Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/217/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115222576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115222576.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti X.: X., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXX, t.č. bytom J., J. XX, zast. JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou so sídlom Nitra,
Dubová 2 a Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, zast. JUDr. Beátou Polyákovou, advokátkou
so sídlom Nitra, Štefánikova 7 v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
do rozvodu manželstva začatom bez návrhu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti X.: X., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX

za obdobie od 10.04.2015 do 16.7.2016 vo výške 100,- mesačne na každé dieťa.

Zročné výživné otca za čas od 10.04.2015 do 16.07.2016 činí na každé dieťa sumu 819,93 eura, ktoré
sumy súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur na každé dieťa, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 13P/217/2015-58 zo dňa 26.8.2015 súd začal konanie o úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom X. na čas do rozvodu manželstva. Predmetnému rozhodnutiu predchádzalo
podanie návrhu matkou na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.7.2015, ktorým matka žiadala,
aby súd dočasne zveril obe maloleté deti do jej dočasnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazal
prispievať na ich výživu sumou vo výške 100 eur mesačne na mal. X. a 90 eur mesačne na mal. Y..
Zameškané výživné žiadala od 22.12.2014. (1)

Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 29.9.2016 uviedla, že výška výživného medzi rodičmi nie
je sporná, nakoľko rodičia sa aj v konaní o rozvod manželstva dohodli na sume 100 eur mesačne na
každé dieťa, nevedia sa však zhodnúť na počiatku určenia výživného. Oni navrhujú dátum 22.12.2014,
kedy matka do rozvodu doručila podanie označené ako žiadosť o spätné vyplatenie výživného. (2)

Právna zástupkyňa otca uviedla, že súhlasia s výškou výživného tak, ako bola rodičmi dohodnutá
pri rozvode manželstva, ale zastávajú názor, že matka riadny návrh na úpravu práv a povinností do

rozvodu nepodala, iba pričinením súdu, ktorý začal konanie bez návrhu na čas do rozvodu môže matka
požadovať spätné výživné a to odo dňa 3.9.2015, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. (3)Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že od otca aj s deťmi odišla 22.12.2014, 28.12.2014
ju napadol jeho brat a následne v januári išli bývať do J.. 9.1.2015 absolvovala operáciu, následne
rehabilitáciu, takže tieto veci nemohla riešiť. Až potom keď sa zotavila a už mala právneho zástupcu

tak podala návrh. V januári ešte chodili deti k otcovi, preto výživné od neho nepýtala ale od februára,
ako začali bývať v podnájme pociťovala nedostatok finančných prostriedkov. Musela si zobrať 1.000 eur
spotrebiteľský úver, aby mala z čoho platiť nájomné a tak zabezpečovať potreby detí. Od júna 2015 začal
platiť výživné na maloleté deti po 50 eur mesačne na každé. V súčasnej dobe dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem 630 eur, s deťmi býva v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve a na ktorý si brala úver.

Mesačné splátky sú po 320 eur. Momentálne sa zvýšili výdavky hlavne syna, ktorý nastúpil na športovú
školu, kde platí mesačne za tréningy 45 eur a do školy dochádza mestskou dopravou, čím sa zvýšili aj
náklady na cestovné. Dcéra navštevuje 9. ročník, zvýšené výdavky sú na exkurzie, naposledy platila 80
eur. Od rozvodu manželstva sa otec s deťmi stretol dva krát a momentálne sa znovu ozval. (4)

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že na deti prispieval výživným odkedy mu to bolo dané

súdom, ešte do toho 21.2. ako sa s nimi stretával, brával si ich, kupoval im čo potrebovali. S deťmi sa
stretol na úrade iba raz, keďže matka ich následne nepriniesla s tým, že sa majú učiť alebo majú nejaké
povinnosti. Prvé výživné na deti zaplatil 6.6.2015 po 50 eur na každé dieťa a od júla 2016 už začal platiť
výživné podľa rozhodnutia súdu. Jeho príjem je približne rovnaký ako v čase rozhodnutia o rozvode,
toto leto bolo slabšie ako minulý rok, v čistom môže mať okolo 350 eur. Býva sám v byte, ktorý majú

ešte v BSM, výživné, po tom čo sa matka s deťmi odsťahovala, neposielal, ani iným spôsobom na deti
neprispieval, pretože najskôr nevedel kde bývajú. (5)

Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu žiadala určiť zameškané výživné a to vo výške 100 eur
na každé dieťa, tak ako sa rodičia dohodli pri rozvode. Počiatok určenia výživného navrhuje 22.12.2014,

kedy matka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi. Následne v rozvodovom konaní žiadala
svojim podaním zo dňa 2.2.2015 priznať zameškané výživné od uvedeného dátumu. Výživné navrhujú
určiť až do rozhodnutia o rozvode manželstva, do jeho právoplatnosti s tým, že otec uhradil v júli 2016 už
plnú sumu po 100 eur na každé dieťa. Zameškané výživné navrhujú povoliť otcovi splácať v splátkach
po 50 eur mesačne na každé dieťa. (6)

