Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/14/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010143
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3111010143.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 15.12.2016 samosudkyňou

JUDr. Beátou Schmidtovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
S. M., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom F. XX, okr.
T.

j e v i n n ý, ž e

I. dňa 28.06.2010 o 15:15 hod v Trenčíne, na ul. N., najprv zaparkoval svoje motorové vozidlo
zn. BMW X6, EČ: T BL, na miesto s vyhradeným státím, v dôsledku čoho mestská polícia použila
technický prostriedok (papuču) na zabránenie odjazdu svojho vozidla, avšak po jeho príchode k
svojmu vozidlu nesúhlasil s uloženou blokovou pokutou, pričom po vypísaní tejto pokuty a odjazdu
so svojim vozidlom bolo následne zistené, že rozhodnutím o priestupku vydaným OR PZ - Okresným

dopravným inšpektorátom Partizánske zo dňa 08.02.2010 č.p. ORP-369/DI-PPE-2009, právoplatným
dňom 05.03.2010, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) mesiacov,

II. dňa 03.07.2010 v čase o 20.43 hodine riadil osobné motorové vozidlo značky BMW X6 EČ: T ktorého
majiteľom je firma E. SK, s.r .o. T. ul. Q. č. XXX/XX, po ceste číslo I/XX v F. nad F. v smere do M.,
pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI F. nad F., kedy mu bola uložená bloková pokuta vo
výške 20,-€ za prekročenie rýchlosti v obci o 12 km/h, hoci mal rozhodnutím o priestupku vydaného
ODI T. č. ORP-XXX/DI-PPE-XXXX zo dňa 08.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2010

a vykonateľnosť dňa 22.03.2010, uložený trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá každého druhu
na dobu 6 mesiacov,

t e d a

v bode 1, 2
maril výkon orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného
štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia v jednočinnom súbehu podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu.Za to sa

o d s u d z u je

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona na spoločný trest odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd zároveň ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona súd zároveň zrušuje výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu
F. nad F. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 05.03.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 23To/85/2015 zo dňa 04.01.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní, vykonanom po vrátení veci na nové konanie a
rozhodnutie na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/40/2014 zo dňa 25.06.2014,
zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov A. T., K. U., V. I. a M. V..

Obžalovaný S. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. V predmetný deň spáchania

priestupku, teda dňa 28.06.2010, ktorého spáchaním malo dôjsť k mareniu výkonu úradného
rozhodnutia, osobné vozidlo neviedol. Vo vzťahu k priestupkovému konaniu vedenom na Okresnom
dopravnom inšpektoráte T. (ďalej len ODI ) pod sp. zn. ORP-369/DI-PPE-2009 vypovedal, že v októbri
2009 ho za obcou Q. z dôvodu prekročenia rýchlosti zastavili policajti. Ukázali mu záznam, ktorý však
bol tmavý, neukazoval miesto spáchania priestupku, pričom policajnou hliadkou bol zastavený asi 4

km od miesta, kde mal priestupok spáchať. Prítomnej hliadke poprel z uvedených dôvodov spáchanie
priestupku a žiadal nech sa vec odstúpi na správne konanie. Keď bol na ODI predvolaný, tak poukázal,
že fotografia o spáchaní priestupku je tmavá, že polícia nemá ani záznam a aj úradný záznam o
priestupku mal vady, nakoľko bolo uvedené iné miesto zastavenia, a to Q., pričom po dvoch mesiacoch
bolavykonanáopravaauvedenésprávnemiestojehozastavenia,atozaobcouL..Obžalovanýnamietal

aj čas jeho zastavenia, a to 1 minútu po nameraní rýchlosti, ktorý považuje za nesprávny čas, a preto
sa domnieva, že nebol policajnou hliadkou meraný na mieste, ktorý hliadka uvádzala, ale až na mieste,
kde mohol ísť väčšou rýchlosťou. Z uvedených dôvodov žiadal ODI, aby konanie z
dôvodu, že sa skutok nedá preukázať, zastavil. Zo strany ODI dostal ponuku, že by mu mohla byť
uložená pokuta v minimálne výške, čo však odmietol, a to vzhľadom na políciou zabezpečené dôkazy,

ktoré považuje za slabé. Uvedená komunikácia s ODI sa uskutočnila niekedy vo februári 2010. Následne
sa už konaniu vedenému na ODI nevenoval. V máji 2010 mu bolo doručené rozhodnutie ODI, ktorým
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku prekročenia rýchlosti a bola mu uložená pokuta vo výške
300 € a súčasne aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu
sa v lehote odvolal. Pred podaním odvolania si bol na ODI dať vyhotoviť kópiu spisu, a vtedy zo spisu

