Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011789
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115011789.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2016 v Trenčíne samosudkyňou

JUDr. Beátou Schmidtovou takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd obžalovanú
L. R., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom S., Q. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom

na § 138 písm. h) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 14.01.2015 v čase o 18:19 hod viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia Combi, EČV:
W po ceste I/XX v smere od mesta M. na obec F., kde v k.o. M. M. na križovatke cesty I/XX v km
117,23 a cesty II/507 počas odbočovania vľavo smerom na obec M. L. nedala prednosť v jazde oproti
jazdiacemu vozidlu zn. Seat Ibiza, EČV: T ktorého majiteľom je Y. Q., trvale bytom Q., XX.augusta XX/
XX, ktoré v tom čase viedol poškodený K.. K. Q., trvale bytom T., ul. V. XXX/X, čoho následkom prešla

do protismeru, kde sa čelne zrazila s uvedeným vozidlom poškodeného, ktorý po zrážke utrpel trieštivú
zlomeninu dolnej časti vretennej kosti vľavo a zmliaždenie v oblasti hrudnej kosti, v dôsledku čoho bola
poškodenému nasadená fixácia ľavého predlaktia sadrovou dlahou, ktorá ho čiastočne obmedzovala pri
vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov, a v hygiene a príprave stravy, kde potreboval pomoc
inej osoby, pričom tieto čiastočné obmedzenia trvalí od 14.01.2015 do 26.02.2015, teda celkovo 44
dní, a spolujazdkyňa obvinenej, mal. S.J., nar. 23.03.2000, utrpela drobné pomliaždenie a odreniny
predkolenia oboch dolných končatín a ľavej hornej končatiny a prasknutie horného konca píšťaly vľavo,
ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodený K.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. J. V.
č. XXX/X a U. zdravotná poisťovňa a. s., F., ul. Y. č. XX, zastúpená Y.. X. V. odkazujú s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní v dňoch 21.04.2016 a 14.06.2016 bolo vykonané dokazovanie výsluchom

obžalovanej L. R., poškodeného K.. K. Q., znalca K.. Y. Q. a poškodenej K. R., čítaním znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a výpovedí svedkov L. R., R. Y. a S. F. a napokon
aj oboznamovanie nižšie uvedených listinných dôkazov.Obžalovaná L. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že predmetný deň dopravnej nehody viedla
vozidlo v smere od Trenčína na H. a na sedadle spolujazdca sedela jej sestra. Bol vtedy večer a mrholilo.
Viditeľnosť mala celkom dobrú. Z hlavnej cesty chcela na križovatke odbočiť smerom vľavo

na obec M. Turná. Pred touto križovatkou v smere na F. nad F. bola dopravná nehoda, a tak už dole
kopcom od tejto dopravnej nehody smerom ku križovatke išla pomalšie, maximálne rýchlosťou 50 km/
h a v križovatke išla rýchlosťou maximálne 30 km/h. Na predmetnej križovatke stáli v jej protismernom
jazdnom pruhu viaceré vozidlá, asi tri-štyri, pričom prvé vozidlo z jej výhľadu signalizovalo odbočenie
vľavo z pohľadu vodiča tohto vozidla, teda na M. M.. Toto odbočujúce vozidlo stálo a za ním zoradené

vozidlá stáli tiež. S týmto odbočujúcim vozidlo by sa navzájom vyhli, keďže obaja odbočovali smerom
vľavo zo svojich pohľadov. Či mali aj ostatné vozidlá, za týmto oprotistojacim vozidlom, zapnuté
smerovky o odbočení doľava, nevedela uviesť. Keďže vozidlo v protismernom pruhu chcelo odbočiť
vľavo v jeho smere, tak si myslela, že aj ona môže odbočovať vľavo, a tak začala odbočovať a
nepredpokladala, že za týmito odbočujúcimi vozidlami pôjde iné vozidlo. Keď odbočovala do protismeru
na M. L., zbadala vozidlo, ktoré po krajnici v smere od H. na F. nad F. obiehalo stojace vozidlá, s ktorým

mala následne kolíziu. Narazilo do pravej prednej časti jej vozidla. Predmetné vozidlo v čase začatia
odbočovania nevidela cez stojace vozidlá, pričom bola prvá pri odbočovaní vľavo jej smerom.

