Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/32/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815201334.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: JEFTA Service24 s.r.o., so sídlom
Trenčianska 2473/67, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 44772505, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Jozef Veselý, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovaným: 1/. N. Š., N. S. K. I. J. Y., K.
O. XXXX/XX, F.: XXXXXXXX, 2./ Q. Š., J.. XX.X.XXXX, G. I. J. Y., K. O. XXXX/XX, obaja zastúpení
JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Vranov nad Topľou, Dobrianskeho 1651, o návrhu
na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.
k. 7C/26/2015-135 zo dňa 24.2.2016, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. o povolení obnovy konania vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade tak, že jej návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 7Cb/26/2015 Okresného súdu
Vranov nad Topľou zamieta.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením povolil obnovu konania vo veci sp. zn. 7Cb/26/2015
vedenej na Vranov nad Topľou vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Návrh na obnovu konania vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade zamietol.

2) Prvoinštančný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v prvom rade súd skúmal, či je zachovaná
lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Návrh na obnovu konania bol na tamojší súd podaný
dňa 13.02.2012. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2014. O dôvode na obnovu
konania sa zhodne žalovaní dozvedeli dňom, kedy im bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie
zo strany súdnej exekútorky. Súd mal za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie si žalovaná
v 2.rade prevzala dňa 30.01.2015 a žalovaný v 1.rade dňa 02.02.2015. Návrh na obnovu konania bol
teda podaný v zákonnej lehote.

3) Pokiaľ ide o ďalší predpoklad na povolenie obnovy konania, ide o podmienku, že sú tu skutočnosti
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli žalovaní použiť v pôvodnom konaní, ak
môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaní návrh na obnovu konania zdôvodnili tým,
že rozsudok vo veci samej si neprevzali do vlastných rúk a použitie fikcie na prevzatie rozsudku v
odbernej lehote v danej právnej veci nie je možné použiť, pretože v čase jeho doručovania sa obaja
žalovaní nezdržiavali na území Slovenskej republiky, ale boli v cudzine. Súd preto vykonal šetrenie
tejto podmienky povolenia obnovy konania. Z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 13Cb/12/2014
zistil, že žalovaným bolo doručené predvolanie na pojednávanie s tým, že u žalovaného v 1. rade,
z dôvodu neprevzatia si zásielky do vlastných rúk pri prvom doručení, bola táto uložená na pošte a
teda žalovaný v 1. rade si mohol predvolanie na pojednávanie prevziať od 15.04.2014 do 06.05.2014.
Z tých istých dôvodov u žalovanej v 2.rade bola taktiež uložená zásielka, ktorú si mohla zásielku