nevyplývalo, že by predmetné rozhodnutie o priestupku bolo právoplatné, pričom až niekedy v júni alebo
júli 2010 bola na rozhodnutí vyznačená právoplatnosť, a to od marca 2010. Odvolanie proti rozhodnutiu
ODI o priestupku poslal na ODI, ktorý ho odstúpil Krajskému dopravnému inšpektorátu Trenčín (ďalej
len KDI), ktorý odvolanie považoval za opravný prostriedok mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti
obžalovaný uviedol, že nakoľko nebol o opravnom prostriedku poučený, plynula mu trojmesačná lehota

na podanie odvolania, a tak odvolanie podal včas, avšak KDI vyhodnotil, že odvolaním napadnutérozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už skôr. Poukázal, že ODI vyznačil právoplatnosť na rozhodnutí
do spisu ako aj do systému až dňa 29.06.2010. Dňa 28.06.2010 bol na ODI z dôvodu vyhotovenia
kópie spisu, a vtedy právoplatnosť ešte vyznačená nebola. Poprel, že by mu policajt dňa 28.06.2010

oznámil, že napadnuté rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť skôr. Potvrdil, že od marca 2010 jazdil
vozidlom a potom, čo podal odvolanie, jazdil naďalej, nakoľko odvolanie má odkladný účinok. Keď sa
dozvedel, že ním napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už 05.03.2010, riešil vec aj súdnou
cestou. Avšak z dôvodu, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už dňa 05.03.2010, uplynula
mu aj zákonná lehota na súdne preskúmanie rozhodnutia o priestupku. Preto súdnou cestou napadol

žalobou rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Uvedenú žalobu Krajský súd v Trenčíne zamietol
a jeho rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd SR. Vo vzťahu k správnemu konaniu na ODI uviedol, že vec
tak, ako už popísal, riešil na ODI so svedkom U.. V čase konania už býval v Kolačne. ODI túto adresu
neuvádzal. Jeho vtedajšia adresa F. XX sa opísala z občianskeho preukazu, pričom nikto sa na inú
adresu jeho pobytu nepýtal. Dodal, že na adrese F. XX sa nezdržiava od roku 2007/2008, ale aj v
súčasnosti sa na uvedenej adrese občas zastaví, aby si prevzal poštu.

Svedok A. T., zamestnanec Krajského dopravného inšpektorátu Trenčín (ďalej len KDI), na hlavnom
pojednávaní uviedol, že proti rozhodnutiu ODI o priestupku podal obžalovaný odvolanie, ktoré považoval
obžalovaný za podané v lehote, ale KDI aplikujúc inštitút fikcie doručenia dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť skôr, a preto odvolanie obžalovaného bolo posúdené ako
podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vec bola následne z KDI vrátená ODI
na ďalšie konanie. Má tiež vedomosť o žalobe obžalovaného, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol
a jeho rozhodnutie tiež potvrdil aj Najvyšší súd SR. Tiež uviedol, že vo všeobecnosti sa rozhodnutia o
priestupkoch zapisujú do evidenčnej karty vodiča až po ich právoplatnosti, pričom na uvedený postup

nie je stanovená zákonná lehota. Nevedel sa vyjadriť, kedy bolo predmetné rozhodnutie o priestupku
obžalovaného zapísané do evidenčnej karty vodiča, ale zo systému sa uvedená informácia dá zistiť,
pričom zaevidovanie vykonáva príslušné ODI.

Svedok K. U., zamestnanec Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske (ďalej
len ODI), na hlavnom pojednávaní uviedol, že na ODI viedol priestupkové konanie proti obžalovanému
pod sp. zn. ORP-369/DI-PPE-2009. Obžalovaného predvolal na ústne pojednávanie, na ktoré sa však
obžalovaný nedostavil, pričom z priestupkového spisu vyplýva, že predvolanie na ústne pojednávanie
si obžalovaný prevzal osobne na ODI. Vec tak prejednal v jeho neprítomnosti. Rozhodnutie o priestupku

zaslal na adresu uvedenú v spise, a to F. XX, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Rozhodnutie tak opakovane zaslal poštou, avšak opäť sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej
lehote. Na inú adresu rozhodnutie nezasielal, pričom obžalovaný inú adresu na doručovanie neuviedol
a ani si nepamätá, či sa obžalovaného, keď bol na ODI, pýtal na inú adresu na doručovanie. Uviedol,
že písomnosti vo všeobecnosti ODI doručuje na adresu trvalého pobytu, resp. na adresu uvedenú

