Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513204063
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513204063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Q. č. XXX, 2. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. č. XXX, 3. Sloveská republika, zast. Slovenským
pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava a Lesmi SR, š.p., Námestie SNP 8, Banská Bystrica, za
účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343
828, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník v konaní o

zaplatenie 5 018,85 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.
k. 5C/180/2014-260 zo dňa 30. 09. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznáva náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
(I.výrok),zaviazalžalobcunahradiťžalovaným100%trovkonania(II.výrok)azaviazalžalobcunahradiť

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS 100 % trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku (III. výrok).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 524 ods. 1, 2, § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16. 06. 2004 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská

sporiteľňa a. s. a žalovanými uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným
v 1.a 2.rade poskytnutý úver vo výške 250 000 Sk. Dňa 16. 06. 2004 pôvodný žalovaný v 3.rade
(Q. Q., zomrelý XX.XX.XXXX) uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a. s. dohodu o ručení vzťahujúcu
sa na vyššie uvedený úver. Dedičské konanie po Q. Q. bolo vedené na tamojšom súde pod sp. zn.
XD/XX/XXXX. Keďže dedičstvo po nebohom nenadobudol žiaden dedič, bolo dedičstvo potvrdené
Slovenskej republike zastúpenej Lesmi SR a Slovenským pozemkovým fondom. Pohľadávka žalobcu v
dedičskom konaní uplatnená nebola. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2012

postupca Slovenská sporiteľňa a. s. postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca tvrdiac,
že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.
06. 2012 od jeho právneho predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie podmienok
vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré vyplývajú z ust. § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z. z. o bankách, čo v konečnom dôsledku bolo predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie v tomto konaní. Žalobca nepredložil súdu žiaden doklad o tom, žeby jeho právny
predchodca vyzval pred postúpením pohľadávky žalovaných na jej zaplatenie. Súd prvej inštancie tak

nemal preukázané, že pohľadávku právneho predchodcu žalobcu - banky bolo možné postúpiť na
žalobcu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v
tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nedostatok aktívnej legitimácie
sa súd nezaoberal ďalšími námietkami strán konania.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Priznal žalovaným ako stranám, ktoré mali vo veci plný úspech, nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %. Z rovnakých dôvodov rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj vo
vzťahu k združeniu, ktoré vystupovalo na podporu žalovaných s tým, že o výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý svoje odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa odvolateľa podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v nesprávnom právnom posúdení
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Namieta, že zákon o bankách ani zákon o spotrebiteľských

úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako dôvod neplatnosti
právneho úkonu neuvádza, a preto má nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom
z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.
Odvolateľ nesúhlasí ani s priznaním trov konania vedľajšiemu účastníkovi. S poukazom na uvedené
odvolateľ napadá rozsudok súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zmenil a vyhovel návrhu žalobcu, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný v 3.rade k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v
celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 3.rade trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa,

a. s.) a žalovaným bola dňa 16. 06. 2004 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovaným v 1.a 2.rade poskytnutý úver vo výške 8 298,48 Eur. Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 20. 05. 2014. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v
čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou.

10. Dňa 27. 06. 2012 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE medzi
Slovenskou sporiteľňou a. s. a EOS KSI Slovensko, s. r. o. (žalobca v tomto konaní). Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že žalovaní boli aj napriek písomnej výzve
právneho predchodcu žalobcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku.

11. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).12. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez

bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

13. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné

vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

14. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaná určitú dobu dlh.

15. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá

v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

16. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá.

18. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky.

Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

20. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používaťbankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

21. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

22. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávneniebymalabankarealizovaťeštepredpostúpenímpohľadávky(porov.rozsudokKSvBratislave
vo veci sp. zn. 6Co/58/2016, cit.: „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý

úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na
to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z
01.12.2010. ktorou advokátska kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku

žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“

23. Postúpiť možno pohľadávku (peniaze) nie však celý rad oprávnení vyplývajúcich z pomerne širokého
spektra spotrebiteľských noriem, a práve kvôli ktorým je dôležitá úloha centrálnej banky a jej dohľadom
nad finančným trhom. Len pre porovnanie, k defaultu (zosplatneniu) v spotrebiteľských veciach môže

dôjsť za prísnych podmienok (§ 53 ods. 9 OZ).

24. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto

neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

25. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných

v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

27. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne výroky o trovách

konania.

28. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odvolací súd
uvádza:

29. Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
(ďalej len O.s.p.) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.30. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. (účinného do 31.12.2014) do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

31. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci úspešný
ani čiastočne, vzniklo právo na náhradu trov konania plne úspešným žalovaným ako aj Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupujúcemu v konaní na podporu žalovaných (§ 93 ods. 4 O.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 CSP účinným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Bolo preto správne, ak
súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS v rozsahu 100 %. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta neúčelnosť trov vynaložených Združením
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, tu odvolací súd konštatuje, že účelnosť trov doposiaľ súdom
prvej inštancie posudzovaná nebola, keďže vyhodnotenie účelnosti trov konania má vplyv len na výšku

náhrady trov konania, nie na samotný nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov
konania bude súd prvej inštancie rozhodovať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolacie
námietky žalobcu sú preto predčasné a v tomto štádiu konania neopodstatnené.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP tak, že úspešným žalovaným a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).