho trvalého
bydliska, pričom za lekárske ošetrenie poškodená uhrádza približne sumu 12,00 eur. Príjem poškodenej
pritom najprv predstavoval preddavok na dávku v hmotnej núdzi ako aj materská dávka na mal. D.,

ktorá táto poškodená poberala do 06.10.2014 a v čase rozhodovania súdu jej podstatný príjem podľa
jej slov predstavovali predovšetkým prídavky na deti v sume 168,00 eur, aj keď zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že táto poškodená poberala preddavok na pomoc
v hmotnej núdzi v sume 168,80 eur z dôvodu podania návrhu na vykonanie exekúcie na výživné na
mal. deti na povinnú osobu, obžalovaného. Je takisto nepochybné, že celkovú starostlivosť všetkým

mal. deťom U. im poskytuje ich matka, teda poškodená. Údaje uvádzané či už samotným obžalovaným
tak aj poškodenou boli pritom preukázané aj zabezpečenými správami či už od zamestnávateľov
obžalovanéhotakajodpríslušnýchštátnychorgánovtýkajúcichsavyplácaniaštátnychsociálnychdávok
poškodenej U. či aj obžalovanému.Z vyššie uvedeného je tak nepochybné, že obžalovaný si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť
na všetky štyri mal. deti od 01.09.2013 a že obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou túto vyživovaciu

povinnosť plniť najprv na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9 P 22/2014 zo dňa
22.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9 P 22/2014-46 zo dňa 09.09.2014 a
to na mal. D. a na mal. E. v sume 45,00 eur; na mal. C. v sume 40,00 eur a na mal. D. v sume 30,00
eur od 01.09.2013 a rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 6 P/166/2015-39 zo dňa 19.11.2015 zas bola
určená vyživovacia povinnosť obžalovaného na všetky štyri mal. deti tak, že na každé z nich bol povinný

uhrádzať výživné v sume 50,00 eur mesačne od dňa 01.10.2015.

Vychádzajúc z takto určenej vyživovacej povinnosti tak súd v tomto konaní ustálil, že obžalovaný bol
povinnýnamal.D.U.zaslaťzaobdobieodseptembraroku2013doseptembraroku2015sumu1.125,00
eur; za obdobie od októbra roku 2015 do konca júna roku 2017 sumu 1.050,00 eur; teda celkovo sumu
2.175,00 eur. Na mal. E. U. bol zas obžalovaný povinný uhradiť za obdobie od septembra roku 2013 do

septembra roku 2015 sumu 1.125,00 eur; od októbra roku 2015 až do júna roku 2017 zas sumu 1.050,
eur; teda totožnú celkovú sumu výživného ako v prípade mal. D. U., teda vo výške 2.175,00 eur. Na mal.
C. U. bol zas obžalovaný povinný zaplatiť od septembra roku 2013 do septembra roku 2015 sumu 1.000,
00 eur; od októbra roku 2015 do júna roku 2017 sumu 1.050,00 eur; teda spolu sumu 2.050,00 eur. Na
mal. D. U. zas bol obžalovaný povinný uhradiť za obdobie od septembra roku 2013 do septembra roku

2015 sumu 750,00 eur a za obdobie od októbra roku 2015 do júna roku 2017 sumu 1.050,00 eur, teda na
výživu tohto mal. dieťaťa mal zaplatiť celkovo sumu 1.800,00 eur. Spolu mal tak obžalovaný na výživu
všetkých svojich štyroch mal. detí uhradiť sumu 8.200,00 eur. Obžalovaný pritom na oboch hlavných
pojednávaniach preukázal, že na výživu mal. detí prispel celkovo sumou 4.221,95 eur. Obžalovaný ďalej
pritom tvrdil, že mal. deťom kúpil päť mobilných telefónov, hudobné nástroje, žehličku na vlasy pre mal.

D. U. či predovšetkým oblečenie a mal. deťom mal aj osobne poskytnúť finančnú hotovosť, všetky tieto
príspevky na úhradu výživného však obžalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Obžalovaný pritom
súdu predložil jedine doklad o kúpe hračky - formuly pre mal. D. v sume 39,99 eur. Zohľadniac teda
úhradu finančnej hotovosti obžalovaným na výživu mal. detí ako aj sumu 39,99 eur tak súd určil, že dlh
obžalovaného na výživnom predstavuje sumu 3.938,06 eur. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný

okrem iného uviedol, že Daňovým úradom Prešov mu bol dňa 07.05.2015 vyplatený daňový bonus v
sume 1.027,68 eur, pričom túto skutočnosť preukázal aj potrebným potvrdením vydaným týmto štátnym
orgánom, a to priamo na účet poškodenej, aj keď poškodená zas tvrdila, že išlo o sumu 695,72 eur.
Poškodená zároveň namietala, že takto vyplatenú sumu daňového bonusu nepovažovala za úhradu
výživného. V tejto súvislosti je potrebné stotožniť sa s námietkou poškodenej, keďže daňový bonus

vyplácaný príslušným štátnym orgánom vystupujúcim za Slovenskú republiku nemôže nahradiť vlastnú
vyživovaciu povinnosť obžalovaného a preto súd pochopiteľne túto sumu nepovažoval za splnenie si
vyživovacej povinnosti obžalovaným, teda túto sumu nemohol súd zahrnúť do obžalovaným hodnoverne
preukázaných uhradených súm výživného na všetky štyri mal deti.

Pokiaľ ide o výšku manželského výživného určeného najprv rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp.zn. 13 C 55/2014 zo dňa 28.03.2014 v sume 50,00 eur počnúc dňom 24.01.2014 a neskôr
rozsudkom toho istého súdu č.k. 6 C 14/2015-43 zo dňa 10.12.2015, ktorým zas bol obžalovaný
zaviazaný povinnosťou uhrádzať poškodenej manželské výživné v sume 30,00 eur počnúc dňom
01.11.2015, pričom bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný túto svoju vyživovaciu povinnosť

počas celej doby neplnil ani čiastočne, teda takto súdom určené výživné na poškodenú za obdobie od
24.01.2014 do doby právoplatnosti rozsudku tohto súdu č. k. 8P/26/2016-76 zo dňa 29.11.2016, ktorá
nastala dňa 18.01.2017, ktorým bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, neuhradil. Z
vyššie uvedeného dôvodu tak dlh na manželskom výživnom za obdobie od januára roku 2014 do októbra
roku 2015 predstavoval sumu 1.100,00 eur; za obdobie od novembra roku 2015 až decembra roku 2016

sumu 420,00 eur; pričom za prvých 17 dní mesiaca január roku 2017, kedy nadobudol, ako bolo vyššie
uvedené, právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva medzi obžalovaným a poškodenou, súd priznal
alikvotnú čiastku na tomto výživnom v sume 1,00 eura; teda celkovo sumu 1.521,00 eur. Obžalovaný
bol pritom, ako bolo už vyššie uvedené pri posudzovaní jeho schopností uhrádzať výživné na mal. deti,
zamestnaný a teda bol schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj na svoju manželku v súdom

určenej výške.

Pri ustálení vyššie uvedených súm dlžného výživného či už na mal. deti ako aj na samotnú poškodenú
pritom súd poznamenáva, že aj keď pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa v trestnomkonaní nie je súd viazaný rozhodnutím občiansko- právneho súdu o výške výživného, v prejednávanej
trestnej veci však súd opierajúc sa o zárobkové pomery obžalovaného v rozhodnom období od
01.09.2013 až do rozhodovania súdu vo veci samej, teda do júna roku 2017 a to zohľadniac aj jeho

celkové životné náklady, aj keď mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, dospel k záveru, že
obžalovaný bol schopný počas uvedeného obdobia uhrádzať na výživu všetkých štyroch mal. detí ako
aj na poškodenú v období ich manželstva sumy určené rozhodnutiami tunajšieho súdu v občiansko -
právnom konaní. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného týkajúcu sa aj faktu, že zároveň uhrádzal zo svojho
príjmu neuhradené splátky rôznych pôžičiek uzavretých ešte počas trvania manželstva s poškodenou v

celkovej výške 30.000,00 eur s tým, že z týchto dôvodov sa voči nemu aj malo viesť viacero exekučných
konaní je potrebné uviesť, že prednosť má vždy vyživovacia povinnosť páchateľa ako rodiča mal. detí
pred inými jeho záväzkami. Zároveň súd poznamenáva, že obžalovaný si musel byť vedomý toho, že
jehoprvoradoupovinnosťoujeuhrádzaťvýživnénasvojemal.detianatútosvojupovinnosťmalpamätať
pri uzatváraní rôznych zmlúv o pôžičkách a takisto súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že je zrejmé,
že spolužitie obžalovaného s poškodenou už dlhšiu dobu pred ukončením tohto manželstva na základe

rozhodnutia súdu nebolo harmonické.

Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že obžalovaný bol schopný
uhrádzaťvýživnénavšetkyštyrimal.detivobdobíod01.09.2013dočasurozhodovania tohtosúdu,teda
do 29.06.2017 a to v sume určenej rozhodnutím občiansko-právneho súdu. Obžalovaný počas celého

rozhodného obdobia bol riadne zamestnaný, poberal pravidelný príjem a do evidencie nezamestnaných
bol zaradený len mesiac pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Aj keď obžalovanému pribudli ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, avšak v jeho starostlivosti je len jedna jeho dcéra; tento nemá zvýšené
náklady na svoj život či už z hľadiska zdravotného stavu a jeho náklady na ubytovanie či stravu sú
nepochybne nižšie ako také isté náklady poškodenej U., keďže tento obýva spoločnú domácnosť s

terajšou manželkou a jej rodičmi, z čoho teda vyplýva, že obžalovaný bol schopný uhrádzať výživné
v súdom určenej výške. Pri posudzovaní schopností obžalovaného riadne si plniť svoju vyživovaciu
povinnosťpritomnemožnozohľadniťjehodlhy,ktorémuvzniklizdôvoduneuhrádzaniarôznychpôžičiek,
ktoré mu boli poskytnuté. Obžalovaným poskytnuté dary mal. deťom v podobe mobilných telefónov,
hudobných nástrojov, oblečenia či iných úžitkových vecí, okrem jediného daru pre mal. D., pritom

obžalovaný nepreukázal. Obžalovaný sa pritom ani iným spôsobom či už v naturálnej podobe alebo vo
forme osobnej starostlivosti nepodieľal na výžive či výchove svojich mal. detí, tieto ani nenavštevoval a
ani nie je s nimi v pravidelnom kontakte.

Obžalovaný teda tým, že v období od 01.09.2013 do 29.06.2017 si riadne neplnil svoju vyživovaciu

povinnosť na všetky štyri mal. deti U.É., teda, že túto povinnosť si neplnil počas obdobia skoro štyroch
rokov, v prípade skutku 1/ tohto rozsudku po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, keďže obžalovaný takýto
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a zároveň ho spáchal na viacerých osobách,
pričom je zrejmé, že súd musí skutkový stav posudzovať podľa stavu v čase svojho rozhodovania.

Zároveň obžalovaný tým, že si neplnil ani svoju rozhodnutím súdu určenú povinnosť prispievať aj na
výživu poškodenej U. ako svojej manželky, v prípade skutku 2/ tohto rozsudku, zas naplnil po objektívnej
stránke skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Tr. zákona)

Z miesta svojho bydliska je obžalovaný hodnotený tak, že pôvodne bol prihlásený spolu s poškodenou
ako aj svojimi deťmi u svojho otca v obci T., naposledy v období od 13.02.2015 do 03.07.2015. Od tohto

dátumu je obžalovaný na obci vedený spolu s poškodenou ako aj ich mal. deťmi ako bezdomovec, keďže
jeho otec ho po viacerých nezhodách odhlásil z trvalého pobytu. Poškodená bola neskôr spolu s deťmi
prihlásená k prechodnému pobytu v B. I. - útulok, Q. č. XXX. Opierajúc sa o vyjadrenie poškodenej ako
aj starých rodičov mal. detí, sa obžalovaný o svoje deti počas ich pobytu v obci Q. nestaral, ani raz ich
nenavštívil a pravdepodobne sa v tom čase zdržiaval na území Českej republiky.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný celkovo štyrikrát priestupkovo
postihnutý a to na úseku cestnej premávky. Voči obžalovanému sa však viedli početné priestupkovékonania na základe podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré mali
spočívať vo vyhrážaní sa jeho otcovi, iným občanom ako aj poškodenej U., ktoré však boli odložené.

Z odpisu registra trestov súd zas zistil, že tento obžalovaný bol doposiaľ iba jedenkrát súdne trestaný
za inú trestnú činnosť a to za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a za prečin poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a to trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 2 T 73/2014 zo dňa 07.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2014 a ktorým
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a to do 03.12.2016.

Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, prípadne aj jeho predchádzajúce priestupkové
postihnutie, súd nemohol ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného vyhodnotiť vedenie
riadneho spôsobu života podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a obžalovaný sa takisto k spáchaniu svojej
trestnej činnosti ani nepriznal, tak ako to predpokladá ust. § 36 písm. l) Tr. zákona. Naproti tomu

obžalovanému priťažovalo, že bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, aj keď za odlišnú trestnú činnosť,
pričom aj keď skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia uplynula dňa 03.12.2016, uvedené
odsúdenie nie je ešte zahladené a túto okolnosť bolo potrebné vyhodnotiť ako priťažujúcu v zmysle ust.
§ 37 písm. m) Tr. zákona.

