Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. máj 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417207644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4417207644.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z., Y. XXX/
X, proti žalovanému : V. D. W., s.r.o., XXX XX O., V. XX, H.: XX XXX XXX, určenie neplatnosti dohody
a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. W. n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa
použitia P. o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa

XX.X.XXXX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod
sp.zn. XC/XX/XXXX.

II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 6.4.2017 domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a

súčasne navrhuje aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8400027156 uzavretej
stranami sporu. Súčasne žiada, aby súd neodkladným opatrením nariadil aj jej zamestnávateľovi:
Kongsberg Automotive, s.r.o., Hlavná 48, 952 01 Vráble, IČO: 34 122 583 zdržať sa vykonávania zrážok
z jej mzdy v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej účastníkmi
konania. Svoj návrh odôvodnila nasledovne:

Žalovaný, ktorého jedným z predmetom činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým
spôsobom, uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8400027156. Žalobkyňa má za
to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8400027156 obsahuje množstvo neprijateľných
podmienok a žiada konajúci súd, aby ju podrobil kontrole ex offo. Žalovaný sa na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere domáha, aby zamestnávateľ
žalobkyne, vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Žalovaným predložená

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a veriteľom,
v čoho dôsledku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskom vzťahu. Takáto
zmluvná podmienka by bola platná jedine v tom prípade, ak by bola medzi zmluvnými stranami
individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle
príslušných ustanovení § 52 a 53 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť
ovplyvniť ich obsah. Uzatvorením tejto dohody o zrážkach zo mzdy malo dôjsť k zabezpečeniu záväzku.

Už samotné zabezpečenie záväzku vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia
dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie, a to bez toho,
aby mal možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť. Týmto, na základe svojej vôle, môže žalovaný
vymáhať od žalobkyne kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý príp. ani neexistuje, resp. aj plnenie, na
ktoré nemá žalovaný nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobkyňu do pozície, kedy táto

stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, a to bez právneho základu.
Žalobkyňa má za to, že žalovaný reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku ( došlo kpredloženiu dohody o zrážkach zo mzdy a žiadosti o výkon zrážok zamestnávateľovi žalobkyne), čím
dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. O neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch. Zároveň žalobkyňa

poukazuje na to, že v predmetnom prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalovaným vopred naformulovaná a predložená žalobkyni
na podpis bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akejkoľvek úpravy zo strany žalobkyne. V
uvedenom prípade nemala žalobkyňa reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej
dohody, resp. nemala možnosť zmeniť jej obsah. Takéto konanie je preto podľa nej v priamom rozpore

so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa poukázala na to,
že žalovaný už požiadal jej zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy na základe uvedenej Dohody o
zrážkach zo mzdy. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok žalobkyne.
Žalobkyňa tieto prípadné zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a moc
nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej
príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá Dohoda

poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/09 zo dňa 4.6.200 Pannom
GSm Zrt. Proti Erzsébet Sustikn´é Györfi bod 43 „ vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno
zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13 EHS) ako nekalú“. Podľa

bodu 32 tohto rozhodnutia „ je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok
ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu
udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je obmedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej
povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom ,
ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak

nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti“. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného
záujmu na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 EHS zabezpečuje, jej článok
6, musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci
vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku. Inštitút Dohody o
zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v Zmluve, ale ako už uvádza
súdny dvor EÚ , pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s
verejným poriadkom , ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok,

alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, čo sa podľa žalobkyne deje aj v tomto prípade.
Keďže žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne, obava,
že žalovaný naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa tak
podľa žalobkyne reálne naplnila. V záujme predídenia vzniku ďalšej ujmy žalobkyňa preto navrhuje,
aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy neodkladným opatrením. V tejto sporovej veci je podľa

nej odôvodnené dočasné opatrenie voči jej zamestnávateľovi. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným
prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej majetku.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov(ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy je 100 % zo životného minima
na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, čo aktuálne predstavuje

sumu 198,09 eur.
Podľa ustanovenia § 2a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy
pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom
dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu, dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa
osobitného predpisu, doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpis alebo dávok

výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu (ďalej len „dôchodkové dávky“), je 100 % zo
životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
Podľa § 52 ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 53 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

3. Žalobkyňa k návrhu priložila žiadosť žalovaného , doručenú zamestnávateľovi žalobkyne 2.11.2016 ,
o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na uspokojenie jeho pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 8400027156. Súd od žalovaného žiadal zaslanie Dohody o zrážkach zo mzdy ku
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8400027156 a súčasne si pripojil exekučný spis tunajšieho súdu
7Er/1411/2012.

4. Na výzvu súdu reagoval zamestnávateľ žalobkyne, ktorý súdu predložil dohodu o zrážkach zo mzdy
č. 8400027156. Zamestnávateľ žalobkyne súčasne súdu oznámil, že zrážky zo mzdy žalobkyne v
prospech žalovaného teraz nevykonávajú, nakoľko sa v súčasnosti vykonávajú zrážky zo mzdy pre
súdneho exekútora JUDr. Adrianu Juhásovú a ďalší exekučný príkaz je v poradí.
5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 7Er/1411/2012 súd zistil, že žalovaný sa v predmetnom

exekučnom konaní domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie v prospech žalovaného,
keď poukazoval na rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, č.k. 976/11-MK zo dňa 17.1.2012.
V exekučnom konaní bol teda žalovaný v pozícii oprávneného a žalobkyňa v pozícii povinnej v rade
2. Exekučným titulom bol vyššie citovaný rozhodcovský rozsudok. K návrhu na vydanie poverenia vtejto exekučnej veci bola pripojená aj zmluva č. 8400027156 zo dňa 28.1.2010.Aj s obsahom uvedenej
úverovej zmluvy sa súd oboznámil a to prostredníctvom pripojeného exekučného spisu. Je nesporné,
že zmluva

o spotrebiteľskom úvere č. 8400027156 má spotrebiteľský charakter. Preto aj dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorá bola uzavretá k tejto úverovej zmluve a jej platnosť, ktorá bola napadnutá vo veci samej ,
bude nevyhnutné vo veci samej posudzovať aj z hľadiska dodržania všetkých zákonných atribútov
vyplývajúcich z právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy/ zákon o spotrebiteľských
úveroch, príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o ochrane spotrebiteľa atď./.

