Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609203393
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2609203393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Trnavská cesta č. 82, Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnskač.5,Bratislava,protižalovaným:1/M.Z.,trvalebytomI.X,A.,právnezastúpený:Mgr.Roman
Toman, PhD., advokát, so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, 2/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom A. č. X, A., o zaplatenie 4.732,95 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného 1.
proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 03. novembra 2015, č.k. 11C/146/2009-313, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznávajúcej istinu 29,87 eur, v časti
zamietajúcej uplatnený úrok z omeškania a v časti náhrady trov konania r u š í a v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 4.692,82 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku
žalobu zamietol, zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 3.202,87 eur a iných trov konania v sume 283 eur a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu a napokon žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne
zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 579,12 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

na účet Okresného súdu Senica.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3, § 24 ods. 2 a ods.
7 zákona č. 381/2001 Z.z., § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalobou bol dôvodne uplatnený regresný nárok v zmysle § 24 ods. 7
zákonač.381/2001Z.z.pričomžalobcapreukázal,žeplnilpodľa§24ods.2písm.b)zákonač.381/2001
Z.z. z garančného fondu. Súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, že dňa 01.12.2003 došlo

k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla Škoda EČV: SE 660 AP,
čo vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Senica, č.k. 2T/25/2010-175 zo dňa 15.04.2010, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa20.05.2010,pričomvčasedopravnejnehodybolavlastníkomtohtovozidla
spoločnosť GE Capital Leasing a.s. Bratislava a nájomcom bol žalovaný 1/, ktorý bol povinný v zmysle §
3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uzavrieť poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vozidlo však ku dňu vzniku dopravnej nehody túto

zmluvu uzavretú nemalo. Žalobcovi tak v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť
uhradiť poškodeným osobám (P. I. a V. R., ktorým bola spôsobená škoda na zdraví) poistné plnenie z
garančného fondu. Takto žalobca poskytol podľa vykonaného dokazovania súdu celkové plnenie 5.131eur, z toho poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti dňa 06.03.2007 sumu 29,87 eur za vyúčtovanie
práce za kontrolu posudku o bolestnom vyplatené MUDr. Q. I., dňa 15.10.2007 sumu 18,95 eur ako
regres zdravotnej poisťovne za úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť p.

R. a sumu 1.800,97 eur ako regres zdravotnej poisťovne - úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť p. I. a žalobca zaplatil poškodenému M. I. škodu na zdraví a to dňa 06.03.2007
sumu 1.687,91 eur ako náhradu za bolestné (847,5 bodov x 60,- Sk na základe posudku o bolestnom),
dňa 15.10.2007 sumu 796,65 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (400 bodov x 60,-
Sk na základe posudku o sťažení SSÚ) a dňa 26.11.2008 sumu 796,65 eur ako náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia (400 bodov x 60,-Sk na základe posudku o sťažení SSÚ). Z celkovej sumy
5.131 eur bola dobrovoľne pred podaním žaloby uhradená suma 438,18 eur, takže rozdiel predstavuje
sumu 4.692,82 eur.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že kancelárii vzniklo právo postihu proti tomu, kto zodpovedá za škodu,
pričom v uvedenom prípade zodpovednou osobou je ten, kto mal povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu v

danej veci t.j. žalovaný 1/ a tiež ten, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
na základe zavinenia, teda vodič, ktorým je žalovaný 2/. Žalobca predložil do spisu aj Dohodu o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 09.10.2007, ktorú údajne uzatvoril žalobca so žalovaným 1/, ktorý tu
mal uznať svoj záväzok v celkovej výške 1.757,90 eur, avšak súd z vykonaného dokazovania zistil,
že žalovaný 1/ túto dohodu nepodpísal a teda neuzavrel, pretože ani nemohol, nakoľko, ako vyplynulo

z predložených dôkazov, v čase jej uzatvorenia bol vo väzbe a teda Dohoda o úhrade pohľadávky v
splátkach nebola platne uzavretá. Napriek tejto skutočnosti sa podľa nej dobrovoľne plnilo v celkovej
sume438,18eur,ktorúsumusipretožalobcažalobouneuplatnil.Žalovaný1/vzniesolvkonanínámietku
premlčania, avšak súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, majúc za to, že v prípade žalovaného nároku
nejde o nárok na náhradu škody, ale o tzv. postih (regres), na premlčanie ktorého sa uplatňuje trojročná

premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorej plynutie začína nasledujúci deň po dni,
kedy bolo plnené. V uvedenej veci bolo plnené dňa 06.03.2007, dňa 15.10.2007 a dňa 26.11.2008
pričomžalobabolapodanánasúd18.05.2009,tedapreduplynutímtrojročnejpremlčacejdoby.Žalovaný
1/ v konaní namietal, že žalobca pri poskytnutí plnení, ktorých regresu sa domáha, nevzal do úvahy
spoluzavinenie poškodených, ktorí v čase vzniku nehody neboli pripútaní bezpečnostnými pásmi. K tejto

otázke súd vykonal znalecké dokazovanie, zo záverov ktorého jednoznačne vyplynulo, že s ohľadom
na utrpené poškodenia zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou nebolo použitie resp. nepoužitie
bezpečnostných pásov z medicínskeho hľadiska relevantné a v prípade, ak by boli bezpečnostné
pásy použité, mohli zabrániť iba povrchovým zraneniam, ktoré predstavujú iba zanedbateľné zložky
bonifikácie návrhu bolestného, keďže ostatné zranenia vznikli vo fáze rotácie vozidla, kedy takéto

poranenia chrbtice môžu vzniknúť aj pri použití bezpečnostných pásov.