Poškodený K.. K. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň išiel po hlavnej ceste v
smere od H. na F. nad F.. M. úsekom jazdí pravidelne a dovtedy tam nemal dopravnú nehodu. Vedel

z počutia, že ide o úsek dopravných nehôd. V predmetnej križovatke odbočovali asi tri vozidlá doľava,
teda na M. Turnú, a tak boli zoradené za sebou pri stredovej čiare. T. ním a za ním išli zasa vozidlá v
smere rovno na F. nad F.. T. ním idúce vozidlá boli už od neho vzdialené asi 80 m. Viditeľnosť bola dobrá.
Išiel asi rýchlosťou 45-50 km/h, keď bol zarovno v križovatke prvého odbočujúceho vozidla doľava.
Na konci rovinky bola havária, videl tak blikajúce svetlá, a tak všetci vodiči dodržiavali rýchlosť. Na

vozidle mal zapnuté svetlá a nemenil smer jazdy. Keďže odbočujúce vozidlá v jeho jazdnom pruhu boli
úplne vľavo, tak nemusel urobiť vyhýbací manéver, ani vozidlá pred ním, ani vozidlá za ním. U vozidiel
odbočujúcich vľavo si všimol, že posledné z nich malo zapnutú smerovku. Nevie či aj ostatné. Na úrovni
prvého odbočujúceho vozidla vľavo, za ktorým zastavovali ostatné odbočujúce vozidlá, videl vozidlo
obžalovanej. Nevedel, či brzdil. Bol to moment. V dôsledku nehody utrpel zlomeninu zápästia a ľavej

ruky, mal silno udretý hrudník, tmavé modriny, zle sa mu dýchalo, nemohol používať ruku, pomáhala
mu manželka. Je živnostníkom a pracuje ako kontrolný orgán na stavbách, a tak zranenie ho najviac
obmedzilo vo vykonávaní pracovnej činnosti. Poškodený si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok
na náhradu škodu vo výške 4500 eur, zahrňujúce bolestné, poškodenie vozidla, stratu na zárobku a
sťaženie spoločenského uplatnenia.

Súdny znalec K.. Y. Q., pribratý znalec, podal v prípravnom konaní znalecký posudok z odboru doprava
cestná. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe podkladov
polície a taktiež z výpovedí účastníkov nehody. Na mieste dopravnej nehody nebol osobne prítomný.
Pri vypracovaní posudku vychádzal z ideálneho stavu, že vľavo odbočujúce vozidlá v smere jazdy

poškodeného stáli v ideálnom postavení k stredovej čiare, pričom taktiež vychádzal z tohto, že vľavo
odbočujú tri vozidlá a podľa toho robil simuláciu nehodového deja. Poznamenal, že ide o komplikovanú
a neprehľadnú križovatku, pričom krajnica cesty je znečistená nánosom štrku a v čase nehody
mrholilo. Nehodový dej stanovil simuláciami s rýchlosťami. Obžalovaná odbočovala vľavo na M. L.. V
protismerom jazdnom pruhu stáli vozidlá so zapnutým osvetlením a ukazovateľmi zmeny smeru jazdy,

ktoré obžalovanej vytvárali zónu zakrytého výhľadu, oblasť, cez ktorú nie je možné jednoznačne a
dostatočne z osobného vozidla zmapovať situáciu za oproti odbočujúcimi vozidlami. Taktiež bola nočná
doba a v spleti oproti svietiacich svetiel je veľmi ťažko zodpovedne zhodnotiť, či iné vozidlo nevybočuje
zo smeru týchto oprotistojacich vozidiel. Podľa znalca mohol poškodený v súlade so zákonom sprava
obiehať v jeho smere doľava odbočujúce vozidlá, avšak musí dávať väčšiu opatrnosť a musí byť

