Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811212427
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811212427.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10,
IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému:
HUKOSPOL s. r. o., so sídlom Ružomberok, Bystrická cesta 20/2,

IČO: 44 349 220, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny sumy 288,33 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája
2016, č. k. 16Er/2397/2011-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58

ods. 1 Ex. por. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že na základe
uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 12.06.2013,
č.k. 26CbR/208/2012-86, ktorým bola obchodná spoločnosť HUKOSPOL s. r. o. zrušená bez likvidácie,
sa obchodná spoločnosť s obchodným menom HUKOSPOL s. r. o., so sídlom Ružomberok, Bystrická
cesta 20/2, IČO: 44 349 220 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra
Okresného súdu Žilina dňom 27.08.2013 vymazala. Spoločnosť bola dňa 27.08.2013 ex offo vymazaná

z obchodného registra, a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený
bez likvidácie, súd mal za to, že je nemajetný, a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.). Rozhodnutie o
trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď z uplatnených trov exekúcie vo
výške 71,29 Eur priznal súdnej exekútorke iba 54,18 Eur. Priznal jej odmenu podľa § 14 ods. 1 vo výške

33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 11,96 Eur a 20 % DPH
(z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 9,03 Eur. Podľa názoru súdu súdna exekútorka
nesprávne aplikovala ustanovenie § 26 cit. vyhl., keď paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur zaokrúhlila
na najbližších 50 eurocentov nahor, tzn. na sumu 33,50 Eur. Ustanovenie § 26 cit. vyhl. upravuje postup
výpočtu v prípadoch, keď odmena sa počíta z tzv. základu podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1, 2 cit. vyhl.
Vtedy je súdna exekútorka povinná základ na určenie odmeny zaokrúhliť na celé eurá nahor, a takto

vypočítanú odmenu zaokrúhliť na najbližších 50 eurocentov nahor. Preto nie je možné uvedený výpočet
rozširovať na pevne stanovenú odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá sa počíta len z odmeny, a
nezaokrúhľuje sa. Súd prvej inštancie nepriznal súdnej exekútorke poštovné vo výške
1,70Eurzadoručeniežiadostioudeleniepoverenia,nakoľkovspisesanenachádzalažiadnadoručenka
preukazujúca doručenie zásielky do vlastných rúk. Súdnej exekútorke ďalej nepriznal ani poštovné vo
výške 8,20 Eur, za doručenie vrátenia poverenia súdu, doručenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti a

vykonateľnosti a zaslanie faktúry a vyúčtovania na trovy, nakoľko k doručeniu týchto listín ešte nedošlo, a
nie je zrejmé či vôbec dôjde. V časti ostatných hotových výdavkov vo výške 12,68 Eur, ktorých náhradusi súdna exekútorka uplatnila, súd konštatoval, že náklady za bankový poplatok 0,15 Eur, za internet
0,50 Eur z exekučného spisu nevyplývajú, a nie je preukázané ich vynaloženie, preto súd v tejto časti
nemohol uznať ako účelne vynaložené, a rozhodol, že súdnej exekútorke nepatria. Náklady za použitý

papier a toner - 72 strán 10,80 Eur, t. j. 0,15 Eur za stranu zjavne prevyšujú odôvodnené náklady, a pokiaľ
aj exekútorke reálne vznikli, predstavujú v časti neúčelne vynaložené náklady, preto exekútorke za túto
položku patria náhrady len vo výške 0,10 Eur za stranu (presnejšie zodpovedajúcu reálnym dôvodným
nákladom a korešpondujúcu s obdobnými náhradami priznávanými podľa osobitného predpisu
- § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 491/2004 Z. z.), t. j. 7,20 Eur. Ako účelné a exekútorke prináležiace

vyhodnotil súd prvej inštancie vo vyúčtovaní uplatnené náhrady za spisový obal (0,27 Eur), euroobal
(0,26 Eur) a obálky vo výške 0,70 Eur.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného

výmazom z obchodného registra. Vyjadril názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že
povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn.
I. ÚS 377/08-13, a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov

exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach
práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku
môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť
k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miere
kompenzovaného jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto

súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom
určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú
prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil

tak, že poverenej súdnej exekútorke, náhradu trov exekúcie v sume 54,18 Eur neprizná.

3. Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa nestotožňuje s
právnym názorom oprávneného vyjadreného v odvolaní. Poukázala na § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 a §
2 ods. 1 Ex. por. Podľa § 196 ods. 1 Ex. por. exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách súdneho exekútora (ide
o kogentnú právnu normu vyjadrenú slovami „patrí,“ a nie „môže patriť,“ preto súd nemá priestor na
uváženie, ani na zužujúci výklad právnej normy). Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nemôže byť podmienka súdu, že keď si súdny exekútor v lehote 15 dní nevyčísli trovy
exekúcie, že na tieto trovy exekúcie stráca nárok. Otázka trov exekučného konania, a povinnosť súdu

priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v náleze II
ÚS 31/04. Na základe uvedeného nálezu Ústavného súdu, ak súd neprizná náhradu trov exekúcie
exekútorovi, je takéto rozhodnutie súdu v rozpore so zákonom. Je nesprávne tvrdenie oprávneného,
že súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože zákonodarca takýto
dôvod nezahrnul do tohto spôsobu zastavenia exekúcie.

Je taktiež nesprávne tvrdenie oprávneného, že exekútor má monopolné postavenie vo výkone exekúcií,
a tento názor opiera o názor Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku,
rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70 z dôvodu, že tento rozsudok nemožno aplikovať všeobecne aj na
pomery na Slovensku, pretože na Slovensku nemá exekútor monopolné postavenie pri výkone exekúcií,
pretože výkon exekúcií na Slovensku vykonávajú aj daňové úrady, obce a mestá, ktoré vystupujú ako

správcovia daní (dane z nehnuteľnosti, poplatky za komunálny odpad, poplatky za psov a pod.), a iné
inštitúcie, ktoré priamo vykonávajú nútené vymáhanie pohľadávok. Je taktiež absolútne neprijateľné
tvrdenie oprávneného, že exekútor znáša riziko byť „nezaplatený“ za svoje služby. Nepriznanie náhrady
trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to
porušenie čl. 20 Ústavy SR. Súdna exekútorka uviedla, že z jej doterajšej súdnej praxe má množstvo

exekučných vecí, v ktorých exekúciu súd zastavil, a ako súdna exekútorka nemá zaplatené trovy
exekúcie, ako napr. v prípade, keď oprávnený zomrel, a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z
dôvodu nemajetnosti a povinným bola obchodná spoločnosť, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurzalebo bola vymazaná z obchodného registra a podobné prípady. Navrhla odvolaciemu súdu, aby vydal
uznesenie, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie zostane nezmenené.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdnej exekútroky písomne nevyjadril.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto

opravný prostriedok pripúšťa.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9.Odvolacísúd,ktorýpristúpilkrozhodovaniuvtejtovecipo01.07.2016,postupovalvodvolacomkonaní

v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods.
2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci
súdomprvejinštancieaodvolaniapodanéhozaplatnostiaúčinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné
princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov

a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

10. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

13. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

14. Podľa § 58 ods. 6 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

15. Proti výroku o náhrade trov konania (teda nielen trov
exekúcie), ktoré je súčasťou uznesenia o zastavení exekúcie podľa §
57 Ex. por., nie je prípustný

riadny opravný prostriedok (odvolanie) ani mimoriadny opravný prostriedok (obnova konania,
dovolanie, mimoriadne dovolanie). Vypustenie devolutívneho účinku odvolania proti výroku
o náhrade trov konania bolo do Ex. por. zakotvené novelou č.
299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013. Kým podľa právneho stavu platného
do 31.10.2013 bolo proti výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie podľa ustanovenia §
58 ods. 6 , predmetnou noveloubola prípustnosť odvolania z tohto ustanovenia vyňatá. Keďže od 01.11.2013
Ex. por., ako osobitný právny predpis nepripúšťa proti uzneseniu

o náhrade trov konania odvolanie, je podanie tohto riadneho opravného prostriedku
proti tomuto typu rozhodnutia v zmysle dikcie ustanovenia § 202 ods.
2 O.s.p. neprípustné. Výnimku z
uvedeného upravuje ustanovenie § 243b ods. 3 Ex. por., a tou je prípad, ak účastník konania podá

odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 01.11.2013. V danom prípade však oprávnený podal
odvolanieosobnedňa31.05.2016,tedavčase,kedyužodvolanieprotivýrokuotrováchexekúcienebolo
prípustné podať.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP,
v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je odvolanie prípustné.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).