Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Malíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/181/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205242
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616205242.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, B. Y., v spore o zaplatenie 824,18 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Csp/21/2016-75 zo dňa
20.02.2017, takto
r o z h o d o l :
RozsudokokresnéhosúduvovýrokuII.,ktorýmvozvyšnejčastižalobuzamietolavovýrokuIII.otrovách
konania potvrdzuje.
Vo výroku I. sa rozsudku okresného súdu nedotýka.
Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I./ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 533,03
eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II./ Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. III./
Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 29,34%.
2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 708
ods. 1,2, § 709 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.
3. V su´lade s citovany´mi za´konny´mi ustanoveniami su´d zˇalobe vyhovel čiastočne, nakolˇko nemal
preuka´zanu´ jej čiastočnú do^vodnostˇ. Z listinny´ch do^kazov, ktore´ su´ su´cˇastˇou su´dneho spisu,
mal su´d preuka´zane´, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spolupra´ci pri poskytovani´ bankovy
´ch produktov a sluzˇieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bezˇne´ho u´cˇtu a poskytovanie
s ty´m su´visiacich sluzˇieb. Kedˇzˇe zmluva bola uzavreta´ medzi doda´vatelˇom a spotrebitelˇom,
jednalo sa o spotrebitelˇsku´ zmluvu. Zˇalobca poskytol zˇalovanému spotrebitelˇsky´ u´ver vo forme
prekrocˇenia, nakolˇko jej bez dojednania povolene´ho precˇerpania na u´cˇte (ktore´ zˇalobca netvrdil
ani nepreuka´zal) umozˇnil disponovatˇ penˇazˇny´mi prostriedkami nad ra´mec aktua´lneho zostatku
na účte. Žalobca tiež nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platitˇ
poplatky, ktore´ mu boli zau´cˇtovane´ na tˇarchu bezˇne´ho účtu a ich vy´sˇke. Sadzobni´k poplatkov,
na ktory´ odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvne´ dojednanie účastni´kov zmluvy. Od spotrebitelˇa
nie je mozˇne´ pozˇadovatˇ poplatky, ktore´ nie su´ individua´lne dojednane´ v zmluve. Taktiezˇ žalobca
nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie o povinnosti zˇalovaného platitˇ úrok. U´rok, ako odmena veritelˇovi,
prislu´cha za poskytnutie u´veru, zˇalobca vsˇak nepreuka´zal, zˇe si povinnostˇ na jeho u´hradu so
zˇalovaným dojednal. Navysˇe, zˇalobca nepreuka´zal ani splnenie povinnosti´ veritelˇa informovatˇspotrebitelˇa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a dˇalsˇi´ch na´lezˇitostiach poskytnute´ho u
´veru v zmysle § 3 ods. 6 za´kona č. 258/2001 Z. z. o spotrebitelˇsky´ch u´veroch. Predlozˇene´ vy´pisy
z účtu zˇalovaného obsahuju´ len údaje o vy´sˇke limitu povolene´ho precˇerpania a u´rokovej sadzby
pre povolene´ precˇerpanie, ktore´ho dojednanie so zˇalovaným vsˇak zˇalobca nepreuka´zal. Rozdiel
medzi celkovou vy´sˇkou vy´berov z u´cˇtu a platieb z u´cˇtu v sume 10.705,58 eur a vkladov na u´cˇet v
sume 9.878,50 eur v obdobi´ od januára 2009, t. j. odkedy sa zˇalovaný dostal do za´porne´ho zostatku
na u´cˇte do júna 2015, kedy dosˇlo k zatvoreniu u´cˇtu, predstavuje sumu 827,08 eur. Na ťarchu u´cˇtu
žalovaného boli bez právneho dôvodu zaúčtované poplatky a úroky v sume 294,05 eur. Rozdiel medzi
výškou výberov z účtu a platieb z účtu (10.705,58 eur) a vkladov na účet (9.878,50 eur ) po odpočítaní
neoprávnene zaúčtovaných poplatkov a úrokov (294,05 eur), t.j. sumu 533,03 eur, súd priznal žalobcovi
a v tejto časti žalobe vyhovel.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úspech
žalobcu v tomto spore je 64,67 %, jeho neúspech 35,33 % a ich pomer 29,34 % v prospech žalobcu.
Pretosúdpodľacit.ust.CSPžalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu29,34%.Ovýškenáhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
5.Vočicitovanémurozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobca,atovočivýroku,ktorýmokresný
súd vo zvyšku jeho žalobu zamietol a v časti trov konania. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniam súdu, že povinnosť zaplatiť úrok vo
výške 28% nie je dojednaná v samotnej zmluve a tiež, že poplatky neboli individuálne dojednané priamo
v spotrebiteľskej zmluve, od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne
dojednané v zmluve, žalobca uvádza, v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným nebol ešte v platnosti
Zákon o platobných službách, pričom Zákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na
základe rámcovej zmluvy neupravoval. Zmluva o bežnom účte sa preto spravovala ust. § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 708 ods. 2, § 711 ods. 1, § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník teda taktiež nestanovil, že by všetky náležitosti zmluvy
o účte museli byť obsiahnuté v jedinom dokumente. Tiež poukazuje na ust. § 101 ods. 1, § 101 ods.