jednoznačné, že ostatné vozidlá odbočujú vľavo. Podľa znalca z pohľadu obžalovanej jej nič nebránilo
v odbočovaní. Poškodený pred zrážkou nebrzdil, išiel rovnomernou rýchlosťou a jeho technika jazdy
bola primeraná. Išiel rýchlosťou 50-60 km/h s toleranciou 10 km/h. Musel vykonať aj vyhýbací manéver
vpravo, aby sa bezpečne vyhol v jeho smere odbočujúcim vozidlám, a vzhľadom na šírku jazdného
pruhu tak musel minimálne pravou časťou vozidla ísť po krajnici. Z pohľadu znalca bola technika jazdy

poškodeného správna a technika jazdy obžalovanej bola nesprávna.

Poškodená K. R., matka obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nárok na náhradu škody
neuplatňuje. Vypovedala, že pri nehode nebola prítomná a o vzniku nehody vie od obžalovanej, ktoráv predmetnej križovatke odbočovala vľavo s vzájomného vyhnutia sa oproti stojacim vozidlám, keďže
vozidlo v protiľahlom jazdnom pruhu odbočovalo doľava v jeho jazdnom smere a za ním stáli iné vozidlá.

Za súhlasu procesných strán sa čítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia č.
20/2015, vypracovaný Y.. R. C., T.. Z tohto posudku vyplynulo, že poškodený v dôsledku dopravnej
nehody utrpel zlomeninu dolnej časti vretennej kosti vľavo trieštivá, zmliaždenie v oblasti hrudnej
kosti. Tieto poranenie vznikli tak priamym (priame pôsobenie sily - tlak bezpečnostného pásu na
hrudnej kosti spôsobil zmliaždenie v tejto lokalite) ako aj nepriamym mechanizmom ( tlakom volantu

na dlaňovú časť vznikla zlomenina dolnej časti vretennej kosti vľavo). Poškodený absolvoval len RTG
vyšetrenie. Chirurg na podklade tohto vyšetrenia zložil sadrovú dlahu a skonštatoval, že zlomenina je
zhojená. Následne absolvoval poškodený dňa 11.03.2015 na chirurgii kontrolu a bola mu odporučená
rehabilitácia. Priemerná doba liečby poranení, ktoré utrpel poškodený je u trieštivej zlomeniny dolnej
časti vretennej kosti v trvaní 6 - 8 týždňov a u zmliaždenia hrudnej kosti 5-7 dní. V čase vypracovania
znaleckého posudku liečba trvala už 84 dní a dĺžka liečenia tak bola voči priemernej dobe liečby

predĺžená, a to v dôsledku dlhšej fixácie sadrovou dlahou, či absolvovanie kontroly u traumatológa
až po dlhšej úvahe - dňa 26.02.2015, teda 44 dní od fixácie. Poškodený bol počas fixácie ľavého
predlaktia sadrovou dlahou čiastočne obmedzený pri vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov,
a to v hygiene a príprave stravy, kde potreboval pomoc inej osoby. Čiastočné obmedzenie trvalo od
14.01.2015 do 26.02.2015, t. j. 44 dní. Nebol pripútaný na lôžko. Bol samostatne mobilný. Vzniknuté

zranenia s vysokou pravdepodobnosťou nezanechajú na poškodenom trvalé následky, aj keď čiastočné
a malé obmedzenie pohyblivosti v ľavom zápästnom kĺbe sa nedá vylúčiť. Relevantne na túto otázku
bude možné odpovedať až rok po ukončení liečby. Trvalé následky však nebudú také, aby zanechali
nefunkčnosť alebo zohyzdenie orgány, resp. by sťažili spoločenské alebo pracovné uplatnenie.