4. Pri posúdení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal z bodových ohodnotení
znalcov, ktorí bolestné stanovili na 986,25 bodov (vyplatených bolo len 845,5 bodov) a sťaženie
spoločenského uplatnenia obodovali 1115 bodmi, z ktorých vyplatených bolo len 800 t.j. 2 x 400 bodov.

Súd mal za to, že pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia pri stanovovaní výšky bodového
hodnotenia bolo treba vychádzať z vyhlášky č. 437/2004 Z.z., ktorá bola účinná v čase, kedy sa bodové
hodnotenie mohlo vykonať prvý raz, t.j. v dobe ustálenia zdravotného stavu po úraze. Výška žalovanej
sumy vyplývala z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a z predložených dokladov
žalobcu, z ktorých mal súd za zrejmé, že žalobca zaplatil celkovú sumu plnenia 5.131 eur, z ktorých

po odčítaní sumy zaplatenej pred podaním žaloby 438,18 eur priznal žalobcovi istinu 4.692,82 eur a vo
zvyšku žalobu zamietol čo do zaplatenia istiny 40,13 eur, ktorú považoval za nedôvodnú.

5. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.644,76 eur za obdobie od
16.10.2007 do 15.11.2007, 8,5% ročne zo sumy 1.571,73 eur za obdobie od 16.11.2007 do 18.12.2007,

8,5% ročne zo sumy 1.498,70 eur za obdobie od 19.12.2007 do 16.01.2008, 8,5% ročne zo sumy
1.425,67 eur za obdobie od 17.01.2008 do 15.02.2008, 8,5 % ročne zo sumy 1.352,64 eur za obdobie od
16.02.2008 do 03.06.2008, 8,5% ročne zo sumy 1.279,61 eur za obdobie od 04.06.2008 do zaplatenia,
8,5% ročne zo sumy 2.616,58 eur za obdobie od 09.02.2008 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 796,65
eur za obdobie od 11.05.2009 do zaplatenia, avšak súd žalobe v časti úrokov z omeškania nevyhovel

vôbec, keď z dokazovania vyplynulo, že žalobca síce zaslal obom žalovaným mimosúdne výzvy, avšak
ani jeden zo žalovaných výzvu neprevzal a ani nemohol, pretože v tom čase bol tak žalovaný 1/ ako
aj žalovaný 2/ vo väzbe. Výzvy žalobcu na mimosúdne plnenie preto súd nepovažoval za doručené a
preto nárok žalobcu voči obom žalovaným ako nedôvodný zamietol.6. Keďže štátu vznikli pri dokazovaní trovy vo výške 579,12 eur titulom vyplatenej časti znalečného
za podaný znalecký posudok z rozpočtových prostriedkov súdu (z celkovej sumy znalečného 879,12

eur bola suma 300 eur uhradená z preddavku zloženého žalovaným v 1. rade) preto súd uložil
obom žalovaným povinnosť zaplatiť vzniknuté trovy štátu spoločne a nerozdielne, keďže boli v spore
neúspešní.Zároveňsúdprvejinštancierozhodolotrováchkonaniapodľa§142ods.3O.s.p.majúczato,
že žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti a priznal mu plnú náhradu trov konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia v sume 3.202,87 eur oproti uplatnenej sume trov právneho zastúpenia

3.355,36 eur a tiež náhradu iných trov konania v sume 283 eur predstavujúcich zaplatený súdny poplatok
z návrhu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti nepriznania
úroku z omeškania (štvrtý výrok rozsudku), keď mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a
v tejto časti nesprávne právne vec posúdil a žiadal preto, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe

v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania,
alternatívne aby rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal
na ustanovenie § 8 ods. 1 a 2 Zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov
SR,zktorýchvyplývapovinnosťobčanovhlásiťprechodnýpobyt,ktorúpovinnosťsivuvedenomprípade
žalovaný 1/ ani 2/ nesplnili a žalobcu nie je možné sankcionovať za nesplnenie si zákonnej povinnosti

žalovaných. Skutočnosť, že sa žalobcovi nepodarilo doručiť žalovaným výzvy na náhradu poistného
plnenia,niejepodstatnázhľadiskavznikunárokunaúrokyzomeškania.Poukázaltiežnato,žežalovaní
čiastočne plnili žalobcovi v období ešte pred podaním žaloby z čoho vyplýva, že o nároku žalobcu boli
upovedomení. Týmto sa však súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal, preto odvolateľ
považoval rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné a tiež sa nezaoberal tým, že žalovaným bol v

priebehu konania doručený návrh na začatie konania spolu s prílohami, na základe čoho sa dozvedeli o
nároku žalobcu a teda toto doručenie návrhu na začatie konania je prinajmenšom potrebné považovať
za výzvu na náhradu poistného plnenia.