Právna zástupkyňa otca v konečnom návrhu uviedla, že v tomto konaní ide o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 16.7.2016. Predmetom konania je už iba výška zročného výživného, nakoľko na výške
bežného výživného sa rodičia dohodli. Rozhodujúcim obdobím pre priznanie takéhoto nároku je okamih

uplatnenia si nároku návrhom na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Majú za to,
že matka v zmysle § 77 ods 1 Zákona o rodine neuniesla dôkazné bremeno, v čom vidí dôvody hodné
osobitného zreteľa. To, že matka bola PN, nakoľko mala úraz, keďže mala postihnutú iba končatinu,
konkrétne prst, matke nebránilo v tom, aby si návrh na súd podala. Ďalší dátum je 2.2.2015, kedy matka
podávala do rozvodového konania žiadosť o vyplatenie spätného výživného. V rozvodovom konaní ale

nie je možné takúto žiadosť podať, nakoľko ním súd upravuje iba rodičovské práva a povinnosti na čas
po rozvode manželstva. To, že matka bola neznalá zákona a nepodala si samostatný návrh, ju v žiadnom
prípade nevyviňuje. Ďalší dátum je 10.4.2015, kedy matka prvý krát požiadala predbežným opatrením
o určenie výšky výživného. Krajský súd tento návrh zamietol. Matka, pokiaľ jej bol zamietnutý návrh a
požadovala výživné, mala možnosť po neúspechu s predbežným opatrením podať si riadny návrh na

začatie konania. 22.7.2015 sa matka ďalší krát pokúsila o žiadanie výživného predbežným opatrením,
ani vtedy jej nebolo vyhovené, no napriek tomu návrh na úpravu práv a povinností do rozvodu nepodala.
22.8.2015 súd začal uznesením bez návrhu konanie o úprave práv a povinností do rozvodu. Majú za to,
že práve nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia je počiatok určenia zročného výživného otca
na čas do rozvodu manželstva. Preto navrhujú, aby súd určil otcovi zameškané výživné od 3.9.2015

až do posledného dňa v mesiaci jún 2016, nakoľko otec v júli už zaplatil výživné v plnej výške. Splátky
výživného navrhujú po 25 eur na každé dieťa, keďže otec platí bežné výživné 200 eur, ďalších 100 eur
by mu nevychádzalo platiť, vzhľadom k jeho príjmom a výdavkom. (7)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že výška výživného nie je sporná, súhlasia s ňou,

počiatok navrhujú od dátumu, kedy matka prvý krát podala návrh na predbežné opatrenie, čiže od apríla
2015. Zročné výživné navrhujú povoliť v splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa. (8)Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie Sociálnej
poisťovne o nemocenských dávkach matky, potvrdenie o príjme matky, uznesenie o začatí trestného
stíhania, oznámenie matky, doklady ohľadne potencionálneho príjmu otca, rodné listy mal. detí,

vyjadrenie právneho zástupcu otca, doklady ohľadne platenia výživného, uznesenie o spojení veci na
spoločné konanie, uznesenie OR PZ v Nitre, znalecký posudok, nariadenie predbežného opatrenia,
uznesenie o začatí konania, vstup prokurátora OP Nitra, odvolanie proti predbežnému opatreniu,
vyjadrenie právneho zástupcu otca zo dňa 5.8.2015, úradné záznamy a správy úradu práce, vyjadrenia
k odvolaniu, návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia, rozhodnutie o jej návrhu, pripojený spis

OS Nitra sp. zn. 24P/101/2015 z neho návrh na čl. 2, rozhodnutie o predbežnom opatrení na čl. 10,
odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, 24P/238/2015 z neho návrh,
24P/77/2015, 24P/462/2014 z neho návrh, doklady k príjmom a výdavkom rodičov, úradné záznamy,
správy ohľadne riešenia situácii v rodine, znalecký posudok, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 30.6.2016,
rozsudok o rozvode manželstva čl. 331 a zistil tento skutkový stav: (9)
Maloleté deti X.: X., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z manželstva rodičov M. a Y.