Z výpovede svedkyne L. R., sestry obžalovanej, v prípravnom konaní, čítanej na hlavnom pojednávaní,
vyplynulo, že svedkyňa sedela v čase dopravnej nehody ako spolujazdkyňa vpredu vo vozidle
obžalovanej. Pri odbočovaní na M. L. stáli oproti nim idúce vozidlá, z ktorých prvé malo signalizáciu
zmeny smeru jazdy doľava a ďalšie stáli bez zapnutej signalizácie zmeny smeru jazdy za ním. Keďže
obžalovaná chcela odbočovať doľava, rozhodla sa vstúpiť do križovatky, lebo vedela, že s oproti

odbočujúcim vozidlom sa minie. Nevšimla si, že v protismernom jazdnom pruhu išlo vozidlo, ktoré
obiehalo stojace vozidlá sprava po krajnici a následne s týmto vozidlo kolidovali. Bol to moment.
Obžalovaná ani nestihla zabrzdiť.

Z výpovede svedka R. Y., v prípravnom konaní, čítanej na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že svedok v

čase dopravnej nehody sedel s kolegom S. F. vo vozidle Škoda I. idúcom smerom na F. nad F., pričom
pred nimi išlo vozidlo zn. Seat Ibiza, asi prievidzskej ŠPZ (vozidlo poškodeného - pozn. súdu). Bola zima,
tma a mrholilo. Vozovka bola vlhká. Tesne pred križovatkou na M. L. a M. M. sa premávka spomaľovala.
Videl dve alebo tri vozidlá odbočujúce smerom na M. M. a zvrchu, v protismernom jazdnom pruhu, videl
asi tri vozidlá, ktoré odbočovali na M. L.. Vozidlá odbočujúce na M. M. svedok obiehal sprava po krajnici.

V tejto križovatke do pre nimi idúceho Seatu nabúrala vozidlo Felícia kombi bielej farby, v ktorom boli
dve ženy. Tieto odbočovali na M. L. a pravdepodobne si nevšimli oproti jazdiace vozidlo zn. Seat. Cez
križovatku sa išlo krokom, ale aj napriek tomu to bol moment a vozidlá, ktoré do seba nabúrali, nestihli
predtým ani brzdiť.

Z výpovede svedka S. F., v prípravnom konaní, čítanej na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že svedok
v čase dopravnej nehody sedel s kolegom R. Y. vo vozidle Škoda Octávia idúcom smerom na F. nad
F., pričom pred nimi, približne vo vzdialenosti 150 m, išlo vozidlo zn. Seat Ibiza, asi prievidzskej ŠPZ
(vozidlo poškodeného - pozn. súdu). Bola zima, tma, večer a mrholilo. Vozovka bola vlhká. Tesne
pred križovatkou na M. L. a M. M. sa premávka spomaľovala, vytvárali sa kolóny a v ich jazdnom pruhu

sa vytváral pri strede vozovky odbočovací pruh vozidiel na M. M.. Keďže bolo miesto medzi vozidlami
odbočujúcimi na Trenčiansku M., krajom vozovky ich obiehali sprava a aj vozidlo pred nimi urobilo to
isté. K nehode na tejto križovatke došlo tak, že vozidlo Felícia nabúralo pri odbočovaní na M. L. do
vozidla idúceho pred nimi bez toho, aby pred zrážkou došlo k nejakej brzdnej dráhe. S. narazila čelne a
aj Seat bol poškodený spredu. Podľa svedka si obžalovaná nevšimla oproti idúce vozidlo poškodeného

a nabúrala do neho čelne. Vozidlo poškodeného išlo podľa svedka rýchlosťou 40-45 km/h, nakoľko boli
kolóny a rýchlejšie sa ísť nedalo.

Súd sa následne oboznámil s nasledujúcimi nižšie uvedenými listinnými dôkazmi.Z lekárskych správ (č.l. 98-102) vyplynulo, že poškodený v dôsledku dopravnej nehody utrpel
zmliaždenie hrudnej kosti a trieštivú zlomeninu dolnej vretennej kosti vľavo, pričom podľa správy

lekárky poškodeného Y.. X. I. zo dňa 16.02.2015 poškodený v súvislosti s týmito zraneniami nenavštívil
jej ambulanciu. L. R., svedkyňa a spolujazdkyňa obžalovanej, utrpela ľahké poranenia (drobné
pomliaždenie a odreniny na ruke vľavo a predkolenia, zlomenina predkolenia sa nepotvrdila), pričom
nebola obmedzená na bežnom spôsobe života. Obžalovaná v dôsledku dopravnej nehody utrpela
zlomeninu hrudnej kosti, prasknutie VI. rebra vpravo a zmliaždenie kolena a predkolenia vpravo.