8. Aj žalovaný 1/ napadol predmetný rozsudok odvolaním podaným v zákonnej lehote a to jeho prvý,

druhý a tretí výrok majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z
tohto dôvodu je tiež nepreskúmateľný. Uviedol, že z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca v zmysle
§ 24 ods. 9 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poveril spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., výkonom pôsobnosti podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona. Žalobca však v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázal poskytnutie plnení zo strany spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v
mene a na účet žalobcu i jednotlivým poškodeným P. I. a V. R. (vrátane regresov VZP za vynaložené
náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) t.j. nebolo preukázané či vôbec a ak áno kedy, v akej
výške a akým spôsobom spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., splnila poškodenému jeho
nároky na náhradu škody na zdraví - bolestné a SSÚ a náhradu VZP za uplatnené, preukázané a

vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení). Žalobca
nepredložil žiadne bankové výpisy resp. doklady preukazujúce výplaty v hotovosti, ktoré by dokazovali
plnenia zo strany spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v mene a na účet žalobcu týmto
subjektom. Žalobca teda v konaní nepreukázal prechod práva proti žalovanému 1/ na náhradu toho,
čo za neho plnil pretože nepreukázal, kedy došlo v zmysle § 567 ods. 2 O.z. k splneniu dlhu zo

strany spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., čo však žalovaný v 1. rade už namietal na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Ďalej odvolateľ dôvodil, že z internej evidencie spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., predloženej žalobcom vyplýva, že k úhrade bolestného vo výške
50.850,- Sk poškodenému P. I. malo údajne dôjsť dňa 04.12.2006, pričom zo znaleckého posudku č.
99/2015 ohľadne bolestného vyplýva, že všetky položky bolestného bolo možné hodnotiť v roku 2003,

okrem položky za operáciu v roku 2005, ktorú bolo možné hodnotiť v roku 2005 a položiek za operáciu
v roku 2006, ktoré bolo možné hodnotiť v roku 2006. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní namietal
premlčanievyplatenéhobolestného.Zustanovení§24ods.5Zákonaopovinnomzmluvnompoistenía§
5 ods. 2 písm. b) citovaného zákona vyplýva, že žalobca má zohľadniť, či nárok je premlčaný. Ak žalobca
plnil naturálnu obligáciu poškodenému titulom bolestného, takéto plnenie nemôže žalobca požadovať

od žalovaného v 1. rade v zmysle § 24 ods. 7 veta prvá citovaného zákona. Ak teda skutočne došlo k
zaplateniu bolestného P. I. vo výške 50.850,- Sk zo strany žalobcu prostredníctvom spoločnosti Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., údajnou úhradou zo dňa 04.12.2006, žalobca plnil premlčaný záväzok vo
výške 41.917,50 Sk teda 1.391,41 eur, ktorého plnením právo na náhradu od žalovaného v 1. radena žalobcu neprešlo. Odvolateľ poukázal tiež na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., v
zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie

predpisy, takže súd nesprávne aplikoval na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia zákon č.
437/2004 Z.z., keď toto malo byť posúdené podľa predchádzajúcej vyhlášky č. 32/1965 Z.z. nakoľko
sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného P. I. nastalo v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 01.12.2003. Ak skutočne došlo k zaplateniu sťaženia spoločenského uplatnenia P. I.
vo výške 48.000,- Sk, úhradami zo dňa 18.07.2007 a 20.11.2007, potom žalobca plnil poškodenému

nad rámec zákona o povinnom zmluvnom poistení sumu 21.000,- Sk t.j. 697,07 eur, na ktorú nemal
poškodený nárok. Žalovaný 1/ tiež vytkol súdu, že z rozsudku nie je zrejmé na základe akých ustanovení
zákona bola žalovanému 1/ uložená povinnosť nahradiť žalobcovi sumu 29,87 eur údajne vyplatenú
MUDr. Q. I. za kontrolu a písomné posúdenie posudkov vydaných inými lekármi, keď podľa odvolateľa
žalobca nemá nárok na náhradu tohto plnenia od žalovaného 1/. Z rozsudku ďalej nie je vôbec zrejmé,
podľa akého zákona súd posudzoval regresnú náhradu VZP a z akých dôkazov mal za preukázané

vyplatenie nákladov Všeobecnou zdravotnou poisťovňou zdravotníckym zariadeniam za poskytnutú
starostlivosť poškodeným osobám. Z dokazovania ani z rozsudku nie je vôbec zrejmé, kedy a v akej
výške došlo zo strany VZP k úhrade nákladov za zdravotnú starostlivosť zdravotníckym zariadeniam,
pričom v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení má poistený právo, aby poisťovateľ za
nehonahradilpríslušnýmsubjektomuplatnenépreukázanéavyplatenénákladyzdravotnejstarostlivosti.

