Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220491
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115220491.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ
1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s. r. o., so sídlom
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanému: M. D., nar. X.X.XXXX, bytom
N. XXXX/XX, R., právne zastúpená Stehura & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o
zaplatenie 821,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 821,05 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 27.1.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 30.6.2015 doručeným súdu dňa 8.7.2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia 821,05 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 28,07 eur a úroku z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 821,05 eur od 1.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.Návrhodôvodniltým,žeprávnypredchodcažalobcuuzavrelsožalovanýmakodlžníkomdňa4.8.2010

úverovú zmluvu č. 4008007790 na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.600,-
eur, ktorý sa zaviazal žalovaný sa zaviazal vrátiť v 72 pravidelných splátkach po 41,13 eur. Nakoľko
žalovaný bol v omeškaní, bol vyzvaný právnym predchodcom žalobcu listom z 8.1.2015 k splateniu
celého zostatku úveru. Na základe zmluvy zo dňa 8.1.2015 boli pohľadávky postúpené na žalobca.
3. Nárok vyčíslil ako istina 93,81 eur, úrok vo výške 59,05 eur, zosplatnená istina 659,14 eur, poistenie
Bill protection 7,85 eur a poplatok za zmenu splátok 1,20 eur.
4. Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom dňa 7.9.2015 tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý súd omietol, neskôr na základe odvolania vyhovel
žalovanému a zrušil uznesenie o odmietnutí odporu a tým ponechal odpor v platnosti a to aj vzhľadom
na určenie RPMN rozpätím.
5. Žalovaný odpor odôvodnil nepriaznivou situáciou a žiadosťou o splátky.
6. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 04.08.2010 s predchodcom žalobcu uzatvoril
úverovú zmluvu č. 4008007790 zo dňa 04.08.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 1.600 € z dôvodu zlej finančnej situácie. Predtlači neporozumel, hoci sa malo jednať

o štandardnú zmluvu. Má za to, že na zmluvu je potrebné aplikovať ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zdôraznil, že okrem iného
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy navrhovateľa a odporcom bolo aj výška, počet a termíny splátokistiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z
tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Zároveň poukázal žalovaný na to, že v predmetnej úverovej zmluve je uvedená RPMN rozsahom dvoch

číselných údajov a to od 23.1% do 24,0%, nad ktorým údajom je symbol „*“. Odkaz na uvedený symbol
je pod kolónkou č. 53 s textom „Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí
s tým, že presnú výšk RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru". Takéto uvedenie údaja o
RPMN považoval v rozpore so zákonnou úpravou, ktorá jasne hovorí, že zmluva o spotrebiteľskom
úveremusíobsahovaťročnúpercentuálnumierunákladovvypočítanúnazákladeúdajovplatnýchvčase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak bola úplným spôsobom výška RPMN spotrebiteľovi
oznámená až dodatočne t.j. po uzavretí zmluvy, takéto uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nesplň požiadavku zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je nutné dôjsť k záveru, že
v zmluve nebol uvedený údaj RPMN tak, aby bolo možné konštatovať, že spĺňa úmysel zákonodarcu
vymedzený v §9 ods. 2 písm. j zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým je nepochybne to. aby v čase uzavretia
úverovej zmluvy b spotrebiteľovi poskytnutý jednoznačný údaj o RPMN.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že úverová zmluva neobsahuje povinný
údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ a z tohto
dôvodu sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, spôsob určenia konečného termínu
splatnosti ako „72 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci nespĺňa zákonné
požiadavky“ a podľa žalobkyne takýto spôsob určenia nemožno považovať za presnú časovú dátumovú

špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, takýto záver je však v rozpore so ZSU ako aj so smernicou
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorej úprava
musí byť v zmysle eurokonformného výkladu rozhodujúca pri výklade vnútroštátnej úpravy. Zdôraznil,
že výklad žalovanej je v rozpore s ustáleným výkladom pojmu „termín" slovenskom práve, pretože
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti. Podľa právnej

teórie pojem termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak
je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel. Z určenia konečnej splatnosti v úverovej zmluve
možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver splatný, a preto napĺňa obsah pojmu termín. Poukázal
aj na rozhodnutia niektorých súdov SR a judikovaný názor, že z cit. ustanovenia nemožno vyvodiť
záver o nevyhnutnosti stanoviť dátum splatnosti konkrétnym dátumom, pretože konečná splatnosť môže

byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a
jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky". Vylovil názor, že v
prospech tejto interpretácie predmetného ustanovenia hovorí aj znenie starej vyhlášky č. 620/2007 Z.
z. o formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vo vysvetlivkách v časti
2C k termínu konečnej splatnosti uvádza: ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok

ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa,
do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum,
alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský
úver poskytovaný. Ďalej uviedol, že výklad žalovanej je v rozpore so Smernicou, pretože na rozdiel
od znenia § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ predstavuje implementáciu čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Hoci

ZSÚ požaduje uvedenie „doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru", Smernica požaduje len uvedenie „dĺžky trvania zmluvy o úvere". Smernica teda
uvedenie termínu konečnej splatnosti ako základnú zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nepožaduje a ide teda o požiadavku nad rámec Smernice. Vyslovil názor, že v zmysle svojho článku 22
a vo svetle recitálov č. 9 a č. 10 Smernica predstavuje úplnú harmonizáciu regulovanej oblasti a členské

štáty nesmú v národnom práve ponechať ani prijať ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali od ustanovení
Smernice. Zmyslom úplnej harmonizácie je zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany spotrebiteľov
v rámci EÚ a vytvorenie skutočného vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi. Vzhľadom na to, že
Smernica uvedenie tohto údaja nepožaduje, neobsahuje ani spresnenie spôsobu, akým by takýto údaj
mal byť v zmluve uvedený. Pri jeho formulácii je preto nutné mať na mysli účel Smernice a aj ZSÚ, ktorým

je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu a tiež vytvorenie fungujúceho vnútorného
trhu so spotrebiteľskými úvermi. Preto pokiaľ je údaj o termíne konečnej splatnosti požadovaný ZSÚ
uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne, nemôže ísť o chýbajúcu náležitosť. Účelom Smernice je
docieliť, aby sa spotrebitelia mohli na základe dostatočnej znalosti veci rozhodnúť o výhodnosti úveru,
ako uvádza jej recitál č. 19. Jednoznačné uvedenie počtu mesačných splátok dáva spotrebiteľovi

dostatočnú informáciu. Sme presvedčení, že nahradenie údaja napr. „24 mesačných splátok" údajom
„termín konečnej splatnosti o dva roky" neposkytuje spotrebiteľovi žiadnu dodatočnú informáciu, ktorú
by potreboval na posúdenie výhodnosti úveru. Trvanie na vymedzení termínu konečnej splatnosti
konkrétnym dátumom, keď je identická informácia v zmluve vyjadrená inak, je tak nielen v rozporeso Smernicou, ale aj s účelom regulácie spotrebiteľských úverov. Podľa ustálenej judikatúry SDEÚ
vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami.
Rozhodnutie vo veci Van Colson určilo, že národné súdy sú orgány zodpovedné za plnenie povinností

podľa práva EÚ a pokiaľ národné právo neobsahuje potrebné inštitúty, mali by sa pokúsiť takéto medzery
vyplniť. SDEÚ taktiež judikoval, že národný súd je povinný interpretovať národné právo vo svetle
zle implementovanej alebo aj neimplementovanej smernice. Neskôr vo veci Marleasing konštatoval,
že jednotlivci sa môžu spoliehať na to, že národné právo bude interpretované vo svetle smernice,
ktorú implementuje. Pre úplnosť možno uviesť, že prekážkou tohto postupu nemôže byť ani znenie

vnútroštátneho právneho predpisu. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vnútroštátny súd v
prípade rozporu vnútroštátneho práva s právom Európskej únie povinný zabezpečiť plný účinok noriem
[práva EÚ] a z úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie
ustanovenie, ktoré i e v rozpore s právom EU, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho
zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom". Tento záver vyplýva aj z 51. 7 ods. 2
Ústavy SR.