Z rozhodnutia OR PZ v Trenčíne, ODI Trenčín č.p.:ORPZ-TN-ODI-170/2015-ZVO zo dňa 05.03.2015
vyplynulo, že obžalovanej bol v súvislosti s touto dopravnou nehodou zadržaný dňa 02.03.2015 vodičský
preukaz.

Zo zápisov o dychových skúškach vyplynulo, že obžalovaný ani poškodený neboli v čase dopravnej

nehody pod vplyvom alkoholu.

Zo záznamov z dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a príslušnej
fotodokumentácie vyplynulo, že v čase dopravnej nehody bol dážď, viditeľnosť bola znížená vplyvom
poveternostných podmienok, bola tma a komunikácia bola bez verejného osvetlenia, rozhľadové

podmienky boli dobré. Z vinníka dopravnej nehody bola označená obžalovaná. Príčinou dopravnej
nehody bolo nesprávne odbočovanie, nedanie prednosti v jazde protiidúcim vozidlám pri odbočovaní
vľavo.

Podľa evidenčnej karty obžalovanej zo dňa 16.01.2015 nebol doposiaľ obžalovanej uložený žiadny

zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a obžalovanej neboli uložené ani žiadne pokuty.

Zo správy Obce S. o povesti obžalovanej nevyplynuli žiadne negatívne poznatky.

Podľa odpisu registra trestov, a to aj aktuálneho, nebola obžalovaná doposiaľ súdne trestaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení všetkých dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je potrebné vykonať
na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, pričom ďalšie vykonanie dôkazov nenavrhli ani procesné

strany, mal za preukázané, že skutok nie je trestným činom.

Z vykonaného dokazovania má súd za to, že nie je možné jednoznačne a bez pochybností konštatovať,
že obžalovaná svojou jazdou vozidlom vytvorila poškodenému technicky náhlu prekážku, ktorou by ho
ohrozila tým, že mu nedala prednosť v jazde a porušila dôležitú povinnosť uloženú zákonom (podľa §

19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), písm. i) zák. č. 8/2009 Z. z. účinnom
v čase dopravnej nehody), a tým spáchala nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona. Podľa názoru súdu v konaní
obžalovanej absentuje zavinenie, a to vo forme nedbanlivosti, ktoré vyžaduje stíhaný prečin.

Súd pri posudzovaní otázky viny obžalovanej vychádzal z výpovedí obžalovanej, poškodeného, znalca
ako aj čítaných výpovedí svedkov Y. a F., pričom za rozhodujúce považoval vyporiadať sa s technikami
jazdy obžalovanej a poškodeného a stanoviť vinníka dopravnej nehody.

Súd si neosvojil závery znaleckého posudku K.. Y. Q., ktorý vyhodnotil spôsob a techniku jazdy

obžalovanej za nesprávny a spôsob a techniku jazdy poškodeného správny. Znalec na týchto záveroch
zotrval aj pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, hoci sám na hlavnom pojednávaní uviedol, že
poškodený musel pri obchádzaní vozidiel odbočujúcich na M. M. vykonať aj vyhýbací manéver vpravo,
aby sa bezpečne vyhol v jeho smere odbočujúcim vozidlám, a vzhľadom na šírku jazdného pruhu tak
musel minimálne pravou časťou vozidla ísť po krajnici. Takýto vyhýbací manéver poškodeného opísala

vo svojej výpovedi obžalovaná, ktorá uviedla, že keď odbočovala do protismeru na M. L., zbadala
vozidlo, ktoré po krajnici v smere od H. na F. nad F. obiehalo stojace vozidlá, a s ktorým mala následne
kolíziu. Výpoveď obžalovanej potvrdzujú aj výpoveď spolujazdkyne - svedkyne L. R. ako aj výpovede
svedkov R. Y. a S. F., ktorí išli s odstupom za vozidlom poškodeného. Poškodený tak predchádzalpo krajnici, teda sprava, vozidlá odbočujúce na M. M., a to v križovatke v tvare kríža, resp. písmena
„X“ (pozri znalecký posudok z odboru doprava, kde na fotografiách č. X a 5 na č. l. 24 je dopravná
značka upozorňujúca na križovatku v tvare kríža, teda poškodený bol dopravným značením upozornený

