Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Hiščáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/36/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617201313
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617201313.4
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci starostlivosti o maloletého meno neurčené F., X.. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves, dieťa matky Š. F., K.. F., X.. XX.X.XXXX, L. H., E. XX/XX, toho času bytom K. XXX a otca V.
F.K., X.. XX.X.XXXX, L. H., B. V. XXX/XX, v konaní na návrh matky o určenie mena maloletému dieťaťu,
takto
r o z h o d o l :
U r č u j e s a , že meno mal. dieťaťa meno neurčené F., X.. XX.X.XXXX, K..Č.. XXXXXX/XXXX z matky
Š.A. F., K.. F., X.. XX.X.XXXX je „E.“.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 26.1.2017 doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.1.2017 domáhala,
abysúdurčiljemaloletémusynovinarodenémudňaXX.X.XXXXmenoE..Uviedla,žemaloletýsanarodil
za trvania manželstva s V. F., s ktorým sa na mene nedohodli. Biologickým otcom maloletého je E. P.,
X.. XX.X.XXXX, ktorý otcovstvo uznáva. Želá si, aby dieťa malo meno po biologickom otcovi, teda E..
2. V konaní súd ustanovil maloletému na zastupovanie kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ktorý s návrhom matky súhlasil.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov a kolízneho opatrovníka maloletého.
Matka dieťaťa sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Súd v zmysle § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preto pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti matky dieťaťa.
4. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením sa s vyjadrením kolízneho
opatrovníka, rodným listom maloletého, sobášnym listom rodičov maloletého a pripojeným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 16P/199/2016.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom matky dieťaťa. S matkou dieťaťa sú manželia,
avšak spolu nežijú už tri roky. Matka maloletého býva s E. P. v K.. Maloleté dieťa nie je jeho. Matka
maloletého volá dieťa menom E..
6. Z rodného listu maloletého vyplynulo, že matkou je Š. F., X.. XX.X.XXXX a otec V. F., X.. XX.X.XXXX,
ktorý sú manželmi od 5.10.2006, čo bolo zistené zo sobášneho listu manželov. Zo spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 16P/199/2016 bolo tiež preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti.
7. Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene a priezvisku maloletého dieťaťa
alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej len ZMaP), každý musí
mať meno. Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje
rozhodnutím súdu.
9. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi rodičmi maloletého nedošlo k dohode pri určení mena
maloletého. Dôvodom je skutočnosť, že manžel matky, ktorý je ako otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa
nie je v skutočnosti jeho biologickým otcom. Matka označila za biologického otca E. P. a prejavila vôľu,
aby maloletý dostal meno po otcovi. Manžel matky dieťaťa s týmto menom súhlasil. Súd preto určil, že
meno maloletého bude E..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.