6. Žalobkyňa sa nariadenia predbežného opatrenia domáha podľa § 324 ods. 1v spojení s § 325 ods.
2 písm. c.) d. )CSP.

7. Ako bolo uvedené, žalobkyňa sa v tomto konaní vo veci samej domáha určenia neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa a žalovaný uzavreli pod č. 8400027156 dňa 28.1.2010. V dohode
o zrážkach zo mzdy, ktorú súdu predložil zamestnávateľ žalobkyne/ č.l. 25 v spise/, sa uvádza, že na
jej základe je zamestnávateľ žalobkyne, ako spoludlžníčky 1, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
8400027156, povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne a to v prospech žalovaného. V
tejto dohode však nie je uvedené v akej výške sa majú zrážky zo mzdy vykonávať. Tento údaj dohoda

o zrážkach zo mzdy č. 8400027156, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha, postráda. Žalobkyňa
tiež tvrdí, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dohodnutá, pretože žalobkyňa
reálne nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa túto dohodu považuje aj za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje značný nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných
strán. Keďže žalovaný začal realizovať svoje právo z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť

žalobkyňa na súde napáda, žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa
žalovanému nariadi zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
8400027156 uzavretej stranami sporu. Súčasne žiadala aby súd neodkladným opatrením nariadil aj jej
zamestnávateľovi : Kongsberg Automotive, s.r.o., Hlavná 48, 952 01 Vráble, IČO: 34 122 583, zdržať
sa vykonávania zrážok z jej mzdy v prospech žalovaného na základe uvedenej dohody.

8. Neodkladné opatrenie, ktorým sa v zmysle príslušných ustanovení CSP upravujú vzájomné pomery
strán sporu nie je konečným rozhodnutím a neprejudikuje sa ním ani konečný výsledok súdneho
konania. Z jeho predbežného charakteru vyplýva, že súd predtým ako ho nariadi nemusí zisťovať všetky
skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Preto pri zisťovaní skutočností potrebných
pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre

dokazovanie. Základnou podmienkou pre jeho nariadenie je existencia dôvodu, vedúceho k jeho
nariadeniu, teda taký stav právnych pomerov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a urýchlenú
úpravu ich pomerov. V zmysle vyššie uvedených ustanovení CSP je neodkladné opatrenie procesným
zabezpečovacím inštitútom , ktorého úlohou je dočasne poskytnúť ochranu porušeným, alebo
ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania a to do času, kým sa definitívne nerozhodne vo

veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že
sú právne vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je
potrebnáavprávnychvzťahochmedziúčastníkmikonaniasanevytvorínenávratnýstavaneprimeraným
spôsobom sa nezasiahne do ich vzájomných právnych vzťahov. Základným predpokladom je teda
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy, by bolo právo účastníka konania ohrozené, resp. že mu

bezprostredne hrozí nebezpečenstvo škody. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného
opatrenia. Ako už bolo uvedené neodkladné opatrenie pritom nie je konečné rozhodnutie vo veci
samej a jeho dočasný charakter umožňuje, že pred jeho nariadením nemusí súd dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci
samej. Návrhom vo veci samej sa žalobkyňa voči žalovanému domáha určenia neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy, ktorú dohodu už žalovaný ako veriteľ predložil zamestnávateľovi žalobkyne na
jej realizáciu. Skúmanie platnosti predmetnej dohody je predmetom konania vo veci samej, ktoré
konanie však presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti týkajúce sa tvrdení žalobkyne o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy , ktoré
však budú predmetom skutkového zisťovania a právneho posúdenia vo veci samej a vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ už pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť
je napádaná v konaní vo veci samej, súd považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu ku žalovanému, t.j. v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400027156 uzavretej účastníkmi konaniadňa 28.1.2010, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, za dôvodný. Preto súd v
tejto časti neodkladné opatrenie aj nariadil

9. Čo sa týka časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil aj
zamestnávateľovi žalobkyne : Kongsberg Automotive, s.r.o., Hlavná 48, 952 01 Vráble, IČO: 34
122 583 zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej účastníkmi konania, k tomu súd uvádza, že v zmysle vyššie
citovaných ustanovení CSP , najmä ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno

ukladať povinnosť zásadne len strane konania / účastníkovi konania/. Uloženie povinnosti inej osobe
Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06.2016,
nepripúšťa. Žalobkyňa sa týmto návrhom domáha teda aj toho , aby súd neodkladným opatrením uložil
jej zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy na základe vyššie uvedenej
dohody o zrážkach zo mzdy. Súd má však zato, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť
zásadne len strane konania, nie tretej osobe. Občiansky súdny poriadok síce v ustanovení § 76 ods.

2 umožňoval predbežným opatrením nariadiť povinnosť aj niekomu inému ako účastníkovi, ak to bolo
možné od neho spravodlivo žiadať, no Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, podľa ktorého súd
návrh posudzuje, však takéto ustanovenie neobsahuje. Keďže Civilný sporový poriadok nedovoľuje
nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane konania, súd návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa navrhuje vydať vo vzťahu k inej osobe ako k strane sporu

a to k jej zamestnávateľovi , zamietol.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.)

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.)