Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112205836
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112205836.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
VieryŠkultétyovejaJUDr.RadoslavaSvitanu,PhD.vsporežalobcuU.protižalovanémuC.,ozaplatenie
675,40 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 11C/93/2012-131
zo dňa 28. júla 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 11C/93/2012-145
zo dňa 25. januára 2016, o nároku B., takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

B. n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, č.k. 11C/93/2012-125 zo dňa 11.02.2016 súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým,
že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Napadnutým uznesením žalovanému súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal (I.) a B. priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Opravným uznesením opravil označenie
žalobcu v úvodnej časti uznesenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 za
použitia § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech, žiadne trovy konania nevznikli. B. súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s ohľadom na to, že združenie v konaní pôvodne vystupovalo na strane žalovaného

ako vedľajší účastník, ktorý mal v konaní plný úspech.

2. Proti uvedenému uzneseniu vo výroku, ktorým súd priznal združeniu nárok na náhradu trov konania,
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách
konaniazmeniltak,žezdruženiunáhradutrovkonanianeprizná.Uviedol,žepovažujeprávnezastúpenie
vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelné a nehospodárne.

V danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Podľa jeho názoru trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne, a preto
ichnemožnopriznať,keďvedľajšíúčastníknadbytočneopakujeprocesnépodaniabezuvedenianových,
procesne významných skutočností a automaticky uplatňuje nedôvodnú námietku premlčania. Poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/15/2014, 6MCdo/5/2013, ako
aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03 a dôvodil, že združenie na

ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je kolektívna ochrana spotrebiteľov
a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Reálne musí disponovať zodpovedajúcou
materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania
základných proklamovaných cieľov. Žalobca zdôraznil, že združenie na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, žiada

o zasielanie žaloby a navrhuje priznanie trov, pričom nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide ospotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia, zastúpeného advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup
nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že jeho cieľom je získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca má za to, že úmyslom

zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a
personálne vybavené a odborne kompetentné.

3. B., ani žalovaný, sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
t. j. vo výroku II. je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 11C/93/2012-125 zo dňa 11.02.2016 žalobu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP. Pri rozhodovaní prihliadol na úspech žalovaného v konaní. Zohľadnil, že B. vystupovalo v konaní
na strane žalovaného ako vedľajší účastník a žalovaný mal v konaní plný úspech.

8. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní nároku B. na náhradu trov konania
stotožňuje.

9. Vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016
(za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní. Toto

jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, odsek 2. V danej veci vedľajší účastník
vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaného.

10. Postavenie združenia ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická
osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal

okrem práva zúčastniť sa konania rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
S nástupom účinnosti novej právnej úpravy civilného sporového poriadku s účinnosťou od 01.07.2016
inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe, v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.

11. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku občianskeho združenia na náhradu trov konania vychádzal

z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (s poukazom na ust. § 93 ods. 4 prvá
veta) pri zachovaní právnych účinkov úkonov (§ 470 ods. 2 CSP), nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti
predchádzajúcej právnej úpravy. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť,
že občianske združenie ako vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, voči rozsudku zo
dňa 15.03.2013 (prvom v poradí) podal odvolanie. S podaným odvolaním žalovaný vyjadril súhlas a

v dôsledku podaného odvolania odvolací súd uznesením, č.k. 19Co/901/2013-96 zo dňa 24.04.2014
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
preto nemôže byť dôvod na nepriznanie náhrady trov konania občianskemu združeniu. V danej veci sa
totiž nejedná o formálny prístup vedľajšieho účastníka k sporu. Nejedná sa o neúčelné zastupovanie,
naopak, vedľajší účastník vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ žalovanému, na strane ktorého v

konaní vystupoval, v dôsledku čoho bol podľa konečného rozhodnutia vo veci žalovaný v konaní v plnom
rozsahu úspešný.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdil, nakoľko
je vo výroku vecne správne.

13. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančnom konaní rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).14. O trovách odvolacieho konania bolo odvolacím súdom rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 CSP tak, že B. nebola priznaná náhrada trov, nakoľko v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne
trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).