Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/293/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223822
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112223822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhmi doručenými súdu dňa 27. septembra 2012 žiada uložiť odporcovi povinnosť
nahradiť mu majetkovú škodu v sume 175 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 110,64 Eur (sp.zn.
14C/293/2012), resp. 221,28 Eur (sp.zn. 14C/296/2012) z dôvodu nesprávneho úradného postupu v
konaní exekučného súdu.

Návrhy pôvodne vedené pod sp.zn. 14C/293/2012 a sp.zn. 14C/296/2012 súd uznesením č.k.

14C/293/2012-65 zo dňa 16. januára 2014 spojil v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie
vedené pod sp.zn. 14C/293/2012.

Odporca žiada návrh navrhovateľa ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnuť.

Napojednávaní,naktoromrozhodol,konalsúdvneprítomnostizástupcovúčastníkov(vprípadeodporcu
podľa druhej vety § 101 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ písomne požiadal o zrušenie pojednávania a

prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/ O.s.p. do právoplatného rozhodnutia
ústavného súdu o sťažnostiach, ktoré pripojil).

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom, alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ požiadal o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnosti, kópiu ktorej pripojil. „Sťažnosť“ je však
nedatovaná a absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že bola skutočne podaná, a že ústavný súd o nej
koná. Navrhovateľ tak žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie o konaní ústavného súdu, do

právoplatného skončenia ktorého by mal súd toto konanie prerušiť. Preto súd návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol a vo veci ďalej konal a rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov a ich listinnými
prílohami, spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Er/999/2004 a sp.zn. 1Er/261/2007, pričom
zistil nasledovné:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť poskytujúca krátkodobé úvery. V zmysle § 38 a nasl. Zákona č.
233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcií
na vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli neplnením zmluvných záväzkov dlžníkov z úverových zmlúv.
Tvrdí, že po tom, čo exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, požiadal v zmysle § 44

ods. 8 EP o zmenu exekútora, o ktorej mal súd rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní od
doručenia návrhu. Exekučný súd o návrhu v lehote nerozhodol, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala ani spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný
vplyv na čas potrebný pre rozhodnutie. Preto si navrhovateľ písomnou žiadosťou v zmysle § 15 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnil u odporcu náhradu majetkovej škody (náklady na správu pohľadávky,

udržanie informačného systému, administráciu listín, komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom,
spracovanie textov, urgencií súdu a i.) a nemajetkovej ujmy (za každý mesiac nečinnosti súdu v
zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu). Navrhovateľ má za to, že v danom prípade nestačí
len konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenejlehote,ktorébyvzhľadomnaspôsobenúujmunebolodostatočnýmzadosťučinením.Tvrdený

nesprávny úradný postup považuje za následok nesústredenej činnosti, ktorá znamenala zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do jeho majetkových práv. Márnym plynutím času bolo reálne
ohrozené jeho legitímne očakávanie, že nastanú účinky predpokladané § 44 ods. 8 EP.

Odporca žiada návrh navrhovateľa ako nedôvodný a zmätočný zamietnuť. Konštatuje, že v návrhu

nie sú konkretizované exekučné konania, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
Tvrdí, že všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhradu škody posudzovať prieťahy v súdnom
konaní. Poukazujúc na § 15 a § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že hoci sa poškodený práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, navrhovateľ

podal návrh pred uplynutím tejto lehoty, lebo prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli
doručené dňa 23. apríla 2012. Pretože navrhovateľ neposkytol súčinnosť a nereagoval na výzvy žiadosti
doplniť, jeho nárok nie je predbežne prerokovaný. Argumentuje, že vznik nároku na náhradu škody
predpokladá preukázanie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody, a príčinnej súvislosti medzi
nimi. Svoj názor, že nedodržanie zákonných lehôt nemôže byť samo o sebe automaticky považované

za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo tento pojem nemožno vykladať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, odôvodňuje tým, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
súdnehoexekútorapredložíexekučnýsúdnávrhpôvodnémuexekútorovinavyjadrenieavyčísleniejeho
doterajších trov (lebo s rozhodnutím o zmene rozhoduje i o trovách doterajšieho exekučného konania).
Exekučný spis musí zaslať na realizáciu povinnosti v zmysle § 44 ods. 3 EP (lebo po rozhodnutí o zmene