Napokon poukázal na skutočnosť, že z rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal
z tvrdeniami žalovaného 2/, že predmetné vozidlo mu požičal pán Y., ktorý určite nemal súhlas od
žalovaného 1/, čomu korešponduje aj výpoveď žalovaného 2/ dňa 09.12.2003 v trestnom konaní, pričom
podľa § 430 ods. 1 O.z. namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez
vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie

dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. K náhrade trov právneho zastúpenia v časti
týkajúcej sa cestovného a náhrady za stratu času za účasť na siedmich pojednávaniach žalovaný 2/
uviedol, že táto náhrada žalobcovi neprináleží nakoľko substitučne splnomocnený zástupca prítomný na
pojednávaniach nemal sídlo v Bratislave. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté
výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), to znamená vo všetkých výrokoch vrátane výroku o trovách
konania závislom na rozhodnutí vo veci samej a to bez pojednávania, keďže toto nebolo potrebné ( §
385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je treba považovať za celkom dôvodné a
odvolanie žalovaného v 1. rade za dôvodné iba sčasti.
10. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

11.Podľa§24ods.5vetaprvéatretiazákonaoPZP,kanceláriaposkytujepoškodenémupoistnéplnenie
podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto

zákona. Poistné plnenie podľa odseku 2 písm. b) za škodu na motorovom vozidle a za škodu podľa §
4 ods. 2 písm. b) a c) týkajúce sa jedného poškodeného sa neposkytuje, ak táto škoda neprevyšuje
sumu 5 000 Sk.

12. Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. , účinného k 01.12.2003 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.13. Podľa § 4 ods. 3 cit. zák. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky

úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného
dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

14. Podľa ust. § 24 ods. 7 veta prvá cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila.

15. V prejednávanej veci je žalobcom Slovenská kancelária poisťovateľov ( SKP) zriadená zákonom č.
381/2001 Z. z. a do jej pôsobnosti patrí správa poistného garančného fondu. Z poistného garančného
fondu sa podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytuje poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V § 24 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z. z. je zakotvené právo kancelárie proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2

písm.a),b),f)ag)nanáhradutoho,čozanehoplnila.SKPmáprávoregresuajvtedy,akškodunehradila
priamo poškodenému, ale na základe kaskoregresu poisťovni, ak škodu na motorovom vozidle spôsobil
nepoistený škodca. SKP plní náhradu škody poškodenému za škodcu v rovnakom rozsahu ako keby bol
škodca poistený. Jednotlivé dôvody plnenia náhrady škody z poistného garančného fondu uvádza § 24
ods. 2 ZPZP. Podľa ods. 2 písm. b) cit. ustanovenia kancelária poskytuje z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti, čo je aj súdený prípad. Postihové právo SKP smeruje voči tomu, za koho SKP
poskytla náhradu škody poškodenému, t. j. voči subjektu, ktorý za škodu zodpovedá ( nie voči tomu,
kto nesplnil povinnosť sa poistiť) a týmito osobami sú žalovaný 1/ ako prevádzateľ MV, ktorý zodpovedá
podľa § 427 OZ, a druhou osobou je žalovaný 2/, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. vodič podľa § 420 OZ. Zavinenie žalovaného v 2. rade
bolo preukázané trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/25/2010-175, právoplatným dňa
20.05.2010, ktorým bol uznaný vinným z porušenia pravidiel cestnej premávky a spôsobením dopravnej
nehody dňa 01.12.2003.

16. Dôvodom vzniku postihu SKP ( žalobcu) je vznik jej povinnosti nahradiť škodu namiesto toho, kto
škodu spôsobil, a za ktorú zo zákona zodpovedá. Samotný postih SKP má však charakter náhrady za
poskytnuté plnenie; nemá teda povahu nároku na náhradu škody, ale ide o subrogačný postih proti tretej
osobe. Žalobca tvrdí, že z garančného fondu uhradil v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistné
plnenia v žalovanej výške v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 01.12.2003, zavinenou žalovaným

v 2. rade, kde prevádzkovateľom vozidla ( bez poistenia zodpovednosti) je žalovaný v 1. rade. Žalobca
v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP výkonom pôsobnosti podľa § 24 ods. 2 poveril spoločnosť Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s.. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP má kancelária právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. b) na náhradu toho, čo za neho plnila.

17. Žalovaný 1/, ktorý napadol v odvolaní všetky výroky, zaväzujúce ho k plneniu, v odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je aj nepreskúmateľný.
Vecne dôvodil argumentáciou smerujúcou k spochybneniu žalobou uplatneného nároku čo do výšky i
základu, z ktorých viaceré argumenty boli súčasťou jeho obrany aj v základnom konaní.

