Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/282/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222519
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114222519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu A. N. Z., a.s. so sídlom C. XX, R., L.
XX XXX XXX proti žalovanému V. o zaplatenie 637,70 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.11C/13/2015-48 zo dňa 29. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 637,70 €, úroky vo výške 20,20 €, sankčné poplatky vo výške 1,48 €, úrok z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 657,90 € od 03.10.2014 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 38 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
časti o zaplatenie poplatkov vo výške 60 € konanie zastavil a vo ostatnej časti návrh zamietol.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že po právnej stránke
posúdil zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia zmluvy. Posúdením
výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba je v časti dôvodná.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o

úvere vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť
poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke
všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Žalovaný ako dlžník akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal
povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné
prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Súd uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

nakoľko predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný
pri uzavretí zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy

alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva
bola vyhotovená ako formulár, pričom jej text žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov.4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným
dňa 06.07.2010 úverovú zmluvu č. 27/250/10, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 1.100 €. Žalobca so žalovaným v zmluve o úvere dohodli poplatok za správu úverového účtu 1,99

€ mesačne a jednorazový poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň poskytnutia úveru vo výške 22
€. Dohodnutá úroková sadzba bola vo výške 9,64 % ročne, pričom bola dojednaná ako
fixná do splatnosti. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 60 mesačných splátkach po 23,18
€ splatných k 16. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 1.532,20 €. Výška
RPMN bola 15,11 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 51,49 %. Pretože

žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, žalobca
pristúpil k zosplatneniu úveru, ktorú túto skutočnosť žalovanému oznámil listom zo dňa 18.04.2013. Ku
dňu zosplatenia úveru záväzok žalovaného spočívajúci v nezaplatenej istine predstavoval sumu 637,70
€. Nakoľko žalovaný žalovanú pohľadávku žalobcovi neuhradil, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie
istiny vo výške 637,70 €.
5. Žalobca podanou žalobou uplatňoval vyčíslený úrok ku dňu vypracovania žaloby (k 03.10.2014) v

sume 106,65 € s tým, že zároveň uplatňoval úrok 9,64 % ročne z nezaplatenej istiny v sume
637,70 € od 03.10.2014 do zaplatenia. Podľa výpisu z hlavnej knihy žalobcu bol vyčíslený úrok ku dňu
zosplatnenia úveru vo výške 20,20 €. Žalobca na výzvu súdu uznesením č.k. 18Ro/385/2014-27 zo dňa
12.11.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2014, ktorým bol vyzvaný na špecifikáciu výpočtu
uplatneného úroku v rozsahu z akej sumy, v akej sadzbe a za aké obdobie bol účtovaný, podanú

žalobu doplnil s tým, že uplatnená suma predstavuje dohodnutý úrok v zmysle zmluvy bod 1.2.,
ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru a výška úrokovej sadzby
9,64% vyplýva zo zmluvy. Zmluvou o úvere si účastníci konania dojednali úrokovú sadzbu vo výške 9,64
% ročne, pričom táto úroková sadzba bola dojednaná ako fixná do splatnosti. Konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá zmluvou o splátkovom úvere lehotou 60 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy,

pričom k mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňom 12.05.2013, keď žalobca využil svoje právo uvedené
v zmluve v bode 7.2.1. a žiadal splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Je nesporné, že úverový
vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník
platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade
vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci

úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do
dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z
omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa
súdu zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov mal žalovaný žalobcovi zaplatiť
len do splatnosti úveru. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba

považovať celý dlh žalovaného za splatný, preto v zmysle zmluvy o úvere od splatnosti úveru už žalobca
nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dojednané obmedzenie - do splatnosti, a nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania. Súd dospel k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať úroky z
úveru v čase po splatnosti celého úveru, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z úveru do
splatnosti úveru vo výške 20,20 € (vychádzajúc výpisu z hlavnej knihy žalobcu) a vo zvyšnej