exekútora vec postupuje s exekučným spisom pôvodného exekútora novému exekútorovi). Ak pôvodný
exekútor neposkytne exekučnému súdu plnú súčinnosť, súd objektívne nemôže dodržať zákonnú lehotu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Odporca tiež tvrdí, že náhrada škody v požadovanej
výške nie je preukázaná, vykazuje znaky paušálnosti, a niektoré vyčíslené náklady sú neprimerane
vysoké. Pripomína, že dôkazné bremeno preukázať existenciu a výšku škody je na navrhovateľovi. Nie

je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prípadným nesprávnym úradným postupom
v jednotlivých exekučných konaniach. Uvádza, že pre výšku nemajetkovej ujmy platia kritériá § 17 ods.
3 Zákona č. 514/2003 Z.z. a navrhovateľ bližšie nekonkretizoval ako malo dôjsť konaním súdu k zániku
jeho podnikateľských aktivít a plánov, a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikanie. S poukazomna § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. vznáša odporca i námietku premlčania v premlčacej lehote
uplynulej po troch rokoch od skončenia 30 - dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho
exekútora s poukazom na to, že návrh na predbežné prerokovanie nárokov podal navrhovateľ dňa 23.

apríla 2012.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2Er/999/2004 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a Y. L., exekúcia vedená pod
sp.zn. EX 2983/04 u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 2. augusta 2004. Poverenie súd

vydal dňa 3. augusta 2004. Dňa 2. novembra 2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľa zo dňa 28.
októbra 2009 na zmenu exekútora a poverenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať
exekúciu. Dňa 4. novembra 2009 súd zaslal pôvodnému súdnemu exekútorovi žiadosť o vyjadrenie k
návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktoré bolo súdu doručené dňa 23. novembra 2009. Uznesením
č.k. 2Er/999/2004-15 zo dňa 8. januára 2010, právoplatným dňa 25. mája 2010, súd návrh na zmenu
súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1Er/261/2007 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a Ľ. L., exekúcia vedená pod
sp.zn. EX 228/2007 u súdneho exekútora Mgr.Jána Debnára) súd zistil, žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa22.marca2007.Povereniesúdvydal
súd dňa 26. marca 2007. Dňa 6. septembra 2010 obdržal súd elektronicky návrh navrhovateľa na zmenu

súdneho exekútora zo dňa 2. septembra 2010. Dňa 8. septembra 2010 vyzval súd pôvodného súdneho
exekútora na vyjadrenie, ktoré obdržal dňa 10. novembra 2010. Uznesením č.k. 1Er/261/2007-19 zo
dňa 11. januára 2011 súd exekúciu zastavil a návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto
rozhodnutiu podal navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11. januára 2011 doručeným tunajšiemu
súdu dňa 7. februára 2011 odvolanie, a pretože pôvodné rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník

odvolací súd vrátil spis exekučnému súdu na nové rozhodnutie. Uznesením č.k. 1Er/261/2007-46 zo
dňa 30. septembra 2011, ktoré sa v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15CoE/28/2012-69 zo dňa 24. apríla 2012 stalo právoplatným dňa 26. októbra 2012, súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona je odporca orgánom konajúcim v mene štátu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona sa za nesprávny úradný postup považuje okrem iného porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona je potrebné nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Posudzujúc tvrdenia a argumenty účastníkov dospel súd k nasledovným záverom:

Tvrdenie odporcu, že navrhovateľom uplatnené nároky nepovažuje za predbežne prerokované,
nepovažuje súd za dôvod zamietnutia návrhu, lebo je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu lehota na
predbežné prerokovanie nárokov už márne uplynula.

Za akceptovateľnú súd nepovažuje ani odporcom vznesenú námietku premlčania uplatnených nárokov.

Podľa § 19 ods. 1, 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie
počas 6 mesiacov.