18. Predovšetkým vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie aj vysporiadal, keď
dospel k záveru, že jej nemožno prisvedčiť. Vznesenú námietku premlčania vyhodnotil súd prvej
inštancie ako nedôvodnú, keď vychádzal z posúdenia osobitosti nároku uplatneného žalobou, nakoľko
právo žalobcu na tzv. postih ( regres) nie je nárokom na náhradu škody a teda nemožno jeho vznik

odvodzovať od škodovej udalosti ale od momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného
fondu a toto právo sa potom premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, ktorej plynutie
začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené. Vzhľadom k dátumom poskytnutých plnení bola preto
žaloba podaná včas. S týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd, ktorý považuje námietku za
nedôvodnú vychádzajúc z § 24c zákona o PZP, podľa ktorého právo kancelárie na náhradu poistného

plnenia alebo náhradného poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24,
24a a 24b sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného
plnenia z poistného garančného fondu. Treba potom považovať za správny záver súdu prvej inštancie,
ktorýpočiatokpremlčacejtrojročnejlehotyviazalnadeňjednotlivýchvyplatenýchsúmpoistnéhoplnenia,pričom ako vyplýva z predložených listín, v uvedenom prípade boli plnenia poskytnuté v období od
decembra 2006 do novembra 2007 (dňa 04.12.2006 vyplatených 1.687,91 eur poškodenému I. titulom
bolestného, ďalej dňa 20.11.2007 suma 796,65 eur vyplatená I. titulom SSU, a rovnako dňa 18.07.2007

ďalšia suma SSU 796,65 eur, a dňa 18.07.2007 bol vyplatený regresný nárok VZP v sume 18,95 eur a
v sume 1.800,97 eur), preto ak žaloba bola podaná dňa 18.05.2009, nešlo o nároky premlčané.

19. V súvislosti s otázkou premlčania súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť tej časti
obrany žalovaného 1/, založenej na tvrdení, že už žalobca mal údajne podľa názoru žalovaného plniť

poškodenému premlčaný nárok na bolestné a preto sa s touto argumentáciou musel vysporiadať
odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP. Žalovaný v 1. rade totiž dôvodil, že z internej evidencie
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., predloženej žalobcom vyplýva, že k úhrade bolestného
vo výške 50.850,- Sk poškodenému P. I. malo údajne dôjsť dňa 04.12.2006, pričom zo znaleckého
posudkuč.99/2015vystavenéhonaohodnoteniebolestnéhovyplýva,ževšetkypoložkybolestnéhobolo
možné hodnotiť v roku 2003, okrem položky za operáciu v roku 2005, ktorú bolo možné hodnotiť v roku

2005 a položiek za operáciu v roku 2006, ktoré bolo možné hodnotiť v roku 2006. Z uvedeného dôvodu
žalovaný v 1. rade v konaní namietal premlčanie vyplateného bolestného tvrdiac, že z ustanovení §
24 ods. 5 zákona o PZP a § 5 ods. 2 písm. b) citovaného zákona vyplýva, že žalobca má zohľadniť,
či nárok je premlčaný a ak žalobca plnil naturálnu obligáciu poškodenému titulom bolestného, takéto
plnenie nemôže žalobca požadovať od žalovaného v 1. rade v zmysle § 24 ods. 7 veta prvá citovaného

zákona. Ak teda skutočne došlo k zaplateniu bolestného P. I. vo výške 50.850,- Sk zo strany žalobcu
prostredníctvom spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., údajnou úhradou zo dňa 04.12.2006,
žalobca mu plnil premlčaný záväzok vo výške 41.917,50 Sk teda 1.391,41 eur, ktorého plnením právo
na náhradu od žalovaného v 1. rade na žalobcu neprešlo.

20. K tejto časti obrany ( ktorá je tiež jednou z odvolacích námietok) odvolací súd uvádza predovšetkým
to, že otázka, nastolená žalovaným v 1. rade a síce, či bol nárok na priznanie bolestného uplatnený
poškodeným včas, teda v premlčacej lehote, nemá pre toto konanie právny význam a nemá vplyv na
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Treba vychádzať z toho, že žiadne ustanovenie zákona
o PZP nebráni poisťovni poskytnúť plnenia aj na základe premlčaného práva a nič jej nezakazuje

domáhať sa postihu aj v prípade takto poskytnutých plnení. Ak by aj poisťovňa plnila poškodenému
náhradu škody na bolestnom, ktoré bolo uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty, na tento prípad sa
nevzťahuje ustanovenie citované odvolateľom a to § 5 ods. 2 písm. b), podľa ktorého ak poistná
zmluvaneustanovujeinak,poisťovateľjeoprávnenýplneniesčastialeboúplneodmietnuť,akpoistenýsa
zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa vzťahuje na celkom

iný prípad. Zároveň treba vziať do úvahy, že premlčaním záväzku tento záväzok nezaniká a rovnako
nezaniká ani právo veriteľa na zaplatenie dlhu, len sa oslabuje jeho súdna vymožiteľnosť. Splnením
aj prípadne premlčaného dlhu zo strany poisťovne by neprišlo k plneniu bez právneho dôvodu a niet
žiadneho zákonného ustanovenia, z ktorého by vyplývalo, že na prípad takéhoto plnenia by nemali
platiť rovnaké zásady týkajúce sa postihového práva poisťovne. Z uvedených dôvodov tento argument

odvolateľa posúdil odvolací súd ako nedôvodný.