U obžalovaného tak nastala prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 38
ods. 4 Tr. zákona. Zároveň sa obžalovaný dopustil dvoch odlišných skutkov spočívajúcich v neplnení
si svojej vyživovacej povinnosti nielen k mal. deťom ale aj k poškodenej ako svojej manželke, teraz už
bývalej manželke. Z uvedeného dôvodu tak bolo potrebné obžalovanému ukladať úhrnný trest podľa §
41 ods. 1 Tr. zákona a to podľa najprísnejšie trestaného trestného činu, ktorým v danom prípade bol

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, ktorý umožňuje jeho páchateľovi uložiť
trest odňatia slobody v rozmedzí od jedného do piatich rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby v zmysle
ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí
od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov.

Pri určovaní konkrétneho druhu a výmery trestu však bolo potrebné prihliadať na tú významnú
skutočnosť, že hoci, aj keď si obžalovaný spočiatku neplnil riadne svoju zákonnú či súdom určenú
vyživovaciu povinnosť, neskôr začal uhrádzať výživné; tento, aj keď väčšinou krátkodobo, bol
zamestnaný; má pritom aj ďalšie dve nové vyživovacie povinnosti k mal. deťom z jeho ďalších
partnerských vzťahov; pričom aj keď tento neposkytoval mal. deťom U. osobnú starostlivosť; na druhej

strane však súd nemal za vyvrátené tvrdenie obžalovaného, ktoré nepriamo potvrdila aj poškodená, aj
keď obžalovaný túto skutočnosť nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že mal. deti obdarúva
buď mobilnými telefónmi, hudobným nástrojmi, oblečením alebo úžitkovými vecami za účelom ich
kultúrneho vyžitia, teda vecami nie úplne bežnej spotreby; pričom tento bol v minulosti len jedenkrát
súdne trestaný za úplne odlišnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade, teda súd zohľadniac

tak všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k presvedčeniu, že uloženie mu nepodmienečného trestu
odňatia slobody, keďže obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia tunajším súdom sp. zn. 2 T 73/2014, by bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne. Vzhľadom na okolnosti prípadu, aj keď obžalovaný bol ešte tesne pred vyhlásením rozhodnutia
v tejto veci zamestnaný na území cudzieho štátu, avšak v čase posledného hlavného pojednávania už

bol evidovaným nezamestnaným na území Slovenskej republiky, že primeraným a adekvátnym bude
alternatívy trest v podobe trestu povinnej práce. Súd je toho názoru, že iný alternatívny trest či už v
podobe peňažného trestu, vzhľadom na povinnosť obžalovaného uhradiť výživné v pomerne vysokej
sume ako aj v podobe trestu domáceho väzenia, ktorého výkon by aj vzhľadom na prípadný výkon
jeho zamestnania na území cudzieho štátu, bol sťažený, neprichádzal do úvahy a z tohto dôvodu ako

primeraný súd považoval trest povinnej práce. Pri ustálení konkrétnej výmery tohto druhu trestu súd
pochopiteľnedospelkzáveru,ženanápravuobžalovanéhoakozhľadiskaindividuálnejtakajgenerálnej
prevencie je potrebné mu uložiť tento druh trestu v čo najvyššej prípustnej výmere. Z týchto dôvodov
preto súd obžalovanému uložil úhrnný trest povinnej práce v trvaní 280 hodín.

Súd zároveň obžalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť poškodenej z titulu výživného na všetky štyri
mal. deti sumu 3.938,06 eur ako aj jej samotnej z titulu manželského výživného sumu 1.521,00 eur, ktoré
je obžalovaný povinný uhradiť počas obdobia jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce.
Je potrebné zdôrazniť, že nielen v prípade nevykonania uloženého trestu povinnej práce, ale takisto ajv prípade nesplnenia si povinnosti uhradiť dlžné výživné na mal. deti ako aj samotnej poškodenej, mu
môže byť tento trest povinnej práce za podmienok uvedených v ust. § 55 ods. 4 Tr. zákona premenený
tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce mu bude nariadený jeden deň nepodmienečného trestu

odňatia slobody, teda v prípade takto súdom určenej výmery tohto druhu trestu by to predstavovalo 140
dní, čo znamená nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere viac ako štyroch mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.