Návrhy na zmenu súdneho exekútora podal navrhovateľ dňa 2. novembra 2009 (v konaní sp.zn.
2Er/999/2004), resp. dňa 6. septembra 2010 ( v konaní sp.zn. 1Er/261/2007). O škode sa mohol
dozvedieť najskôr uplynutím 30 dní od ich podania. Preto trojročná premlčacia lehota začala plynúť v
prvom prípade dňa 2. decembra 2009 a v druhom prípade dňa 6. októbra 2010. Návrhy na začatiekonaníonáhraduškodybolipodanédňa27.septembra2012(naviacnávrhynapredbežnéprerokovanie
nároku, ktoré znamenali prerušenie premlčacej lehoty, boli odporcovi doručené v čase od 23. apríla 2012
do 25. septembra 2012). Preto uplatnené nároky navrhovateľa nie sú premlčané.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je však nutné preukázať 3 základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
- porušenie právnej povinnosti ( nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zavinenie sa v tomto prípade nepreukazuje, lebo

Zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Pri posudzovaní existencie protiprávneho úkonu - nesprávneho úradného postupu, dôsledkom ktorého
bolo nedodržanie zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora je potrebné uvedomiť si, že v exekučných konaniach, ktoré začali pred 31. augustom 2005
(exekučné konanie sa začína dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi) nebola v EP stanovená žiadna lehota pre rozhodnutie o zmene exekútora. § 44 ods. 7 EP
v znení účinnom po 31. auguste 2005 určil, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, o ktorom
súd rozhodne do 30 dní od jeho doručenia. 30-dňová zákonná lehota na rozhodnutie súdu bola teda
do EP vložená až novelou EP Zákonom č. 341/2005 Z.z. účinnou od 1. septembra 2005. Zároveň bol

do EP v časti „prechodné a záverečné ustanovenia“ vložený § 238 ods. 1 ( „Konania začaté pred 1.
septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005 ak odsek 2 neustanovuje
inak.“) V § 238 ods. 2 EP § 44 EP uvedený nie je.

Z uvedeného vyplýva, že v exekučných konaniach, ktoré začali do 31. augusta 2005 nebola zákonom

stanovená lehota na vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora bez ohľadu na to, kedy
bol tento návrh na zmenu doručený súdu. To sa v súdenom prípade týka konania sp.zn.2Er/999/2004,
a preto v tomto prípade nemohol byť navrhovateľ v konaní úspešný už len z tohto dôvodu.

V prípade konania sp.zn.1Er/261/2007, začatého po 1. septembri 2005, je situácia iná.

Je však nesporné, že 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora je
procesnou lehotou. EP nepozná žiadnu sankciu za jej prekročenie, a preto ju treba považovať za
poriadkovú lehotu. Účelom tejto lehoty je zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby
zmena exekútora nebola zdržiavaná nečinnosťou súdu. Táto lehota je však pre súd záväzná len do
tej miery, že jej nedodržanie by mohlo byť prípadne označené za zbytočný prieťah. Na konštatovanie

existencie zbytočného prieťahu v konaní súdu však spravidla nestačí len samotné nedodržanie lehoty,
ale zohľadňujú sa i ďalšie relevantné okolnosti prípadu (napr. správanie oprávneného, súdneho
exekútora, ich súčinnosť a pod.). V danom prípade súd ihneď po doručení návrhu na zmenu súdneho
exekútora konal a nedodržanie lehoty bolo do značnej miery zavinené oneskorenou reakciou pôvodného
súdneho exekútora na výzvu súdu. K nedodržaniu lehoty došlo teda z objektívnych dôvodov, lebo v

rozhodnutí o zmene exekútora musí súd rozhodnúť o trovách pôvodného exekútora. Rozhodujúce v
tomto prípade však je, že spolu s rozhodnutím o návrhu na zmenu exekútora bola zastavená samotná
exekúcia, z čoho vyplýva, že striktným nedodržaním lehoty pri zamietnutí návrhu na zmenu exekútora
nemohol navrhovateľ utrpieť žiadnu škodu.

Len pre doplnenie súd dodáva, že ak aj súd nedodrží 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, je do rozhodnutia povinnosťou pôvodného súdneho
exekútora pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Preto oprávnenému ani nemôže vzniknúť žiadna
materiálna škoda. Oprávnený pritom spravidla neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý zmenu exekútora
požaduje (napr. nečinnosť, neefektívnosť vykonávania exekúcie pôvodným exekútorom), čo vytvára

priestor pre špekulatívny postup oprávneného.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a v konaní úspešný odporca si trovy konania nevyčíslil (zo spisu

žiadne nevyplývajú). Preto právo na náhradu trov konania nepriznal súd ani jednému z účastníkov.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa)

prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.