časti uplatnených úrokov z úveru žalobu zamietol.
6. Žalobca ďalej uplatňoval podanou žalobou sankčné poplatky vo výške 75,75 €, ktoré na výzvu súdu
špecifikoval predložením výpisu z účtu žalovaného s tým, že nezaplatené sankčné poplatky predstavujú
úroky z omeškania, pričom každá omeškaná dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti
úročená úrokom z omeškania vo výške 7% ročne. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti

riadne a včas splácať dohodnuté splátky a bol s ich úhradou v omeškaní, žalobcovi vzniklo v súlade
s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka proti žalovanému právo na úrok z omeškania, ktorý ku dňu
zosplatnenia úveru predstavoval sumu 1,48 €, na ktorého zaplatenie žalovaného zaviazal. O
úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov rozhodol súd v súlade s ustanovením
§ 369 Obchodného zákonníka a v súlade s uplatnením v žalobe, t.j. od 03.10.2014 do

zaplatenia, pričom výška uplatneného úroku z omeškania nepresahuje zákonom stanovenú maximálnu
výšku úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, a preto súd žalovanú zaviazal na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 657,90 € predstavujúcej priznanú
istinu a úroky (637,70 € + 20,20 €) od 03.10.2014 do zaplatenia. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech,
avšak v pomere k jeho úspechu mal žalobca neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd v

zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania v sume 38 € titulom zaplateného súdneho
poplatku z návrhu.
7. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí zostávajúcej časti žaloby podal včas odvolanie
žalobca. Uviedol, že s argumentmi a záverom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje. Poukázal nato, že v odôvodnení rozsudku súd uvádza bez akejkoľvek argumentácie, uvedenia znenia právnych
predpisov, resp. judikatúry, že žalobca nemá nárok na úrok z úveru a nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania, a teda napadnutý rozsudok nespĺňa judikatúrou formulované náležitosti odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. Je teda nedostatočne odôvodnený a z tohto dôvodu nepreskúmateľný, keďže súd
sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s viacerými pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami,
najmä tým, že nebral do úvahy ustanovenia právnych predpisov, a to § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, §
505Obchodnéhozákonníka.ZároveňpoukázalnakomentárkObchodnémuzákonníku.Zustanovenia§
503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej

držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZSÚ"), v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí
spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok
a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z
vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha

nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.
Obchodnýzákonníkpriznávaveriteľoviprávonadohodnutýúrokodposkytnutiapeňažnýchprostriedkov,
pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo
úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.
Z opatrnosti uviedol aj ďalšie argumenty v prospech uvedeného právneho názoru, a to k súdnym

rozhodnutiam, ktoré bývajú používané prvostupňovými súdmi v prípade zamietania zmluvných úrokov
po predčasnom zosplatnení úveru s protiargumentáciou. K rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove
6Co/190/2014 uviedol, že s argumentmi Krajského súdu Prešov uvádzanými v odôvodnení rozsudku
sa nestotožňuje, pričom konkretizoval z akých dôvodov. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4 Obo 143/98 uviedol, že uvedené rozhodnutie sa netýka samotného uplatňovania nároku na

dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. V danej veci totiž Najvyšší
súd riešil, okrem iných, prioritne otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s
platením úrokov z omeškania. Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd na daný právny

vzťahneaplikovalpríslušnéprávnenormy.Žiadalabyodvolacísúdrozsudokprvejinštancievnapadnutej
časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 9,64 % z nezaplatenej
istiny vo výške 637,70 € od 03.10.2014 do zaplatenia a zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 637,70 €, úroky vo výške 20,20 €, sankčné poplatky vo výške 1,48 €, úrok z

omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 657,90 € od 03.10.2014 do zaplatenia a trovy konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 38 €, a vo výroku, ktorým súd konanie v časti o
zaplatenie poplatkov vo výške 60 € zastavil, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej
inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v
zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
12. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd je presvedčený, že súd prvej inštancie
zaujal správny právny názor, keď žalobcovi nepriznal dojednané úroky z úveru za dobu po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru, teda zmluvný úrok z úveru vo výške 9,64 % ročne z nezaplatenej
istiny v sume 637,70 € od 03.10.2014 do zaplatenia. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky /
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok
sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015/ sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria

veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania,
ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. S takýmto
právnymnázoromsazhodujeajtunajšíodvolacísúdavtomtozmyslejerozhodnutiesúduprvejinštancieo zamietnutí návrhu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvného úroku z úveru vo výške 9,64 % ročne z
nezaplatenej istiny v sume 637,70 € od 03.10.2014 do zaplatenia vecne správne.
13. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej účastníkmi, podľa ktorých sa

aj po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania.
Ako uviedol vo svojom rozsudku sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 Krajský súd v Prešove (s
ktorým názorom sa tunajší odvolací súd stotožňuje), úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny
obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a
produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v

režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ

navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak
teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ
na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu
zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným
jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú
výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s

protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1

a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).