prevziať od 15.04.2014 do 06.05.2014. Pokiaľ ide o doručený rozsudok, taktiež si žalovaní zhodne
neprezvali rozsudok do vlastných rúk pri prvom doručení. Zásielka s rozsudkom bola uložená na pošte
s tým, že žalovaní si zhodne mohli zásielku prevziať v úložnej dobe od 22.07.2014 do 12.08.2014. Z
vykonaného dokazovania ohľadne splnenia podmienky, či je možné použiť fikciu na doručenie zásielky,
prvoinštančný súd u žalovaného v 1.rade, a to výsluchom žalovaných, zistil, že asistenčnú službu na
motorové vozidlo si objednal z dôvodu, že vykonával prepravu osôb a to opatrovateliek do zahraničia v
rámci podnikania. Z dôvodu tejto podnikateľskej činnosti sa obával, že môže nastať nejaká porucha na
motorovom vozidle a teda túto službu si objednal v súvislosti so svojou podnikateľkou činnosťou. Z výpisu
zo živnostenského registra vyplýva, že tento žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť, preto pokiaľ ide
o doručenie zásielky u neho, vzťahuje sa na neho režim § 48 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
kde zásielka sa doručuje podnikateľovi na adresu miesta podnikania. Keďže žalovaný v 1.rade v mieste
podnikania v čase doručovania zásielok sa nezdržoval, zásielky si neprevzal, zásielka sa považuje v
danom prípade za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú a to aj vtedy,
ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie. U doručení zásielky pre fyzickú osobu -
podnikateľa, pre účely fikcie doručenia nie je potrebná podmienka, že sa v mieste bydliska má skutočne
zdržiavať. Naopak, je tu domnienka, že sa zásielka považuje za doručenú aj vtedy, ak sa o tom podnikateľ
nedozvie. Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, táto bola žalovaná v pôvodnom konaní len z titulu, že je vedená
ako vlastníčka motorového vozidla, avšak vo vzťahu k žalobcovi nebola v žiadnom vzťahu, neobjednala
si túto službu, motorové vozidlo neužívala pre svoju podnikateľskú činnosť, a preto v tomto prípade z
titulu žalovania tejto žalovanej, ako vlastníčky, je potrebné použiť ustanovenia o doručení, a to § 48
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, kde zásielku neprevzatú do vlastných rúk možno považovať
za doručenú len vtedy, ak sa adresát v mieste doručenia zdržuje. Z pripojených listinných dôkazov
súd zistil, že v čase doručenia rozsudku u žalovanej v 2. rade sa táto v mieste bydliska nezdržiavala,
pretože bolo preukázané, že vykonávala opatrovateľskú činnosť v Rakúsku. Preto nebolo u nej možné
použiť fikciu doručenia a teda sú splnené procesné podmienky na strane tejto žalovanej na povolenie
obnovy konania v pôvodnom konaní z dôvodu, že súd nepostupoval správne pri doručovaní zo súdu pre
žalovanú v 1. rade. Výpovede svedkov v trestnom konaní odporujú skutočnostiam uvádzaných žalobcom
v žalobe a preto je potrebné vykonať dokazovanie za účelom zistenia, ktoré tvrdenia sú pravdivé. Preto
povolil obnovu konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Keďže povolením obnovy konania sa odkladá
vykonateľnosť rozhodnutia, osobitne o odklade vykonateľnosti rozhodnutia nerozhodoval.

4) Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie vo výroku, ktorým súd povolil obnovu konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, zmenil,
nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, a návrh žalovanej v 2.
rade na obnovu konania zamietol. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania
uviedol, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je prípustná len z taxatívne určených
dôvodov. Tvrdí, že žalovaní v konaní nepredložili, ani neoznačili žiadny relevantný dôkaz, ktorý by mohol
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, a ktorý zároveň nemohli bez svojej viny označiť už
v pôvodnom konaní. Všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré uvádzali pri svojom výsluchu, existovali už v
čase vydania pôvodného rozsudku, teda žalovaní mali o ich existencii vedomosť už v čase pôvodného
rozhodnutia. Otázka, ktorá sa posudzuje pri rozhodovaní o povolení obnovy konania, teda skúmanie
zavinenia účastníka, či mohol alebo nemohol označiť skutočnosti, dôkazy a iné rozhodnutia už v
pôvodnom konaní, je v tomto prípade namieste, kde je nesporné, že skutočnosti ohľadne doručovania
písomní je si každý občan povinný prispôsobiť tak, aby si preberal všetky písomnosti a zabezpečiť
ich doručovanie, aby sa o nich mohol včas a riadne dozvedieť. Nevedomosť, resp. nedbanlivosť pri
preberaní písomností v tomto prípade nemôžu byť na škodu žalobcovi, kde aj súd si v tomto smere
splnil všetky povinnosti tak, ako mu vyplývajú z ustanovení o doručovaní v zmysle O.s.p. Ako to vyplýva
z vykonaného dokazovania, žalovaná v 2. rade pracuje ako opatrovateľka v V., a z tohto dôvodu jej
neprítomnosti v mieste trvalého bydliska si neprevzala ani návrh na začatie konania od 15.4.2014 do
6.5.2014 a taktiež ani rozsudok od 22.7.2014 do 12.8.2014. Toto obdobie je dlhodobejšieho charakteru,
a preto má za to, že žalovaná v 2. rade si mala splniť svoju povinnosť v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z.
o hlásení pobytu občanov SR, a tak si zabezpečiť doručovanie akýchkoľvek písomností.

5) Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedla, že s právnym názorom žalobcu
nesúhlasí a má za to, že jeho odvolacie námietky sú neopodstatnené. Je toho názoru, že súd prvej
inštancie sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v
odôvodnení uznesenia o povolení obnovy konania dostatočne vysvetlený, a to nielen s poukazom na
všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Žalovaní v 1. a 2. rade podali návrh na obnovu konania z dôvodu, že ako žalovaní v pôvodnom konaní
nemali vedomosť o prejednávaní danej právnej veci na súde, preto sa nemohli zúčastniť pojednávania
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní sa v čase doručovania predvolania na
pojednávanie a následne doručovania rozsudku nachádzali mimo trvalého bydliska a teda o spore vo
veci pod sp. zn. 13Cb/12/2014 vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou nevedeli, nebola im
doručená žaloba, predvolanie na pojednávanie a taktiež ani rozsudok. Zákonná konštrukcia umožňujúca
náhradné doručenie v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe
doručenia skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne
po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v
mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená.
V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na takéto zistenie. Záver súdu o účinnom
náhradnom doručení bude možný, len ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase
doručovania zdržoval. V danej veci je z obsahu doručenky založenej v spise zrejmé, že obsahuje
len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný
22.7.2014. Okolnosť, že sa žalovaná v 2. rade v mieste doručenia dňa 22.7.2014 zdržovala, doručenka
nepotvrdzuje. Za takýchto okolností bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. V
tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/220/2005 zo dňa 27.10.2005.
Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne a odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol. Zároveň si uplatnila trovy právneho zastúpenia
odvolacieho konania vo výške 34,30 eur.

6) Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalovaných v 1. a 2. rade na obnovu konania uznesením zo
dňa 24.2.2016. Žalobca podal odvolanie proti tomuto uzneseniu dňa 17.3.2016, teda obidva úkony
boli realizované v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016
nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia
§ 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

7) Odvolací súd s ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty prejednal odvolanie
žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie podané, t.j. 17.3.2016. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

8) Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním má za to, že nesprávny procesný postup súdu
a okolnosti týkajúce sa doručovania písomností, v ktorej sa navrhuje obnova konania, nemôžu byť
dôvodom obnovy konania. Podľa ustálenej judikatúry, dôvodom obnovy konania nemôže byť nesprávny
procesný postup súdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/1986/2004).

9) Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Výklad uvedeného
ustanovenia je v právnej teórii i v praxi (porovnaj komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/643/2003) ustálený v tom, že žaloba na obnovu konania je
právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav
v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych vád. Najvyšší súd
ČR v rozhodnutí sp. zn. 20Cdo/1574/99 zaujal právny názor, podľa ktorého dôvodom obnovy konania
nemôže byť nesprávny procesný postup súdu v konaní, o ktorého obnovu sa žiada. V tejto súvislosti
možno poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.12.2003, sp. zn. 20Cdo/1948/2002,
v ktorom sa uvádza, že skutočnosťami ako dôvodmi obnovy konania je treba rozumieť to, čo bolo
významné pre konanie pôvodné vo vzťahu ku skutkovému základu sporu, teda že musí ísť o okolnosti,
ktoré keby boli v pôvodnom konaní známe, boli by spôsobilou základňou zodpovedajúceho tvrdenia
účastníka ako i označenie príslušného dôkazu. Odňatie možnosti konať pred súdom nie je dôvodom
obnovy konania a ani skutočnosťou v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Ak teda žalovaná v 2.
rade namieta to, že prvoinštančný súd v pôvodnom konaní nesprávne postupoval, ak pri doručovaní
písomnosti uplatnil vo vzťahu k nej fikciu doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. bez toho, aby vykonal
šetrenie, či sa v mieste doručenia zdržiava, v skutočnosti tak uplatňuje vadu konania spočívajúcu v tom,

že jej bola nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo však znamená dovolací
dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., nie však dôvod na obnovu konania.

10) Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11) O trovách konania rozhodol odvolací súd už podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd
zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V ďalšom
sa rozhodnutie o náhrade trov konania riadi ustanovením § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12) Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 2. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.