Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blanka Podmajerská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/472/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114236159
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114236159.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci navrhovateľa: W.. E. C.,
nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX/XX, P., zastúpený: JUDr. Eva Koleničová,
advokátka, Paulínska 20, Trnava, proti odporcom: 1/ I.. J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, J.,
zastúpená: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, Dobrovičova 6, Bratislava, 2/ maloletý E. C.,
nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, J., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7, Bratislava, o návrhu navrhovateľa o zapretie otcovstva určeného súhlasným
vyhlásením rodičov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
18.3.2016, č. k. 8C/221/2014-132, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.3.2016, č. k. 8C/221/2014-132, sa z r u
š u j e a konanie o návrhu navrhovateľa o zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov
sa z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Štátu sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zapretia
otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov voči maloletému dieťaťu E. C., narodenému dňa
X.X.XXXX a jeho matke (odporkyni 1/).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 80 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“), § 91 ods. 1 a ods. 2, § 93 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania
mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa, a preto návrh na
zapretie otcovstva zamietol. Zároveň poukázal na skutočnosť, že hoci biologickí rodičia zhodne uviedli,
že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého, súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť iba na
základe takéhoto zhodného vyhlásenia účastníkov konania bez nariadenia znaleckého dokazovania z
odboru genetika.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a
odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania. Nesúhlasil so závermi uvedenými v
znaleckomposudkuč.1/2016,vyhotovenomsúdnouznalkyňouO..Y.G.,zktoréhovyplýva,žeotcovstvo
navrhovateľa k maloletému je na základe vykonaného znaleckého dokazovania prakticky dokázané.
Navrhovateľ namietal, že nie je otcom maloletého dieťaťa dôvodiac tým, že vychádzajúc zo súčasného
stavu poznatkov v odbore genetika nie je jeho otcom so štatistickou pravdepodobnosťou 3 : 10 000.Skutočnosť, že odporkyňa 1/ na pojednávaní dňa 11.9.2015 uviedla, že navrhovateľ nie je biologickým
otcom maloletého, podľa jeho názoru potvrdzuje, že nie je jeho otcom. V súvislosti s vyjadrením kolíznej
opatrovníčky na pojednávaní dňa 11.9.2015 uviedol, že táto nie je oprávnená vyjadrovať sa k záverom
znaleckého dokazovania a ani k tomu, či navrhovateľ je alebo nie je biologickým otcom maloletého.
4. Kolízna opatrovníčka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Poukázala na napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a tiež na to, že súdu navrhla, aby rozhodoval na základe záverov znaleckého posudku z odboru
genetiky č. 1/2016.
5. Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že v lete 2015 absolvovali psychologické
znalecké dokazovanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na základe ktorého
pochopila, že súdne konanie je pravdepodobne dôsledkom psychického stavu navrhovateľa, ktorého
nemôže nútiť v prípade, ak sa necíti byť otcom. Vysvetlila, že práve z uvedeného dôvodu na
pojednávaní v septembri 2015 uviedla, že súhlasí so zapretím otcovstva a nesúhlasí s vykonaním
znaleckého dokazovania. Dôvodom teda nebola skutočnosť, že by navrhovateľ nebol otcom maloletého,
ale takýmto spôsobom sa snažila uchrániť syna od ďalších znaleckých dokazovaní a iných konaní.
Odmietla tvrdenia navrhovateľa o nevere a uviedla, že syna pravdepodobne splodili počas ich spoločnej
práceneschopnosti, kedy boli spolu 24 hodín denne.
6.Dňa14.12.2016bolsúduprvejinštanciedoručenýnávrhodporkyne1/nazastaveniekonaniazdôvodu
úmrtia navrhovateľa. V návrhu uviedla, že jeho jediným dedičom je odporca 2/. K návrhu priložila úradne
overenú fotokópiu úmrtného listu navrhovateľa.
7. Z úmrtného listu vydaného matričným úradom Mestská časť Bratislava - Staré Mesto dňa 26.10.2016
vyplýva, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zomrel.
8. S účinnosťou od 01.07.2016 zákonodarca doposiaľ platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok nahradil zákonom č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Z prechodných ustanovení tohto zákona, konkrétne z
ustanovení § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. S prihliadnutím na túto
skutočnosť odvolací súd pri rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia C.s.p.
9. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
11. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky
za ktorých môže konať a rozhodnúť.
13. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
14. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana
zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má
konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.16. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p., v konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to, len čo sa skončí konanie o dedičstve.
17. Ustanovenie § 63 C.s.p. vychádza z
doterajšieho § 107 ods. 1 a 3 O.s.p. a
upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti došlo počas konania,
t.j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Oproti
doterajšej právnej úprave súd po smrti strany počas konania má po posúdení povahy sporu možnosť
len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a
povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od
nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/368/2012
).
18. V prejednávanej veci navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX zomrel, čím
stratil procesnú subjektivitu (spôsobilosť byť účastníkom konania). S prihliadnutím na predmet
konania, ktorým bol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov,
dospel odvolací súd k záveru, že smrťou navrhovateľa vznikol neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania, ktorý vyžadoval posúdiť, či právo alebo povinnosť, o ktorej sa rozhoduje, prešla v zmysle §
63 ods. 2 C.s.p. na jeho právnych nástupcov (dedičov). V danom prípade nie je možné v konaní ďalej
pokračovať s právnymi nástupcami (dedičmi) zomrelého navrhovateľa z dôvodu, že otcovstvo sa viaže
výlučne na osobu navrhovateľa, neprechádza na iný subjekt a konanie je potrebné z tohto dôvodu
zastaviť.
19.Nakoľkovdanomprípadestrataspôsobilostibyťúčastníkomkonaniabezprávnehonástupcunastala
po začatí konania, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý zaťažuje celé konanie
a vedie k zastaveniu celého konania, t.j. nielen odvolacieho konania a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami odvolací súd preto bez
nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (za použitia analógie podľa § 370 ods. 2
C.s.p.) a podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.
20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
,keďnebolomožnépoužiťzásaduúspechu
v spore ani zásadu procesného zavinenia zastavenia konania a nepriznal účastníkom konania (de facto
žalovaným v 1/ a 2/ rade ako jediným zostávajúcim účastníkom konania na strane odporcov) náhradu
trov konania, zohľadňujúc skutočnosť, že v danom prípade ani nebolo voči komu náhradu trov konania
priznať. Obdobne rozhodol aj vo vzťahu k trovám štátu, keď odvolací súd nemohol preniesť náhradu
trov konania vzniknutých vykonaním znaleckého dokazovania na odporcov (z dôvodu
absencie určenia úspechu v spore a procesného zavinenia).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.