21. Jednou z ďalších výhrad žalovaného 1/ bolo tvrdenie, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal poskytnutie plnení, t.j. či vôbec a ak áno kedy, v akej výške a akým spôsobom spoločnosť
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., splnila poškodeným nároky na náhradu škody na zdraví - bolestné

a SSÚ, ako aj náhradu VZP za uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti
(§ 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení), keď žalobca nepredložil žiadne bankové výpisy
resp. doklady preukazujúce výplaty a teda nepreukázal prechod práva proti žalovanému v 1. rade
na náhradu toho, čo za neho plnil pretože nepreukázal, kedy došlo v zmysle § 567 ods. 2 O.z. k
splneniu dlhu. K tejto výhrade odvolací súd uvádza, že po preskúmaní spisového materiálu nemožno

dať odvolateľovi za pravdu, pretože v spise sú založené listinné dôkazy, preukazujúce dátumy a výšky
vykonaných platieb - poskytnutých plnení spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. a to vyplatené
bolestné poškodenému I. v sume 1.687,91 eur dňa 04.12.2006, vyplatené SSU poškodenému I. dva
razy po 796,65 eur a to dňa 18.07.2007 a dňa 20.11.2007 (spolu 1.593,30 eur), a tiež dňa 18.07.2007
vyplatené regresné nároky Všeobecnej zdravotnej poisťovni v sume 18,95 eur ako vynaložené náklady

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému R. a v sume 1.800,97 eur ako vynaložené náklady
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému I.. Nejasný zostáva dátum plnenia sumy 29,87
eur MUDr. I. ako odmena za kontrolu posudku týmto zmluvným lekárom poisťovne. Zo spisu možno
potom považovať za preukázané listinnými dôkazmi aj to, že kancelária (žalobca) nahradila poisťovniAllianz - Slovenská poisťovňa, a.s., dňa 06.03.07 preukázateľne sumu 1.717,78 eur, dňa 15.10.2007
sumu 2.616,57 eur a dňa 26.11.2008 sumu 796,65 eur, spolu 5131,- eur ( žalobca jej uhradil aj sumu
vyššiu, ktorú si však nie celú uplatnil). Z celkovej sumy plnenia 5.131,- eur nebolo sporné, že žalovaný

1/ dobrovoľne zaplatil pred podaním žaloby 438,18 eur, a súd prvej inštancie žalobcovi priznal rozdiel,
predstavujúci sumu 4.692,82 eur, s čím sa stotožnil aj odvolací súd avšak s výnimkou sumy 29,87 eur, v
ktorej časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za potrebné zrušiť z dôvodov uvedených nižšie.

22. V časti regresných nárokov na vynaložených liečebné náklady bol žalovaný 1/ tohto názoru, že vo

vzťahu k tejto časti žaloby, požadujúcej zaplatenie sumy 1.800,97 eur (54.256,- Sk) nebolo preukázané,
že by Všeobecnej zdravotnej poisťovni nárok vznikol a kedy. K tomuto odvolací súd uvádza, že zo spisu
je preukázané, že úhrady VZP v súvislosti s úrazom poškodeného I. boli vyplatené poškodenému zo
strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 01.12.2003 do 28.02.2004 a v súvislosti s
úrazom poškodeného R. dňa 19.02.2004 (čl. 161), teda v celkovej výške 54.766,15 eur. V období od 1.
januára 2005 do 31.augusta 2005 zákon č. 577/2004 neupravoval právo poisťovne uplatniť si náhradu

vynaložených výdavkov na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k poškodeniu zdravia došlo jej
zavineným protiprávnym konaním. Avšak podľa § 57 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom v
rozhodnom čase ( t.j. čase vynaložených výdavkov poisťovne od decembra 2003 do februára 2004)
však zákon upravoval, že poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ďalej len "náhrada vynaložených nákladov") v dôsledku zavineného

protiprávneho konania voči poistencom. V rozhodujúcom čase teda nešlo o obdobie „legislatívnej
medzery“, ktorou žalovaný 1/ argumentoval, pretože bol daný právny základ na uplatňovanie regresu
proti žalovaným, ktorý si poisťovňa aj riadne uplatnila dňa 21.06.2006.

23. Pokiaľ ide o sumu 29,87 eur vyúčtovanú MUDr. Q. I. za kontrolu a písomné posúdenie posudkov

vydaných inými lekármi, žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, na základe akých
ustanovení zákona bola žalobcovi táto suma voči žalovanému v 1. rade prisúdená. Tento argument
posúdil odvolací súd ako dôvodný, pretože v prípade označenej sumy 29,87 eur nie je zrejmé, či tvorí
súčasť nárokov podľa § 4 ods. 2, zák. o PZP, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou,
pod čo spadá táto položka ( napr. či tu súd citované zákonné ustanovenie vyložil extenzívne tak, že

by túto položku zahrnul buď do pojmu škody na zdraví, prípadne škody vzniknutej úhradou nákladov
zdravotnej starostlivosti a z akého dôvodu alebo vec posudzoval podľa iného ust.), navyše zo spisu
nemožno jednoznačne zistiť, do akej miery bola táto kontrola posudku iným lekárom potrebná ( či a z
akého dôvodu bola nevyhnutná) a tiež či a kedy bola poisťovňou táto náhrada menovanému lekárovi
vyplatená. V tejto časti považoval preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný,

keďže odôvodnenie neobsahuje k tejto položke žiadne uspokojivé vysvetlenie.