8. Ďalej k skutkovým tvrdeniam žalovanej o tom, že ak úverová zmluva neobsahuje rozdelenie splátok
na jednotlivé zložky pohľadávky, čiže na istinu, úroky a iné poplatky úverová zmluva tým pádom nespĺňa
podmienku podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ (v súčasnosti § 9 ods. 2 písm. l) zákona), ktorý vyžaduje
v úverovej zmluve uviesť „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia", uvedený záver žalovanej však nemá oporu v
ZSÚ a je v rozpore so smernicou 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, ktorej znenie je podľa doktríny Súdneho dvora Európskej únie o nepriamom účinku
smerníc pri interpretácii vnútroštátnych právnych noriem rozhodujúce. ZSÚ totiž priradenie splátok
k jednotlivým nesplateným zostatkom nevyžaduje plošne pre všetky spotrebiteľské úvery, ale len v

jednotlivých zostatkov s rôznymi úrokovými sadzbami, kde od priradenia jednotlivých splátok môže
závisieť celková suma, ktorú bude musieť dlžník uhradiť. Pri skoršom priradení splátky na zostatok
s nižším úrokom dlžník v konečnom dôsledku zaplatí vyššiu sumu, pretože zostatok úročený vyšším
úrokom sa bude úročiť dlhšie. To však nie je tunajší prípad, kedy bol úver od začiatku jednoznačne
vymedzený konkrétnym počtom splátok, ktoré dlžník postupne splácal. Vyžadovať výslovnú zmluvnú

úpravu priraďovania splátok tak postráda ekonomickú logiku a najmä nemá oporu v druhej časti
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, ktoré sa aplikuje na iný typ úveru. Pri výklade by ust. § 9 ods. 2
písm.k)ZSÚvsúladesnázormižalovanejbycit.ust.bolovrozporesoznenímsmerniceapredstavovalo
by nesprávny implementáciu čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice, ktorý vyžaduje uvedenie „ výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely splatenia. Článok 10 ods. 2 písm.
h) Smernice požaduje uvedenie „výšky, počtu a frekvencie splátok, nehovorí však nič o povinnosti
veriteľa rozdeliť splátku na jednotlivé zložky pohľadávky, čiže na istinu, úroky a iné poplatky. Znenie § 9
ods. 2 písm. 1) ZSÚ obsahuje rozšírenú formuláciu, ktorá požaduje uvedenie „výšky, počtu a termínov
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov".ZosamotnéhozneniaZSÚstriktnenevyplývapovinnosťveriteľa

rozdeliť sumu splátky v úverovej zmluve na jednotlivé zložky. Požadovanie tohto údaja je teda otázkou
súdnej interpretácie predmetných ustanovení a v našom prípade ide nad rámec Smernice. Úverová
zmluva už pri jej uzavretí obsahuje presné údaje týkajúce sa celkovej výšky úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spolu s výškou mesačnej splátky, spotrebiteľovi je teda jasné, akú celkovú sumu je povinný
splatiť. Nerozdelenie splátok na jednotlivé zložky pohľadávky nepredstavuje zásah do práv spotrebiteľa,

keďže mu boli poskytnuté všetky potrebné a relevantné informácie požadované Smernicou a ZSÚ. Z
tohto hľadiska absencia priradenia splátok nemôže predstavovať vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uviedol, že v zmysle článku 22 a recitálov 9 a 10 Smernica predstavuje úplnú harmonizáciu regulovanej
oblasti a členské štáty nesmú v národnom práve ponechať ani prijať ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali
od ustanovení Smernice. Zmyslom úplnej harmonizácie je zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany

spotrebiteľov v rámci EÚ a vytvorenie skutočného vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi. Opätovne
poukázal na rozhodnutia SDEÚ vo veci Van Colson a Marleasing kde súd konštatoval, že jednotlivci sa
môžu spoliehať na to, že národné právo bude interpretované vo svetle smernice, ktorú implementuje.
K argumentom žalovanej, ktorá požadovala považovať spotrebiteľský úver za bezúročný aj z dôvodu,
že úverová zmluva nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, ktorý požaduje uvedenie „ročnej

percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere" čo nespĺňa uvedenie RPMN
rozpätím hodnôt (od 23,1% do 24,0%) uviedol, že požiadavka na uvedenie RPMN vychádza z čl. 10
ods. 2 písm. g) Smernice, podľa ktorého zmluva o úvere musí uvádzať „ročnú percentuálnu mierunákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere",
pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Smernica nestanovuje podobu,
v akej má byť údaj o RPMN uvedený. Rovnako ako ZSÚ len stanovuje požiadavku uvedenia tohto

údaja v úverovej zmluve. Rozpätie uviedol z dôvodu, že splátky spotrebiteľských úverov boli vo všetkých
zmluvách nastavené na 15. deň v mesiaci. Nakoľko však išlo o zmluvy uzatvárané na diaľku, nebolo
možné v deň vyhotovenia zmluvy presne určiť deň, kedy právne dôjde k jej uzavretiu. Uvedený posun
niekoľkých dní pri rozpočítaní na celú dobu úveru matematicky viedol k rozpätiu možnej RPMN v rozsahu
niekoľkých desatín percenta. Bez zbytočného odkladu po uzatvorení zmluvy však bola spotrebiteľom

písomne oznamovaná presná výška RPMN. Zmysel uvedenia údaja o RPMN je informovať spotrebiteľa
o výške nákladov spojených s poskytovaným úverom, aby vedel urobiť informované rozhodnutie o
tom, či do daného úverového vzťahu za daných okolností chce vstúpiť. Vyslovil presvedčenie, že
tento účel je naplnený aj v prípade, ak je RPMN z objektívnych dôvodov popísaných vyššie uvedená
ako rozpätie hodnôt v rozsahu niekoľkých desatín percenta. Neistota v rozsahu niekoľkých desatín
percenta, ktorá bola spôsobená objektívnymi dôvodmi a okamžite po ich odpadnutí (teda po uzavretí

zmluvy v konkrétnom dátume) bola dodatočným oznámením upresnená, nemohla relevantne ovplyvniť
rozhodovanie spotrebiteľa a preto nedošlo k porušeniu ustanovení ZSÚ.
9. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý neúčasť ospravedlnil,
o odročenie pojednávania nežiadal, a preto súd vec rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.
Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a obrane.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
11. Právnu subjektivitu žalobcu mal súd preukázanú výpisom z obchodného registra Holandského
kráľovstva v znení úradného prekladu, v ktorom je zapísaná a vedená spoločnosť žalobcu.
12. Aktívnu legitimáciu ma preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky, vykonaným právnym
zástupcom v mene oboch strán spolu s výzvou na zaplatenie dlhu z 17.3.2015 z úverovej zmluvy č.

4008007790 medzi Home Credit Slovakia a AB 1 B.V. podľa ktorého predmetom postúpenia má byť
pohľadávka z úverovej zmluvy č. 4008007790 zo dňa 7.8.2010 vo výške 830,10 eur.
13. Medzi právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia a žalovaným bola uzavretá dňa
8.10.2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej veriteľ sa zaviazal odporcovi poskytnúť
úver vo výške 1.600,- eur pri výške mesačnej splátky 41,13 eur a počte splátok 72 pri ročnej úrokovej

sadzbe 20,64 %, výslednej RPMN 23,1 do 24,0 % , priemernej hodnoty RPMN 18,59 % a celkovej
čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 1.248,32 eur s určením termínu splatnosti splátok na odkaz
podľa ktorého prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kal. mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kal. mesiaci, dátumom splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.

deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kal. mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom je splatná prvá
splátka. Splatnosť úveru bola vyjadrená v bode 54 ako Lehota splatnosti - 72 mesiacov po poskytnutí
úveru a to do 15 dňa v poslednom mesiaci. Zároveň v zmluve si zvolila žalovaná možnosť zmeny výšky
a počtu splátok za poplatok 0,30 eur zahrnutý v splátkach a bol zvolený súbor poistenia, balíček plus
za úhradu 1,57 eur zahrnutú v splátke.

14. Jednotlivé úhrady splátok od č. 1 splatnej 12.9.2010 do 47. splátky splatnej 15.7.2014 v celkovej
sume 1.987,24 eur ako aj čerpanie 9.8.2010 súd mal preukázané z výpisu čerpania, splátok a úhrad k
úverovému účtu č. 4008007790.
15. Žalobca založil do spisu úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. bez tvrdenia
jednotlivých skutočností vo vzťahu k ich obsahu.

16. Listom zo dňa 8.1.2015 bol žalovaný zo strany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný na úhradu
celého dlhu vo výške 919,93 eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Súd po preskúmaní obsahu základných náležitostí zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje základnú
náležitosť ust. podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvedenie výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a ust. podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.
25. S poukazom na rozhodnutie Súdu Európskej únie Rozsudok vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,

a.s./Klára Bíróová a nález Ústavného súdu Českej republiky z 1. novembra 2016, č. k. I. ÚS 913/16 súd
hodnotil závažnosť porušenia tejto povinnosti vo vzťahu k povinnostiam veriteľa stanoveným zákonom
č. 129/2010 Z.z. s proporcionalitou k právam dlžníka a pri výklade Smernice č. 2008/48/ES.
26. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že niektoré údaje nedokázal konštatovať ku dňu podpísania
zmluvy, pretože sa jednalo o zmluvu na diaľku, súd tieto názory nezdieľa. Zmluvu uzatváral veriteľ

prostredníctvom zástupcu pri spolupráci s TESCO, teda je len v jeho pôsobnosti, aby si zabezpečil
vyhodnotenie zmluvy, schopnosti dlžníka splácať úver ako aj prípadný čas a dobu poukázania
prostriedkov. Ak veriteľ predložil dlžníkovi návrh zmluvy alebo prijal návrh zmluvy, musí mať jasno o
všetkých zmluvných podmienkach a náležitostiach zmluvy a tieto musí splniť. Naviac žiaden predpis
neukladá veriteľovi napr. poskytnúť úver po uzavretí zmluvy, ale má poskytnúť úver na požiadanie a je

teda možné ho určiť poskytnutím po určitej doby. Všetky zmluvné nejasnosti je preto nevyhnutné pripísať
na ťarchu veriteľa.
27. K nesplneniu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvedenie výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd má za to, že ak sú v zmluve zreteľne uvedené
ostatné údaje (úroková sadzba, výška jednotlivých poplatkov, poistenia, počet splátok), z ktorých je

možné určiť amortizáciu splátok na istinu, úroky a poplatky s právom dlžníka vyžiadať si amortizačnú
tabuľku za situácie, že v žiadnom prípade nemôže dôjsť k rozdielnej amortizácii istiny, úroku a poplatkov,
nemôže dôjsť k zmene výšky splátky a je možné bez akejkoľvek pochybnosti určiť zostatok istiny v
prípade predčasného splatenia úveru, nemá táto skutočnosť žiaden vzťah k právam dlžníka, resp. jeho
k povinnostiam a takto je potrebné vykladať celé ust. zákona. Samozrejme nemožno nič namietať