5 Zákona o platobných službách a na úpravu vo všeobecných obchodných podmienkach. V zmysle
všeobecných obchodných podmienok sú všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmlúv o bankových
obchodoch uzatvorených medzi bankou a klientom. Zároveň v zmysle ich čl. 1 je neoddeliteľnou
súčasťou VOP aj sadzobník a úrokové sadzby produktov, ktoré obsahujú jednak všetky poplatky, ktoré
súd banke nepriznal a jednak aj uplatňovanú úrokovú sadzbu. V zmysle vyššie uvedeného teda nie
je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu klientky. Poukazuje
na ust. § 710 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je v zmluve určené, že banka vykoná do
určitej sumy príkazy na platby aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú
sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb, zmluvou o úvere. Za vykonanie platieb je
banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné
prostriedky na účte (§ 711 ods. 1 Obchodného zákonníka). Tiež poukazuje na ust. § 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý ustanovuje, čo sa rozumie prekročením, ako aj na obsah VOP bod 3.4 a
bod 3.8. Tiež poukazuje na ust. § 18 zák. č. 129/2010 Z.z., keď veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o
úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru. Tiež žalobca odkazuje na rozsudok Európskeho súdneho
dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice Európskeho
parlamentu a rady 2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvanlivom nosiči. Z
uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne uvedené v
samotnom texte úverovej zmluvy. Na základe uvedeného teda dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov
nie je daný. K tvrdeniam súdu, že žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní,
nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platiť poplatky, úrok, nepreukázal
ani splnenie povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkov platných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a
o ďalších náležitostiach poskytnutého úveru žalovaný uvádza, ak súd považoval návrh za neúplný,
mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle 129 ods. 1 CSP, resp. podľa § 43 ods. 1 OSP za
jeho účinnosti. Keďže súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho
rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie
konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupomodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vadu konania vymedzenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
ktoré je porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces. Žalobca vzhľadom na podané
odvolanie v časti zamietnuté nároku napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiada priznať
ich náhradu v rozsahu 100%. Žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v
plnom rozsahu a zaviazal žalovaného aj na úhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobcu
v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP (z ktorého dôvodu sa rozsudok odvolacieho súdu
nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku I. rozsudku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III. potvrdil v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.
9. Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje, pričom
nie je žiaduce, aby opakoval tam uvedené správne vecné závery súdu prvej inštancie.
10. Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
11. V súdenej veci ide o spotrebiteľský zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon
s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný, skutkový stav.
12. Pokiaľ ide o úrok z úveru, ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere, podľa názoru odvolacieho
súdu jeho výška musí byť dohodnutá priamo v zmluve, nie vo všeobecných zmluvných podmienkach,
ktorých úlohou je len spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické
náležitosti. Úprava podstatnej náležitosti zmluvy ako úrok z úveru nepochybne je, v obchodných
podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa
vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, bez pochybnosti predstavuje teda
neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať.
13. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na znenie § 2 písm. f) a § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, s takouto obranou sa nemožno stotožniť. Obsah práv a povinností účastníkov
určila zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená dňa 11.09.2008.
Nemožno vylúčiť, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené v zmluve sa riadia nepochybne aj
Zákonom o spotrebiteľských úveroch, avšak účinným v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 11.09.2008,
kedy zákon, na ktorý odvolateľ poukazuje, nebol ešte účinným právnym predpisom. Pokiaľ aj odvolateľ
poukazuje na § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. tento pripustil aplikáciu zákonného ustanovenia § 18, keď
sa môže aplikovať iba v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú a
mohol sa podľa nej po nadobudnutí účinnosti poskytovať spotrebiteľský úver. Vychádzajúc však z bodu
I.4. zmluvy, žalovanému žalobca prečerpanie na osobnom účte podľa uzatvorenej zmluvy nepovolil.
14. Je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý odvolací súd nemohol odvolaniu vyhovieť. Žalobca nárok na úrok 28%
ročne z dlžnej sumy odvodzuje od čl. 3 VOP určených ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uvedená zmluvná
podmienka s rovnakým obsahom bola rozsudkom Okresného súdu Košice 2 zo dňa 29. novembra
2013 č.k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/91/2014 zo dňa24.03.2015 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný,
a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich.
15. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nepriznania poplatkov, v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje, že žalobca ako pán sporu vymedzuje predmet konania uvedením rozhodných
skutočností a petitom žaloby. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP) a nemôže
ho prekročiť okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). Vychádzajúc z podanej žaloby žalobca sa domáhal nároku na zaplatenie
sumy 824,18 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 824,18 eur od 23.06.2015 do zaplatenia
z dvoch dôvodov, a to z dôvodu nepovoleného prečerpania a úroku z úveru. Z vymedzenia rozhodných
skutočností nevyplýva, že by sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia bližšie špecifikovaných
poplatkov v konkrétnej výške. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď žalobcovi priznal
iba sumu nedovoleného prečerpania a vo zvyšku jeho nárok zamietol. Vychádzajúc z vymedzenia
rozhodných skutočností žalobcom v podanej žalobe nemožno konštatovať, že by sa predmetom konania
stali poplatky vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane
výroku o trovách konania, ktorý vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní je vecne
správny.
17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, v zásade mu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi. Z obsahu spisu však odvolací súd konštatuje, že žalovanému
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.