X.. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24P/462/2014-331 dňa 30.6.2016,
právoplatným a vykonateľným dňa 16.7.2016. Obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva
zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej X. sumou
vo výške 100 eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou vo výške 100 eur mesačne. Uvedeným
rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Voči predmetnému rozhodnutiu sa účastníci

konania neodvolali a po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa
vzdali práva podať voči nemu odvolanie. (10)
Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 22.12.2014, kedy matka spolu s maloletými
deťmi po nezhodách s otcom maloletých detí opustila spoločnú domácnosť. V konaní o rozvod
manželstva a paralelne aj v ďalších konaniach o nariadení predbežného opatrenia a neskôr aj o úprave

práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva sa riešila situácia ohľadne
výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, ako aj styk otca s maloletými deťmi. Matka maloletých
detí sa snažila formou návrhov na nariadenie predbežných opatrení dočasne upraviť pomery rodičov
k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo veci samej. Prvý krát matka požiadala o vyplatenie
zameškaného výživného svojim podaním zo dňa 2.2.2015, ktoré bolo na tunajší súd doručené dňa

23.2.2015. Matka v ňom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode (sp. zn. 24P/462/2014, čl.16) žiadala o spätné vyplatenie výživného na maloleté deti odo
dňa 22.12.2014. nakoľko sa nejednalo o kvalifikovaný návrh, súd na toto podanie matky nereflektoval.
(11)
Dňa 10.4.2015 matka maloletých detí podávala prvý krát návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorým tak isto žiadala zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi detí určiť výživné vo
výške 190 eur na mal. X. a 170 eur na mal. Y.. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 24P/111/2015-10
zo dňa 11.5.2015 dočasne zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
výživným v nevyhnutnej miere po 50 eur mesačne na každé dieťa. Odvolací súd svojim rozhodnutím
č.k. 7CoP/35/2015-26 zo dňa 30.6.2015 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že
odvolací súd nevzhliadol dôvody na rozhodnutie o zverení detí do osobnej starostlivosti matke formou
predbežného opatrenia, nakoľko deti sa nachádzali vo faktickej starostlivosti matky. V poslednej vete
svojho rozhodnutia ale poukázal na to, že ani skutočnosť, že predbežné opatrenie bolo zamietnuté,
nezbavuje otca prispievať primeranou sumou na výživu maloletých detí. (12)

Dňa 22.7.2015 podala matka opakovane návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka
žiadala, aby súd dočasne zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí
zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 100 eur mesačne na mal. X. a 90 eur mesačne na mal.
Y.. Zameškané výživné žiadala od 22.12.2014. Rozhodnutím č.k. 13P/217/2015-50 zo dňa 26.8.2015
prvostupňový súd vyhovel návrhu matky, obe maloleté deti dočasne zveril do jej osobnej starostlivosti a

dočasne zakázal styk otca s maloletými deťmi. V rozhodnutí nezaviazal otca na uhrádzanie výživného,
nakoľko tento už začal prispievať sumou po 50 eur mesačne na každé dieťa od júna 2015. S nariadením
predbežného opatrenia súd zároveň začal uznesením č.k. 13P/217/2015-58 zo dňa 26.8.2015 konanie
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. (13)
Dňa 16.10.2015 podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na spätné priznanie

výživného, v ktorom žiadala, aby súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na výživu mal. X. sumou 200 eur mesačne a na výživu mal. Y. sumou 200 eur
mesačneod22.12.2014.Nedoplatoknasplatnomvýživnomoduvedenéhodátumunavrhlapovoliťotcovi
splácať v splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa. (14)V čase odkedy rodičia maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti, zabezpečovala starostlivosť
o maloleté deti matka, ktorá bývala s maloletými deťmi v podnájme. Mesačné náklady na úhradu
za podnájom činili 150 eur a v roku 2016 400 eur mesačne, na preklenutie nedostatku finančných

prostriedkov si matka brala úvery, ktoré splácala po 140,43 eura. Maloletá X. navštevovala v tom čase
7. ročník ZŠ a maloletý Y. 3. ročník ZŠ M., od 25.02.2015 ZŠ I. v J.. Do školy dochádzali deti pešo,
okrem bežných výdavkov na stravu, školské potreby, pomôcky a každodenné potreby mala matka
zvýšené výdavky s maloletým Y. v súvislosti s jeho športovými aktivitami. Matka dosahovala u svojho
zamestnávateľa v Coop Jednota Nitra SD priemerný čistý mesačný príjem 381,10 eura. Od 01.10.2015

sa zamestnala v spoločnosti Lidl Slovenská republika v.o.s., kde dosahovala priemerný čistý mesačný
príjem 562,74 eura. Otec zostal bývať v spoločnom byte, kde uhrádzal náklady na nájomné ročne vo
výške 385,77 eura, taktiež platil náklady na elektrinu, koncesionárske poplatky, vodné a poplatok za
komunálny odpad. Podľa daňového priznania otca tento dosiahol v roku 2014 celkové príjmy 20.401
eur pri výdavkoch 16.407 eur, základ dane tak činil 3.994 eur. Z daňového priznania otca za rok 2015
súd zistil, že tento dosiahol v uvedenom roku príjmy zo živnosti vo výške 27.553,38 eura a výdavky vo

výške 23.572,40 eura. Základ dane tak činil sumu 3.980,98 eura. Podľa vyjadrenia otca bol schopný
dosahovať príjem vo výške v priemere 500 eur mesačne (čl. 30 rozvodového spisu). Podľa vyjadrenia
otca je jeho príjem v súčasnej dobe približne rovnaký. Otec sa s maloletými deťmi od konca februára
2015nestretával,naichvýživužiadnymspôsobomneprispievalatoaždojúna2015,kedyzačalposielať
výživné vo výške po 50 eur mesačne na každé dieťa. (15)