na križovatku), resp. tieto vozidlá obiehal už v takej vzdialenosti pred touto križovatkou, ktorá nebol
dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, pretože rad odbočujúcich
vozidiel na M. M. bol až po úroveň križovatky, teda poškodený sa nemohol bezpečne zaradiť pre ne,
aby tak bol viditeľný aj pre vozidlá odbočujúce na M. L., a tak aj pre obžalovanú. Svojím vyhýbacím
manévrom poškodený, nezohľadňujúc možnosť odbočenia z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu na M. L.,

porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. g) zák. č. 8/2009 Z. z. účinného tak v čase dopravnej nehody
ako aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Pri ustanovení § 15 ods. 5 písm. g) zák. č. 8/2009 Z. z. nie je
výnimka umožňujúca predchádzanie vpravo. Na základe vyššie uvedeného má súd za preukázané, že
vinníkom dopravnej nehody je poškodený, ktorého spôsob a technika jazdy bola súdom vyhodnotená
ako nesprávna.

Súd vyhodnotil spôsob a techniku jazdy obžalovanej za správny, keďže u obžalovanej nebolo zistené
prekročenierýchlostiavzhľadomnadopravnúsituáciu(obžalovanouvidenéprvévozidlovprotismernom
jazdnom pruhu odbočovalo na M. M. a za ním stáli ďalšie vozidlá) bolo z jej výhľadu na dopravnú situáciu
dôvodné odbočovať na M. L.. Za danej dopravnej situácie a viditeľnosti (večer, tma, mrholenie, rad
vozidiel odbočujúcich na M. M. so zapnutým osvetlením) nemohla obžalovaná spozorovať ani predvídať

vyššie rozoberaný vyhýbací manéver poškodeného, ktorý je navyše v rozpore s ustanoveniami zákona
o cestnej premávke, nakoľko vo výhľade jej bránili práve oproti stojace vozidlá odbočujúce na M. M.. Aj
znalecK..Q.potvrdil, žetietovozidlávytváralizónuzakrytéhovýhľadu,oblasť,cezktorúniejemožné
jednoznačne a dostatočne z osobného vozidla zmapovať situáciu za oproti odbočujúcimi vozidlami. I.
tak nemohla ani predvídať porušenie zákona poškodeným.

Preto podľa názoru súdu v konaní obžalovanej absentuje nedbanlivostné zavinenie spôsobiť
poškodenému ťažkú ujmu na zdraví pri porušení dôležitej povinnosti uloženej zákonom, pričom súd
mal vykonaným dokazovaním za preukázané, a to čítaným znaleckým posudkom Y.. R. C., T.., ako aj
oboznámenými lekárskymi správami, že poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 8 Tr. zákona je trestný čin protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že skutok tak ako je
popísaný v obžalobe a právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona nie je trestným činom, keďže v konaní

obžalovanej absentuje jeden z obligatórnych znakov predmetnej skutkovej podstaty, a to subjektívna
stránka, teda nedbanlivostné zavinenie.

Poukazujúc na jednu zo základných zásad trestného konania, podľa ktorej odsudzujúci rozsudok môže
byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného a v prípade, ak

vina obžalovanému nie je preukázaná, musí byť oslobodený spod obžaloby, súd postupujúc podľa § 285
písm. b) Tr. poriadku obžalovanú L. R. spod obžaloby oslobodil, pretože stíhaný skutok nie je trestným
činom.

V predmetnom konaní si poškodení riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody. V. bola obžalovaná

podľa§285písm.b)Tr.poriadkuspodobžalobyoslobodená,súdpoškodenýchsichnárokminanáhradu
škody podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.