v spise. Dožiadaním zo dňa 07.04.2010 sa požiadalo OO PZ Partizánske o doručenie predmetného
rozhodnutia, a to s odôvodnením, že opakovane sa obžalovanému nepodarilo doručiť zásielku na
adresu F. XX, ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. OO PZ T. doručilo obžalovanému
rozhodnutie o priestupku dňa 11.05.2010. Potvrdil, že proti tomuto rozhodnutiu podal obžalovaný v 15
dňovej lehote odvolanie. Po dôjdení odvolania spis zaslal na KDI na odvolacie konanie. KDI vrátil vec

prípisom zo dňa 18.06.2010 späť s tým, že sa mal využiť inštitút náhradného doručenia, a preto podľa
názoru KDI rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2010. Na základe prípisu KDI,
ktorý považoval za záväzný pokyn, rozhodnutie s odstupom času asi 10 dní, resp. 2 týždňov od vrátenia
veci z KDI správoplatnil a nahral do systému. Presný dátum vyznačenia nevedel uviesť. Poukázal,
že dňa 28.06.2010 obžalovanému oznámil skutočnosť, že predmetné rozhodnutie o priestupku už

nadobudlo právoplatnosť, o čom aj vyhotovil do priestupkového spisu úradný záznam. Obžalovaného
o podaní opravného prostriedku nepoučoval, nakoľko to sa vykonáva pri ústnom pojednávaní, ktorého
sa obžalovaný nezúčastnil.

Svedok V. I., príslušník Mestskej polície M., na hlavnom pojednávaní vypovedal vcelku v zhode
s jeho výpoveď z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku mal
službu s kolegom V.. Strediskom boli vyslaný na preverenie hlásenia o parkovaní cudzieho vozidla
na vyhradenom parkovisku v Trenčíne na ulici N. pri T. banke. Na mieste zistili, že na vyhradenomparkovisku neoprávnene parkuje vozidlo, a to čierne BMW X6. Vozidlu nasadil technický prostriedok,
tzv. papuču, spísal sa záznam o priestupku, vec nahlásili na stálu službu a odišli. Neskôr sa ohlásil
vodič vozidla, a tak boli opäť vyslaní k vozidlu. Medzitým ako odstraňoval technickú prekážku, kolega

V. realizoval s vodičom priestupok. Vodič nechcel, aby bola vec riešená na mieste, a tak kolega spísal
správu o výsledku objasňovania priestupku. Svedok uviedol, že pri dokumentovaní priestupku nebol
vodič arogantný. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania súdom, kde uviedol, že vodič sa
správal povýšenecky, svedok uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede z prípravného konania. Pri
riešení priestupku okrem nich a vodiča nebola prítomná iná osoba. Keď s kolegom odchádzali, tak si

v spätnom zrkadle všimol, že vodič nastúpil do predmetného vozidla a odišiel. Pred súdom svedok
stotožnil obžalovaného s osobou vodiča.

Svedok M. V., príslušník Mestskej polície M., na hlavnom pojednávaní taktiež vypovedal v zhode s jeho
predchádzajúcimi výpoveďami z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával

hliadku, počas ktorej bolo zistené, alebo oznámené, už si presne nepamätá, že tmavé BMW parkuje na
vyhradenom parkovisku. Po dôjdení na miesto sa autu nasadil technický prostriedok, spísal sa o tom
záznam a jeho uloženie sa nahlásilo. Po určitom čase stála služba oznámila, že vodič je už pri vozidle.
Po dôjdení k vozidlu, zatiaľ čo kolega odstránil technický prostriedok, svedok riešil s vodičom priestupok.
Vodiča zlegitimoval a spísal správu o výsledku objasňovania priestupku, nakoľko vodič nechcel, aby

priestupok prejednala mestská polícia. Na správanie vodiča si už nepamätal. Keď s kolegom odchádzali,
tak si všimol, že vodič nastúpil do predmetného vozidla a odišiel. Potvrdil, že vodič bol vo vozidle sám.
Pred súdom svedok stotožnil obžalovaného s osobou vodiča.

