Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/255/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513205839
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3513205839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu O. V. V. E. SA, boulevard Z. 1, V. XXX XX, E.
republika,konajúcounaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomO.V.V.E.SA,pobočkazahraničnej
banky, so sídlom S. 2, O., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. W. XX,
o zaplatenie 5.290,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom zo dňa 04.agusta 2015, č. k. 12C/162/2014-86 takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j ev odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu D. W. a.s., so
sídlom O., V. 7, H.: XX XXX XXX a to spoločnosťou O. V. V. E. SA, boulevard Z. 1, V. XXX XX, E.
republika, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX, konajúcou na
území Slovenskej republiky prostredníctvom O. V. V. E. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom S.
2, O., H.: XX XXX XXX, zapísanou v obchodnom registri Okresného súd Bratislava I, oddiel Po, vložka
č. 2990 B.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovaná n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolnávrhozaplatenie5290,73Eurspríslušenstvom
v celom rozsahu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že právny

predchodca žalobcu D. W. a.s., so sídlom O., V. 7, H.: 35 XXX XXX so žalovanou uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok právneho
predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej úver vo výške 5 974,91Eur a súčasne záväzok žalovanej
nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 36 mesačných splátok vo výške
225,05 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2008. Právny predchodca žalobcu dňa 09.02.2010
odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, pričom dlh žalovanej vo
výške 5 384,63 Eur sa dňom 31.03.2010 stal splatným. Právny vzťah medzi účastníkmi založený

zmluvou o úvere, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Keďže uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával

v zmysle Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne aj v prípade nároku navrhovateľa
uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedenézákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne
prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je ustanovením procesným, bol súd
povinný prihliadať na premlčanie ex offo. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je

právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu
svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, pričom v prípade

nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie ex offo v súlade s § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok žalobcu. Zistenie premlčania uplatneného
nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia
veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaviazanýnaokamih,ododňa,keďsaoprávnenýdozvie,žedošlo kbezdôvodnémuobohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu,

že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 01.04.2010 (t.j. deň nasledujúci po splatnosti
dlhu v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu) a žalobný návrh bol podaný na súde dňa
12.06.2013, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia. § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto návrh súd zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť
a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky). O trovách konania súd

rozhodol v súlade s § 142 ods. 1, pričom po posúdení žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania
a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie o premlčaní. Dôvodil, že v tomto prípade bolo právo uplatnené v riadnom konaní na

rozhodcovskom konaní a následne po zabezpečení exekučného titulu aj v exekučnom konaní, v ktorom
spoločnosť D. W. a.s. pokračovala až do momentu právoplatného zastavenia exekúcie uznesením
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Er/1094/2010-17. V danom prípade žalobca podal
žalobu dňa 12.05.2010 Stálemu rozhodcovskému súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.
s. so sídlom Čadca, ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom č. KRS/424/2010 zo dňa

11.10.2010,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa05.11.2010avykonateľnosťdňa09.11.2010.Nazáklade
tohto rozsudku bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 02.12.2010, ktorá žiadosť bola zamietnutá
uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Er/1094/2010-17 zo dňa 26.03.2013 a
ktoré sa stalo právoplatné dňa 21.05.2013. Podľa jeho názoru počas rozhodcovského konania a
počas exekučného konania premlčacia lehota spočívala s poukazom na ust. § 112 Občianskeho

zákonníka. Žaloba bola podaná dňa 12.06.2013, teda v zákonnej premlčacej lehote. Poukázal na
rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/161/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý tento právny názor
potvrdzuje. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, návrhu vyhovel alebo vrátil
vec súdu prvej inštancie k novému prerokovaniu. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 379, § 380 Civilného
sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v

jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného
ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..7. V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. za
preukázané, že v priebehu odvolacieho konania - dňa 30.06.2016 došlo k výmazu pôvodného žalobcu D.
W., a.s., so sídlom V. 7, XXX XX O., H. XX XXX XXX z obchodného registra v dôsledku cezhraničného

zlúčenia so spoločnosťou O. V. V. E. SA, so sídlom boulevard Z. 1, XXXXX V., E., zapísanou v
obchodnom registri Paríž pod č. XXX XXX XXX, pričom spoločnosť O. V. V. E. SA, so sídlom boulevard
Z. 1, XXXXX V., E., sa stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

8. Z uvedených dôvodov v zmysle § 64 CSP odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym

nástupcom žalobcu - spoločnosťou O. V. V. E. SA, so sídlom boulevard Z. 1, XXXXX V., E., zapísanou
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XX2, konajúcou na území Slovenskej
republiky prostredníctvom O. V. V. E. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom S. 2, XXX
XX O., H.: XX XXX XXX, zapísanou v obchodnom registri Okresného súd Bratislava I, oddiel Po, vložka
č. 2990 B.

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že peňažný
nárok žalobcu je premlčaný, keď právny predchodca žalobcu dňa 09.02.2010 odstúpil od spotrebiteľskej
zmluvy pre porušenia zmluvných podmienok, pričom dlh žalovanej vo výške 5.384,63
Eur sa dňom 31.03.2010 stal splatným a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 12.06.2013, teda po
márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v danej veci neprihliadol na skutočnosť,
že počas vedenia rozhodcovského konania a následne exekučného konania došlo k spočívaniu
premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, a preto jeho nárok nie je premlčaný.

12. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na

súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré
bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

13. Z uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Er/1094/2010-17 zo dňa 26.03.2013,

ktoré sa stalo právoplatné dňa 21.05.2013 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci sp. zn. KRS/424/2010 zo
dňa 11.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2010 a vykonateľnosť 09.11.2010, bola
zamietnutá, nakoľko exekučný súd zistil, že predložený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky, z čoho vyplýva absencia právomoci rozhodcu v danej veci konať, a
preto nemožno predmetný rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci počas rozhodcovského konania
a exekučného konania o nároku žalobcu, ktorý uplatňoval i v tomto súdnom konaní, premlčacia doba v

zmysle § 112 Občianskeho zákonníka plynula, nespočívala. Vedením rozhodcovského konania nemohlo
dôjsť k zastaveniu plynutia premlčacej doby, keď v rozhodcovskom konaní bol zistený nedostatok
právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu. Samotné rozhodcovské konanie a exekučné konanie
bolo vedené bez toho, aby žalobca mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané
právomocným (príslušným) orgánom. Preto premlčacia doba plynula po celý čas rozhodcovského a

exekučného konania. Námietka žalobcu ohľadne spočívania premlčacej doby nebola dôvodná.

15. Vo vzťahu k posúdeniu plynutia premlčacej doby v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko jej
preukázateľne žiadne nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).