24. Žalovaný 1/ ďalej poukazoval na to, že súd nesprávne na sťaženie spoločenského uplatnenia
aplikoval zákon č. 437/2004 Z.z., keď toto malo byť posúdené podľa predchádzajúcej vyhlášky č.
32/1965 Z.z. nakoľko sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného P. I. nastalo v príčinnej

súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 01.12.2003 a podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004
Z.z., na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví,
ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ani
v tomto však odvolací súd nedal odvolateľovi za pravdu. V prejednávanej veci bol podaný posudok
ohľadom SSU poškodeného dňa 03.07.2007 MUDr. B. Y., ktorý ho ohodnotil celkovým počtom bodov

400 ( pol. 302e), v oprave posudku o bolestnom a SSU zo dňa 20.11.2007 vypracovanej likvidátorom
poisťovne Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. bol základný počet bodov SSU zvýšený v zmysle § 6
ods. 2 vyhl. č.32/1965 Z.z. na dvojnásobok, t.j. zo 400 na 800 bodov, keďže ide o mladého človeka,
ktorý v dôsledku úrazu má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a má ťažké
obmedzeniahybnostidriekovejahrudnejchrbtice.Súdvkonanínáslednenariadilznaleckédokazovanie

znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, ktorá vo
svojomposudkukonštatovala,žestavpoškodenéhojekhodnoteniuustálenýkmesiacujanuár2008(rok
odposlednejoperácie).Vzhľadomnadátumúrazuadobuustáleniastavu,jevecouprávnehoposúdenia,
či odškodnenie má byť vykonané podľa vyhl. č. 32/1965 Z.z. alebo zák. č. 437/2004 Z.z. Odvolací
súd bol toho názoru, že v uvedenom prípade je namieste aplikácia zák. č. 437/2004 Z.z., vychádzajúc

zo zásady, že sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav
poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení
považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav
poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovaniejeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho
bodovému ohodnoteniu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 676/2007). V tomto
prípade podľa vyjadrenia znaleckej organizácie bolo možné hodnotiť zdravotný stav pre účely posúdenia

SSU rok po poslednej operácii, teda v r. 2008 a preto napriek tomu, že k dopravnej nehode došlo ešte v
r. 2003, je tu pri posudzovaní nárokov poškodeného z SSU posúdiť podľa práva platného v čase zistenia
a stabilizácie dôsledkov minulého úrazu, v tomto prípade podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a nie je možné
aplikovať pri vyčíslení odškodnenia právny predpis ( vyhl. č. 32/1965 Z.z.), ktorý platil v čase vzniku
úrazu. Pri aplikácii tohto zákona znalecká organizácia ohodnotila SSU poškodeného I. počtom bodov

1115 ( pričom poisťovňa poškodenému vyplatila len 800 bodov).

25. Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej dôvodil, že súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou prípadného zneužitia
dopravného prostriedku a s tým súvisiacou otázkou jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle §
430 ods. 1 OZ, podľa ktorého namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie

dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Vytýkal súdu, že sa touto otázkou nezaoberal,
hoci žalovaný 2/ v konaní uviedol, že predmetné vozidlo mu požičal pán Y., ktorý určite nemal súhlas
od žalovaného 1/, čomu korešponduje aj výpoveď žalovaného 2/ dňa 09.12.2003 v trestnom konaní.
Odvolacísúdpopreskúmaníspisovéhomateriáluzistil,žežalovaný2/privýsluchupredsúdomskutočne
uviedol na otázku právneho zástupcu žalovaného 1/, že vozidlo mu požičal p. Y. a na jeho ďalšiu otázku,

či mal p. Y. súhlas na požičanie vozidla od žalovaného 1/, odpovedal žalovaný 2/, že určite nemal. Z
obsahu zápisnice spísanej na OUJP PZ Skalica dňa 09.12.2003 o výsluchu obvineného B. J. vyplýva,
že žalovaný 2/ tu uviedol, že „ ...ja som vozidlo šoféroval aj napriek tomu, že nemám vodičský preukaz z
toho dôvodu, že ho mal šoférovať R., ale tomuto bolo pred jazdou zle, tak som to zobral za neho...Vozidlo
sme mali požičané od M. Y., pričom sme mu povedali, že pôjde R.. Y. mal od majiteľa Štvrteckého vozidlo

požičané a mohol ho R. požičať, ale mne ho požičať nemohol, lebo nemám papiere...“.Je pravdou, že
súd prvej inštancie sa nezaoberal touto otázkou (t.j. či vôbec a ak áno, v akom rozsahu zodpovedá aj
žalovaný 1/ za škodu spoločne s vodičom s poukazom na ust. § 430 ods. 1 OZ), preto odvolací súd
aplikujúc ust. § 387 ods. 3 CSP, sa touto otázkou zaberal a dospel k záveru, že vyjadrenia žalovaného
1/ síce nasvedčujú tomu, že žalovaný 2/ ako vodič nemal súhlas prevádzkovateľa, teda žalovaného 1/