Súd po vrátení veci Krajským súdom z dôvodov procesného pochybenia v rámci spísania zápisnice

odstránil tieto procesné vady a taktiež sa zaoberal dôvodmi na doplnenie dokazovania, ktoré uložil
Krajský súd v rámci zrušeného rozhodnutia zo dňa 20.01.2016. Zaoberal sa postupnosťou páchania
skutkov obžalovaným, za ktoré už bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu F. nad F. sp.
zn. 1T/56/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23To/85/2015 zo dňa 03.07.2010.
KrajskýsúdTrenčínvyslovilpritomprávnynázor, žepredmetnýžalovanýskutokvzhľadomktrestnejveci

vedenej na Okresnom súde F. nad Bebravou pod sp. zn. XT/XX/XXXX, je čiastkovým útokom, pričom sa
môže jednať o pokračujúci prečin v jednočinnom súbehu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, nakoľko oba skutky spája objektívna súvislosť, spája ich čas, spôsob ich
spáchania, predmet útoku, ako je aj zrejmá subjektívna súvislosť, ale najmä jednotiaci zámer páchateľa
spáchať uvedený trestný čin.

Súd po doplnení dokazovania v naznačenom smere okrem výsluchov svedkov vykonal dokazovanie aj
oboznámením aktuálnych odpisov z registra trestov a aktuálnou lustráciou NS SR.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento jeden krát súdne trestaný, a to rozsudkom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1T/56/2012 zo dňa 05.03.2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/85/2015 zo dňa 04.01.2016, ktorým mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom výkon trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu 12 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 30 mesiacov.

Z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia vykonaných
dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd za preukázané, že obžalovaný S.
M. je vinný zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)

Trestného zákona, a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku, teda v rozsahu
podanej obžaloby. Nakoľko vykonané dokazovanie bez pochybností preukazuje vinu obžalovaného,
súd návrh obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom svedkýň V. M., E. M., X. U. a R. C., ako aj
zopakovaním výsluchu svedkov V. I. a M. V. z dôvodu nadbytočnosti zamietol.

Obžalovaný od počiatku popieral svoju vinu a poukazoval jednak na skutočnosť, že predmetné
rozhodnutie o priestupku ODI T. sp. zn. ORP-369/DI-PPE-2009 zo dňa 08.02.2010 nenadobudlo
právoplatnosť dňa 05.03.2010, nakoľko proti nemu včas podal odvolanie a jednak popiera, že by sa dňa28.06.2010 dopustil v Trenčíne na ul. N. spáchania priestupku, a to parkovaným na mieste s vyhradením
státím. Uvedená obrana obžalovaného bola bez pochybností vyvrátená výsluchmi svedkov A. T., K. U.,
V. I. a M. V. na hlavnom pojednávaní.

Priebeh a výsledok konania o priestupku na ODI T. pod sp. zn. ORP-369/DI-PPE-2009 mal súd
preukázaný výpoveďami svedkov K. U. a A. T.. Obžalovaný aj napriek tomu, že mal vedomosť, že v
priestupkovom spise ODI Partizánske ORP-369/DI-PPE-2009 je uvedená adresa F. XX, tak adresu

jeho aktuálneho pobytu ODI Partizánske neoznámil, pričom sám obžalovaný vypovedal, že niekedy vo
februári 2010, bol na ODI T. za účelom vyhotovenia kópie priestupkového spisu, a tak vedel, že ODI T.
okrem adresy F. XX nedisponuje inou adresou jeho pobytu. ODI T. tak doručoval predmetné rozhodnutie
o priestupku na adresu F. XX, a to dvakrát prostredníctvom pošty a následne prostredníctvom OO PZ
T., nakoľko predchádzajúce zásielky si obžalovaný v odbernej lehote neprevzal. Podľa súdu, ak by
obžalovaný na adrese F. XX poštu v minulosti nepreberal, miestna pošta by zásielku vrátila s tým, že

adresát je neznámy. ODI Partizánske tak vychádzal len z údajov o pobyte obžalovaného v spise, teda
najmä z pôvodnej správy o objasňovaní priestupku pri obci Q., pričom obžalovaný napriek vedomosti o
tejto skutočnosti, keďže mal k dispozícii kópiu priestupkového spisu ODI T., adresu svojho aktuálneho
pobytu ODI T. neoznámil. Obžalovaný sa taktiež nedostavil na ODI T. k prejednaniu priestupku, hoci
predvolanie osobne prevzal, a teda ani ODI T. nemohol vedieť, že obžalovaný sa zdržiava na inom

mieste pobytu, ako vyplýva z obsahu priestupkového spisu, a tak vychádzal z údajov zo spisu, keďže ani
obžalovaný pri vyhotovovaní kópie spisu a ani neskôr inú adresu pobytu neoznámil. KDI M. následne
podané odvolanie obžalovaného proti rozhodnutiu o priestupku nepovažoval za odvolanie, keďže dospel
k záveru, že rozhodnutie bolo obžalovanému doručené už skôr, a to fikciou doručenia s poukazom
na predchádzajúce doručovanie, keď sa zásielka vrátila ODI T. ako neprevzatá v odbernej lehote.

