Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219301
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115219301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Ľ. R., L. J., J. X, zastúpeného
advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, proti žalovanému: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zastúpenému: Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO:
36 862 169, o bezdôvodné obohatenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 9.2.2017 č. k. 15C/313/2015-116, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti

zaplatiť 1.823,79 eur a o trovách konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 15C/313/2015-116 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 1.823,79 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 13 %. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.7.2015 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
3.221,96 eur z uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2000. Podľa žalobcu

zmluva je absolútne neplatná, nemá obligatórne náležitosti vyžadované podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), účinného
od 1.4.2004, mali byť spotrebiteľské zmluvy zosúladené s ust. § 53 a § 54 OZ do 3 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti zákona, inak sú neplatné. Súčasťou úverovej zmluvy mala byť aj dohoda o
poskytovaní kreditnej karty a čerpaní finančných prostriedkov prostredníctvom karty, k čomu došlo
prvýkrát až 3.9.2003. Dňa 8.9.2014 bola uzavretá nová zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou mal
žalobca pokryť predchádzajúci úverový vzťah za účelom splatenia revolvingového úveru. Keďže zmluva

o revolvingovom úvere má neprijateľné zmluvné podmienky, je neplatná a neprijateľná, preto žalobca
žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom aplikuje 10-ročnú premlčaciu lehotu na základe
predchádzajúcej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove.

2) V konaní bolo preukázané zlúčenie spoločnosti M. R. C..R.., pôvodného poskytovateľa úveru, so
spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1 v Paríži,
Francúzsko. Preto súd ďalej konal s touto obchodnou spoločnosťou.

3) Žalovaná k podanej žalobe poukázala na to, že na úverový vzťah z 21.11.2000 nie je možné použiť
všeobecné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zákon je platný
od 14.6.2001 a účinný od 1.10.2001. Úverová zmluva bola uzavretá pred účinnosťou zákona. Naviac,žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom spochybňuje aplikáciu všeobecnej 10-ročnej premlčacej
doby pri tvrdenom úmyselnom obohatení.

4) Podľa doloženého výpisu žalovanej spoločnosti, v prospech žalobcu odfinancovala 8.419,98 eur, ale
prijala 10.807,49 eur.

5) Súd nárok posudzoval podľa § 39 OZ (zákon č. 40/1964 Zb.), že neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súčasne podľa § 451 ods. 2 OZ, je charakterizované bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Samotný úverový
vzťah súd posudzoval podľa § 457 a nasl. OZ upravujúceho úverové vzťahy. Súd sa nestotožnil s
tvrdením žalovaného, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy na základe § 43 ods. 1, 3 OZ v
spojení s § 275 ods. 4 a § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo

dňa 21.11.2000 obsahuje len jedno platné uzavretie záväzkovo-právneho vzťahu k poskytnutiu úveru
na zakúpenie tovaru v cene 30.309,- Sk. Z listiny zo dňa 3.5.2001 však vyplýva, že pôvodný žalovaný
schválil žalobcovi úverový rámec vo výške 50.000,- Sk s výškou mesačnej splátky 2.500,- Sk. Ide o
nový návrh v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ. Žalovaný návrh žalobcu akceptoval až písomným prejavom
zo dňa 3.9.2003, keď prvýkrát realizoval čerpanie finančných prostriedkov v sume 663,88 eur. Vtedy

už platil režim spotrebiteľských zmlúv podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde
sa vyžaduje písomná forma. Pokiaľ by malo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere,
aby sa tento riadil zákonom č. 258/2001 Z.z., tak k tomu došlo až 3.9.2003. Zmluvu súd posudzoval
ako absolútne neplatný právny úkon, pričom k neplatnosti súd prihliadol priamo zo zákona. Pri uzavretí
zmluvy dňa 8.9.2014 bezdôvodné obohatenie neexistovalo. Za obdobie od 3.9.2003 odfinancoval

predchodca žalovaného v prospech žalobcu 8.419,98 eur do 18.5.2013, pričom žalobca od 15.10.2003
do uzavretia zmluvy zaplatil 10.797,49 eur (posledná platba 19.2.2015). Po uzavretí zmluvy žalobca
zaplatil viac, ako mu predchodca žalovaného poukázal.

6) Súd pri nároku žalobcu vychádzal z § 107 ods. 1, 2 OZ, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. V danom prípade sa jednalo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu či z neplatného právneho úkonu, pričom bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi

prijatou čiastkou 11.021,25 eur (prv poukázaných 10.807,49 eur + 213,76 eur ako štyri splátky po 53,44
eur podľa novouzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.9.2014) a uhradenou čiastkou. Toto
tvrdenie žalovaný nerozporoval, preto bezdôvodné obohatenie by malo predstavovať čiastku 2.601,27
eur. Pokiaľ sa týka úmyselného bezdôvodného obohatenia, kde sa predlžuje premlčacia doba na 10
rokov, táto začala plynúť od zaplatenia každej splátky, pričom ale súd vychádzal z 3-ročnej premlčacej

lehoty. O bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného sa žalobca dozvedel po komunikácii s právnou
zástupkyňou žalobcu a z hľadiska plnomocenstva zo dňa 13.7.2015 a podanej žaloby 20.7.2015
sú subjektívne práva žalobcu zachované. Žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého do 3 rokov pred podaním žaloby. Vo zvyšku ale nárok žalobcu ako bezdôvodný zamietol.

7) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP.

8) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu zhodnoteniu nároku. Úverová zmluva zo dňa

21.11.2010 bola klasickým úverovým vzťahom na poskytnutie úveru 27.300,- Sk. Úver mal byť splácaný
v 24 mesačných splátkach po 1.634,- Sk. Dňa 8.9.2014 bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
pričom sa malo jednať o konsolidovaný úver, teda o účelový úver. Súd konštatuje, že pre nedodržanie
obligatórnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver sa považuje za plnenie bez
platného právneho úkonu. Žalovaný poukazuje na ust. § 455 ods. 1 OZ, podľa ktorého za bezdôvodné

obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie dlhu premlčaného alebo neplatného pre nedostatok
formy. Preto nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného alebo pre
nedostatok formy. Súd ale na túto podstatnú námietku neprihliadol a vec nesprávne právne posúdil.
Súd nesprávne hodnotil čerpanie revolvingového spotrebiteľského úveru a jeho podstatných náležitostí.Súd konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Opätovne podľa § 455
ods. 1 OZ nejde o bezdôvodné obohatenie, ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného pre nedostatok
formy. Ak žalobca ako spotrebiteľ začal čerpať spotrebiteľský revolvingový úver a čerpal ho v období od

9/2003 do 5/2013, t.j. po dobu 10 rokov, potom je úverová zmluva zo dňa 21.11.2000 platným právnym
úkonom. Ak žalovaný vzniesol námietku premlčania, tak platí tu subjektívna 2-ročná premlčacia doba,
ktorá začala plynúť pri každej splátke žalobcu v prospech žalovaného osobitne. Ak bola podaná žaloba
dňa 20.7.2015, v dôsledku námietky žalovaného žalobca nemá nárok na vrátenie tých splátok, ktoré boli
uhradené pred viac ako 2 rokmi pred podaním žaloby, t.j. pred dňom 20.7.2013. Bod 25 rozsudku je bez

akéhokoľvek logického a zrozumiteľného odôvodnenia. Išlo tu o poskytnutie spotrebiteľského úveru za
účelom konsolidácie úverov, pričom súd konštatuje, že je nesporné, že do uzavretia zmluvy dňa 8.4.2014
bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu neexistovalo. Pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť došlo k
porušeniu práv žalovaného na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Navrhuje zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

9) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

10) Okresný súd vyhovel nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že nedošlo k
platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. V tejto veci je potrebné poukázať na to,
že pôvodne bola podaná žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2000, ktorá
ale v princípe pojednáva o poskytnutí úveru na kúpu tovaru v cene 30.309,- Sk. Priama platba mala

byť 3.000,- Sk a výška úveru je 27.309,- Sk. Tento úver má byť potom splácaný s prvou splátkou od
15.12.2000. Súčasťou predtlače sú ďalšie dojednania o úverovej karte pri poistení klienta alebo dohody
o zrážkach zo mzdy. Už viacnásobne bolo judikované, že tieto ďalšie dojednania k pôvodnej žiadosti o
poskytnutie úveru na kúpu tovaru nespĺňajú náležitosti uzavretia riadnych zmlúv o použití úverovej karty,
pretožeďalšienáležitostitvrdenýchzmluvnýchdojednanísúuvádzanévtzv.Všeobecnýchpodmienkach

pre poskytnutie spotrebiteľských úverov. Nie je možné uzatvárať úverové zmluvy len odkazom na
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v danom prípade uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalobca začal využívať revolvingový úver od 3.9.2003, keď prvýkrát realizoval čerpanie finančných
prostriedkov v sume 663,88 eur (viď prehľad obratov za obdobie od 3.9.2003 do 31.12.2003 - č. l. 45a
spisu). Takéto čerpanie bolo bez zmluvného základu. Aj keď žalovaný so žalobcom uzavrel Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere dňa 8.9.2014, tak sa jednalo o účelový úver - vrátenie revolvingového úveru, kde
akobolouvedenévyššie,takátoúverovázmluvaorevolvingovomspotrebiteľskomúvereriadneuzavretá
nebola. Preto bezzmluvné čerpanie kartou žalobcom a ďalšie platby žalobcu na platenie výberov
hotovosti kartou znamenalo zo strany žalobcu platenie bez zmluvného základu, čo tvorí predpoklad
vydaniabezdôvodnéhoobohateniavzmysle§451ods.2OZ,žebezdôvodnýmobohatenímjemajetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ak nebol zmluvný základ na vrátenie výberov kartou,
potom okresný súd správne konštatoval, že žalobca má právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia,
ale len z hľadiska všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby z hľadiska § 107 ods. 2 OZ, že najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne, pokiaľ zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie

v rozsahu 1.823,79 eur, pretože zvyšok nároku žalobcu je premlčaný. Z hľadiska princípov vrátenia
bezdôvodného obohatenia, platí, že to, čo bolo bezdôvodným obohatením na úkor iného musí sa vydať
(§ 451 ods. 1 OZ, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať).

11) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. Keďže

žalobca bol pomerne úspešnejší v konaní ako žalovaný, preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu
13 %.

12) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 v spojení s § 255 CSP, kde úspešný
žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žalobcovi v odvolacom konaní trovy

nevznikli. Preto sporovým stranám nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).