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrh
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do

osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. (16)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (17)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(18)

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (19)

Podľa§75ods.1Zákonaorodine,vetaprvá,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (20)

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. (21)

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania, Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (22)

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté deti boli od 22.12.2014 v starostlivosti matky, ktorá

zabezpečovala ich každodenné potreby a vykonávala osobnú starostlivosť o obe maloleté deti. Na
rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len
do budúcnosti. Obe maloleté deti už boli rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností na čas po rozvode
manželstva právoplatne zverené do osobnej starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie už v súčasnej dobe
nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť, súd preto o zverení detí do osobnej starostlivosti niektorému

z rodičov ako aj o úprave styku s druhým rodičom, ktoré tiež smeruje do budúcnosti, na čas do rozvodu
nerozhodol. Predmetom tohto konania tak zostalo iba určenie výživného a zročného výživného na čas
do rozvodu manželstva. Všetci účastníci konania zhodne skonštatovali, že výška výživného na čas do
rozvodu nie je sporná a keďže toto obdobie predchádzalo bezprostredne rozvodovému rozhodnutiu,je totožná s výškou výživného určeného dohodou rodičov pri rozvode manželstva. Súd po vykonanom
dokazovaní tiež skonštatoval, že výživné vo výške po 100 eur mesačne na každé dieťa je primerané
veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov plniť si

svoju vyživovaciu povinnosť a aj na čas do rozvodu zaviazal otca výživným po 100 eur mesačne na
každé dieťa. Medzi účastníkmi konania tak zostal sporný iba počiatok určenia vyživovacej povinnosti
otca. Zákon č. 36/2005 Zb. zákonov doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pri existencii ktorých platí to, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať
najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či

konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k tejto
zmene viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre
maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu
tejtootázky,t.j.abynávrhnaurčenievýživnéhopodávalibezzbytočnéhoodkladuprinaplnenízákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú
o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto

inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu je zrejmé, že
matka maloletých detí sa dožadovala určenia výživného 23.2.2015, ktorý návrh ale nebol riadny, súd
ho preto v konaní o rozvod manželstva neakceptoval. Následne matka podala 10.4.2015 prvý krát
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala okrem iného aj zaviazať otca vyživovacou
povinnosťou na maloleté deti, ktorú si ten v tomto čase neplnil a na výživu maloletých detí žiadnym

spôsobom neprispieval. Pri zohľadnení všetkých skutočností konania vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti X. súd konštatuje, že priznanie spätného výživného, o ktoré žiada matka nenasvedčuje
špekulatívnemu prístupu, nakoľko matka sa vyživovacej povinnosti dožadovala počas celého konania
vo veci úpravy práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Nakoľko súd už v čase podania prvého
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu práv a povinností mal možnosť začať konanie

bez návrhu (tak ako to bolo uvedené aj v rozhodnutí Krajského súdu Nitra č.k. 7CoP/35/2015-26 zo
dňa 30.6.2015) nemôže byť táto skutočnosť, že súd tak neučinil posudzovaná v neprospech maloletých
detí. Súd preto určil počiatok vyživovacej povinnosti otca práve dňom podania tohto návrhu matkou,
t.j. odo dňa 10.4.2015. Otcovi , ktorý začal prispievať na maloleté deti výživným po 50 eur mesačne
na každé dieťa od júna 2015 (v júli 2016 už zaplatil po 100 eur mesačne na každé dieťa), tak vzniklo

zameškané výživné vo výške 819,93 eura na každé maloleté dieťa (100 eur x 14 mesiacov = 1.400 eur
+ 69,93 eur (21 dní x 3,33 eura) = 1.469,93 - 650 eur ktoré zaplatil), ktoré súd povolil otcovi splácať v
pravidelnýchmesačnýchsplátkachpo50eurnakaždédieťavzmysleustanovenia§232ods.3Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia, ak

súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Pri
určovaní výšky mesačných splátok súd vychádzal z výšky zameškaného výživného, skutočnosti, že otec
o svojej vyživovacej povinnosti vedel, plniť si ju začal až po nariadení predbežného opatrenia, aj to iba

v nevyhnutnej miere vo výške po 50 eur mesačne na každé dieťa. (23)

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákone neustanovuje inak.
(24)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.