Rozhodnutie o priestupku tak podľa KDI M. nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2010. Súd súčasne
poukazuje aj na výpoveď obžalovaného, ktorý potvrdil, že aj v súčasnosti sa zastaví na adrese F. XX, aby
si prevzal poštu. Obžalovaný teda tak v minulosti ako aj v súčasnosti má vedomosť, že niektorá pošta mu
je zasielaná aj na adresu F. XX, a preto nemožno doručovanie rozhodnutia na adresu F. XX považovať
za chybu ODI T.. Na základe uvedeného ako aj výpovedí svedkov K. U. a A. T. dospel súd k záveru,

že postup ODI T. ako aj KDI M. bol zákonný, a teda rozhodnutie o priestupku ODI T. sp. zn. ORP-369/
DI-PPE-2009 zo dňa 08.02.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2010. Skutočnosť, že obžalovaný
vedel o tom, že predmetné rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2010, mal
súd za preukázanú výpoveďou svedka K. U., ktorý túto skutočnosť osobne oznámil obžalovanému
dňa 28.06.2010, kedy sa obžalovaný dostavil na ODI T. a o oznámení svedok spísal úradný záznam,

ktorý tvorí súčasť priestupkového spisu. O pravdivosti výpovedi svedka K. U. nemá súd pochybnosti,
pričom obranu obžalovaného, ktorý popiera, že by mu svedok túto skutočnosť dňa 28.06.2010 oznámil,
považuje súd za účelovú.

Výpoveďami svedkov V. I. a M. V. mal súd za preukázané, že obžalovaný dňa 28.06.2010 o
15:15 hod. v M., na ul. N. spáchal priestupok, keď parkoval na mieste s vyhradeným státím, pričom obaja
svedkovia na hlavnom pojednávania stotožnili osobu vodiča vozidla, ktorý spáchal nimi zaevidovaný
priestupok s obžalovaným a obaja vypovedali, že videli obžalovaného na vozidle z miesta priestupku
odísť, pričom vozidlo viedol obžalovaný.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku, pričom neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti.
Z hľadiska subjektívnej stránky, t.j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, keďže

vedel, že mu bol o právoplatnosti rozhodnutia o priestupku ODI T. sp. zn. ORP-369/DI-PPE-2009 zo
dňa 08.02.2010, ktorým mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, no napriek tomu dňa
28.06.2010 viedol osobné motorové vozidlo. Svojím konaním tak porušil zákonom chránený objekt,
ktorým je v danom prípade riadny a nerušený výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci a naplnil aj
objektívnu stránku trestného činu, keďže maril výkon rozhodnutia o priestupku ODI T. sp. zn. ORP-369/

DI-PPE-2009 zo dňa 08.02.2010, právoplatným dňa 05.03.2010.Pri výmere trestu, vychádzajúc zo všeobecných zásad podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, súd prihliadal
na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného,
na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako aj na možnosti nápravy

obžalovaného.

Preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona (0 až

2 roky), zohľadnenia skutočnosti, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil ako čiastkového útoku,
ktorý tvorí spolu s predchádzajúcim skutkom (za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu F. nad
F. sp. zn. 1T/56/2012 zo dňa 05.03.2015 v spojení s uznesením V. súdu M. sp. zn. 23To/85/2015 zo
dňa 04.01.2016) súčasť pokračovacieho trestného činu v jednočinnom súbehu, za ktorého iný čiastkový
útok bol súdom 1. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, a ktorý už nadobudol právoplatnosť. Preto
uložil obžalovanému spoločný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 6 (šesť)

mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu F. nad F. sp. zn.
1T/56/2016. Výkon trestu obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a podľa § 50 ods. 1
Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní 2
(dva) roky. Keďže obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, je
súd toho názoru, že je potrebné uložiť obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona tiež spoločný

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v dolnej polovici trestnej sadzby na dobu
3 (troch) rokov, ktorý súd, vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a osobu obžalovaného,
považuje za dostatočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.