Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/293/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916210977
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916210977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.EditouPavkovouvprávnejvecinavrhovateľa:OrangeSlovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
odporkyni: J. D., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX, K. G., o zaplatenie 888,07 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojim návrhom sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť pre neho 511,00
Eur, ako aj úroky z omeškania z tejto sumy a trovy konania.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila pre žalobcu cenu poskytnutých a
vyfakturovaných služieb, k čomu sa zaviazala v zmluve o pripojení, preto jej vznikla povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, pretransformovanú na náhradu škody tak, ako sa k tomu v zmluve o pripojení zaviazala.

3. Žalovaná nesúhlasila s návrhom na zaplatenie náhrady škody. Poukázala na to, že hovorné
spláca podľa svojich možností a schopností. Jej mesačný príjem činí 90 Eur, ktorú sumu poberá ako

opatrovateľský príspevok z ÚPSVaR Trebišov.

4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

5. Dňa 02.12.2015 podal žalobca proti žalovanej návrh na začatie konania na zaplatenie sumy 782,26
Eur s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie trov konania.

6. Rozsudkom zo dňa 26.04.2016 , č. k. 10C/763/2015-47, súd rozhodol o časti nároku žalobcu tak, že
uložil žalovanej povinnosť uhradiť pre žalobcu 271,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 03.06.2014 do zaplatenia, a vec o nároku žalobcu o zaplatenie sumy 511,00 Eur s príslušenstvom
vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku zo dňa
26.04.2016 .

7. Rozsudok zo dňa 26.04.2016 , č. k. 10C/763/2015-47 nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2016.

8. Žalobca nárok na zmluvnú pokutu ako paušalizovanej náhrady škody odvodzuje od skutočnosti, že
žalovanej odpredal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Samsung Galaxy S4 white za kúpnucenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 511,00 Eur, čo predstavuje
rozdielmedzipredajnoucenoumobilnéhotelefónuajehoakciovoucenou.Zozmluvyopripojenícitovaná
vo vyššie uvedenom rozsudku, jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta - paušalizovaná náhrada

škody, má tvoriť refundáciu prípadnej strany na kúpnej cene telefónu ako rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu, ktorý bol odpredaný odporkyni a zľavnenou cenou, ktorú žalovaná za telefón
zaplatila.

9. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/763/2015 a

poukazuje na odôvodnenie rozsudku zo dňa 26.04.2016 , č. k. 10C/763/2015-47, ohľadne zisteného
skutkového stavu veci.

10. Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

11. Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify a účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o pripojení a podľa tarify v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. b/ cit. zákona.

12. Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa ust. § 53 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa/ ďalej len " neprijateľná podmienka" /. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

16. Podľa § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym

spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi, najmä nesmie odmietnuť
predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť
poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie takisto viazať predaj výrobkov
alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o
obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých

spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

17. a/ je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

18. b/ môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a poručovanie zmluvnej slobody.

19. Podľa § 23a ods. 1 a 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať20. a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, najmä
21. Podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,

22. Podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu,

23. b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici
koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo

dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto
smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to,
či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

25. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

26. Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečenia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

27. Predmetným návrhom sa domáhal žalobca voči žalovanej nie zaplatenia zmluvnej pokuty, ale
náhrady škody vo výške 511,00 Eur spolu s príslušenstvom tvrdiac, že sú splnené všetky predpoklady

zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej
spočívalo v tom, že nedodržala povinnosti uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení v zmysle ktorých sa
zaviazala,žepodobuviazanostizotrvávzmluvnomvzťahusožalobcomažepotútodobubudevyužívať
objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti
zmluvy o pripojení alebo dodatku k zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie zmluvy alebo

dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Súčasne v dodatku k zmluve sa zaviazala, že sa nedopustí
takého konania, alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet, na základe ktorého by vzniklo žalobcovi
právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany
žalovanej, ku ktorým sa zaviazala v zmluve, alebo v dodatku k zmluve. Skutočnosť, že žalovaná porušila
základné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, a to platiť riadne a včas za poskytnuté služby,

žalobca preukázal, nakoľko žalovaná cenu poskytnutých služieb žalobcovi neuhradila ani v dodatočnej
lehote uvedenej v pokuse o pokonávku. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi , podľa jeho tvrdenia, predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a cenou akciovou. Škoda predstavuje zmenšenie
majetku žalobcu, pretože mobilný telefón sa stal v zmysle dodatku vlastníctvom žalovanej.

28. Tak, ako vymedzil nárok žalobcu na náhradu škody, vyplýva, že tejto škody sa domáha z
dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je:

1./ protiprávny úkon,
2./ spôsobenie škody,
3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4./ zavinenie.

29. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

30. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu žalobca
nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd
vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (doba platnosti a

ukončenia zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

31. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

32. Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.

33. Podľa článku 2 VP (zmluva o pripojení, aktivácie služieb) bodu 2.1 spoločnosť Orange Slovensko,

a.s., poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

34. Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

35. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.

36. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení, č. A7153462, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal, a teda žalovaná svoj záväzok
zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila. Vyplýva to aj z predloženého listinného dôkazu zo

strany žalobcu, podľa ktorého viazanosť zmluvou existuje od 30.11.2013. Žalobný návrh bol podaný dňa
02.12.2015. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na dobu viazaností,
ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k
ukončeniu zmluvného vzťahu.

37. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza:

38. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, o poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

39. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

40. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s 153).

41. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s 152).

42.Podľažalobcumuvzniklaškodaakorozdielmedzitrhovoucenoumobilnéhotelefónuajehoakciovou
cenou po zohľadnení využívania služieb žalovanou podľa počtu mesiacov využívania v rámci zmluvnej

viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku), by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu
ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť inýmspôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilných
telefónov tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Inú, ako dohodnutú cenu, teda predajnú

cenu mobilného telefónu súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovanej za relevantnú. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu
cenu.

43. S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a to
príčinná súvislosť.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
žalobcunanáhraduškodyvovýške511,00Eurspoluspríslušenstvom,potom,čozistil,žežalobcaničím

nepreukázal odôvodnenosť stanovenia náhrady škody - zmluvnej pokuty na základe zmluvy o pripojení.

45. Podľa ust. § 255 ods. 2/CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Keďže žalobca mal iba čiastočný úspech v súvislosti s uplatnením svojho nároku na zaplatenie sumy
pôvodne uplatňovanej vo výške 782,26 Eur s príslušenstvom, súd rozhodol, že sa mu náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.