na použitie vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, avšak naproti tomu žalovaný 1/ sám pri
výsluchu v prejednávanej veci uviedol, že „...uvedené vozidlo som zapožičal pánovi J. tak, ako je to
v návrhu uvedené ...“, takže toto vyjadrenie vyvracia neskoršiu teóriu žalovaného 1/, o použití vozidla
vodičom bez jeho vedomia ako prevádzateľa alebo proti jeho vôli, podľa ktorej by malo dôjsť k presunu
zodpovednosti na vodiča. Na základe uvedeného odvolací súd bol toho názoru, že žalovaný 1/ v tomto

prípade zodpovedá spoločne so žalovaným 2/, pretože opak sa mu nepodarilo preukázať ( popieral by
svoje vlastné vyjadrenia).

26. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 4.662,95 eur (t.j. bez sumy 29.87

eur), prislúchajúcej žalobcovi titulom dôvodne a včas uplatnených a v konaní preukázaných regresných
nárokov. Preskúmaním spisu a napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom sa pritom nepotvrdilo
odvolateľom vytýkané neúplné zistenie skutkového stavu ani nesprávne právne posúdenie veci.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov súdu prvej inštancie,
ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na posúdenie dôvodnosti podanej žaloby

v označenej časti aj správne zhodnotil skutkový stav, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými
argumentamistránsporu,zároveňvysvetlil,ktoréskutočnostimalzapreukázanéazapoužitiasprávnych
ustanovení zákona vyvodil správny záver o dôvodnosti žaloby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd
v uvedenej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Z odvolacích námietok žalobcu však odvolací súd považoval za dôvodnú tú, ktorá sa týkala
nepreskúmateľnosti časti odvolaním napadnutého rozsudku, vzťahujúcej sa k priznanej istine 29,87 eur
a to z dôvodov uvádzaných už v bode 23, keď z rozsudku nie je zrejmé, na základe akých ustanovení
zákona bola žalobcovi táto suma voči žalovanému 1/ prisúdená. Zatiaľ čo u ostatných priznaných
nárokov - bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj nákladov na zdravotnú starostlivosť

poškodených niet pochybnosti o ich povahe a o tom, že na ne sa regresný nárok SKP vzťahuje,
toto nie je zrejmé pokiaľ ide o výdavok v sume 29,87 eur, ktorý poisťovňa vynaložila na odmenu
svojho zmluvného lekára, kontrolujúceho posudky iných lekárov. Bolo preto potrebné náležite zdôvodniť
rozhodnutie súdu, ktorým uložil žalovaným povinnosť nahradiť kancelárii aj takúto položku. Uvedenýnedostatok mal za následok, že napádané rozhodnutie v tejto časti nespĺňa vyššie citované požiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku, pričom sa jedná o také procesné pochybenie, v dôsledku ktorého
došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred

súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedenej časti za použitia ust. § 389
ods. 1 písm. b) zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Napokon odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu, smerujúce voči časti, v ktorej súd zamietol

žalobu o priznanie úrokov z omeškania z priznanej istiny a dospel k záveru, že odvolanie je
opodstatnené, keď rovnakou vadou, ako je uvedené vyššie trpí rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto
napadnutej časti. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaní neprevzali žiadnu z im adresovaných výziev
žalobcu na plnenie dlhu a keďže súd nepovažuje výzvy žalobcu na mimosúdne plnenie za doručené,
preto nárok žalobcov čo do uplatnených úrokov z omeškania voči obom žalovaným ako nedôvodný
zamietol. Odvolací súd má ale za to, že takéto zdôvodnenie neposkytuje dostatok dôvodov na podporu

spôsobu rozhodnutia zvoleného súdom prvej inštancie zamietajúceho nárok na úroky z omeškania v
celom rozsahu a je tak nepreskúmateľné predovšetkým preto, že súd dostatočne nevysvetlil, prečo
nepriznal úroky z omeškania hoci aj od neskoršieho dátumu než žalobca požadoval, hoci obaja
žalovaní minimálne od doručenia žaloby (ktorý úkon možno v zmysle ustálenej judikatúry považovať za
kvalifikovanú výzvu dlžníka na plnenie) boli v omeškaní. Odvolací súd preto aj v tejto časti napadnutý

rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
29. V ďalšom konaní súd v zrušených častiach opätovne vec posúdi s prihliadnutím na argumenty
obsiahnuté v odvolaní, v prípade potreby doplní dokazovanie za účelom preskúmania opodstatnenosti
uplatnenej pohľadávky v sume 29,87 eur ako aj úrokov z omeškania z prisúdenej istiny a vo veci
opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní, pričom

zároveň bude tento súd rozhodovať opäť aj o náhrade trov konania a to prvoinštančného i odvolacieho
v novom rozhodnutí o veci (§ 396 CSP).

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).