ani proti uvedeniu a členeniu výšky splátok, keď dlžník z takéhoto členenia získa väčší prehľad o
svojich povinnostiach ale nesplnenie len tejto povinnosti nemožno s poukazom na rozsudok SDEÚ
sankcionovať bezodplatnosťou úveru. Rovnako súd je názoru (s poukazom na rozsudok SDEÚ vo
veci C-42/15 ) že ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti presným časovým údajom, ale jeho
nahradením počtom mesiacov od poskytnutia úveru a splatnosťou určitého dňa v mesiaci, ak je dlžníkovi

možnosť poskytnutia amortizačnej tabuľky a uvedená splatnosť jednotlivých splátok a počet splátok,
uvedenie takejto konečnej splatnosti je dostačujúce.
28. Teda súd je názoru, že absencia týchto náležitostí vo vzťahu k ostatným na zmluve uvedeným
údajom umožňovala dlžníkovi posúdiť výhodnosť úveru ako aj jeho povinnosti a preto nemá za
následok v spojení so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS bezúročnosť a bezodplatnosť
spotrebiteľského úveru.
29. Pokiaľ žalovaná namietala určenie RPMN rozpätím a nie presným údajom, súd je názoru, že pri
štandardne nastavenej legislatíve poskytovania úverov, musí dokázať veriteľ určiť presný údaj PRMN.
Ak si veriteľ však nedohodne presný čas poskytnutia úveru tak, aby bol schopný túto jedinú povinnosť

splniť, prípadne si nastaví splátky tak, že nie je schopný ich určiť, takýto údaj neurčí, avšak opätovne
jedná sa o prekážky na jeho strane a musí znášať následky takejto neschopnosti. Pre naplnenie tejto
povinnosti postačuje, aby veriteľ uviedol hornú hranicu rozpätia, teda najvyššiu možnú výšku PRMN
pre daný úverový vzťah, teda aby neuviedol RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd je však názoru, žePRMN je možné určiť aj viacerými údajmi, tieto však nesmú byť v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko
súd prepočtom zistil, že pri určení RPMN zo splátky zníženej o dlžníkom zvolené (dobrovoľné) plnenia
(poistné plus 1,57 eur a poplatku za zmenu výšky a počtu splátok 0,30 eur) je hranica RPMN 23,01%, nie

je určená v neprospech spotrebiteľa a teda takéto určenie nemá následky porušenia povinností veriteľa
podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z..

30. Nakoľko súd zistil, že žalovaný ako dlžník uhradil len celkovo 47 splátok vo výške 1.987,24 eur,
neuhradil istinu obsiahnutú v splátkach splatných do 8.1.2015 (od 15.8.2014 do 8.1.2015), úrok 59,05
eur, poistné Bill protection 7,85 eur a poplatky za službu zmeny splátok 1,20 eur a zostatok neuhradenej
- zostávajúcej istiny 659,14 eur, žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
31. Zároveň z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou peňažného záväzku súd zaviazal žalovaného aj
na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

s poukazom na ust. § 10c cit. nar. vo výške o 8% vyššej ako je základná sadzba stanovená ECB k
prvému dňu omeškania, teda vo výške 8,05% ročne. Nakoľko žalobca síce uviedol vyčíslenie úroku z
omeškania, ale absentovala špecifikácia jednotlivých splátok od ktorých mal byť žalobca v omeškaní
a pod. teda ním uplatnený nárok nemal oporu v skutkových tvrdeniach, súd žalobu v tomto rozsahu
zamietol. Súd nároky z omeškania priznal žalobcovi až od uplynutia doby na plnenie poskytnutej v liste,

ktorým žalobca uplatnil predčasnú splatnosť úveru a žalobu vo zvyšku zamietol. (žalobca vôbec nároky
z omeškania neodôvodnil). Teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, resp. neúspešný bol len v nepatrnej časti
príslušenstva, ktoré netvorí základ pre výpočet trov, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).