Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115231481
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115231481.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a. s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného GRABAN,
TORMA & PARTNERS s. r. o. so sídlom Vodná X, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, proti žalovanej: F. P.,
Z.. XX.XX.XXXX, K. B. E. XXXX/X, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 122,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 122,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,25% ročne zo sumy 122,69 eur od 26.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.12.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.12.2015,
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 122,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 122,69 eur od 26.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom škody

vzniknutej žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie (ďalej len "škoda") žalovanou bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) bod 2.,
ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, vypočítanej podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, na základe čoho žalobca vystavil žalovanej za škodu vzniknutú neoprávneným

odberom elektrickej energie Faktúru č. 3400465 zo dňa 10.02.2014, splatnú dňa 25.02.2014,
vystavenú na sumu 122,69 eur. Dlžnú sumu žalovaná neuhradila do lehoty splatnosti faktúry a ani po
zaslaní jej písomnej výzvy na zaplatenie - Pokusu o zmier zo dňa 26.05.2014.

2. Súd žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) v celom rozsahu vyhovel vydaním Platobného
rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 4C/266/2015-18 zo dňa 11.02.2016 v spojení s Opravným
uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4C/266/2015-21 zo dňa 21.03.2016, ktorý nebolo

možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Súdne zásielky, obsahujúce platobný rozkaz so žalobou a jej
prílohami, sa súdu vrátili s oznamom pošty "zásielka neprevzatá v odbernej lehote" aj z adresy trvalého
pobytu žalovanej (Lehotského 3038/6, Bratislava), aj zo súdom zistenej inej adresy pobytu žalovanej,
ktorú však nemá žalovaná zapísanú ako prechodný pobyt v Registri obyvateľov SR (Hlavná 111, 925
23 Jelka).

3. Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do
30.06.2016 (ďalej len "OSP"), platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné
doručenie je vylúčené.4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od
01.07.2016 (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ako ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

7. Nakoľko nebolo možné doručiť platobný rozkaz žalovanej do vlastných rúk, súd ho zrušil Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 4C/266/2015-32 zo dňa 03.11.2016, právoplatným dňa 22.12.2016,
v súlade s citovaným ustanovením § 266 ods. 3 CSP v spojení s citovaným ustanovením § 470 ods.

1 a ods. 2 veta prvá CSP.

8. Súd, v zmysle § 167 ods. 2 CSP, vyzval žalovanú uznesením č. k. 4C/266/2015-31 zo dňa 03.11.2016,
aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia: písomne sa vyjadrila k žalobe doručenej súdu dňa
14.12.2014, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na

ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva. Tiež jej vo výroku uznesenia súd uložil povinnosť predložiť vyjadrenie k žalobe s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala
jeden rovnopis. Zároveň súd v tomto uznesení žalovanú poučil, že v prípade, ak bez vážneho dôvodu
túto povinnosť nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre

zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 CSP). Spolu s týmto uznesením súd doručil žalovanej žalobu
s prílohami a poučenie o procesných právach a povinnostiach pre spotrebiteľa podľa § 292 CSP.

9. Žalovanej bolo predmetné uznesenie podľa § 167 ods. 2 CSP (č. l. 31) spolu so žalobu, prílohami k
žalobe a poučením o procesných právach a povinnostiach pre spotrebiteľa doručené do vlastných rúk

dňa 08.12.2016 fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP.

10. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.
k. 4C/266/2015-31 zo dňa 03.11.2016 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.12.2016.

11. Súd nemohol o predmetnom spore rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273
CSP, nakoľko uplatnenie toho postupu výslovne vylučuje ustanovenie § 299 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
ustanoveniaorozsudkuprezmeškanie sanepoužijú,akbymalbyťtentorozsudokvydanývneprospech
spotrebiteľa. V danom spore s ochranou slabšej strany, t. j. v spotrebiteľskom spore, je žalovaná
spotrebiteľkou, a preto na konanie a rozhodovanie v tomto spore vzťahujú ustanovenia § 290 až § 300

CSP.

12. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada,
súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

15. Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP dňa 17.02.2017 o 13:00

hod. bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP v zmysle ustanovenia § 297 písm.
b) CSP.16. Súd rozhodol na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, a to žaloby, príloh k žalobe:
Faktúra č. 3400465 zo dňa 10.02.2014, splatná dňa 25.02.2014, vystavená na
sumu 122,69 eur, ktorou si žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie

od žalovanej; Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 251/2012
Z. z. v znení neskorších predpisov; Pokus o zmier zo dňa 26.05.2014; Protokol o
zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu 002558 zo dňa 08.01.2014;
fotografická dokumentácia; z ktorých zistil skutkový stav zhodne so skutkovým stavom opísaným
žalobcomvžalobe(medzistranamisporunebolispornéskutkovétvrdeniažalobcu)anasledovnýprávny

stav:

17. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník"), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie žalovanou,
t. j. ku dňu 08.01.2014 (ďalej len "zákon č. 251/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom

čase"), výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi
prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému
meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia
určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy
a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému

odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.

20. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase,
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej
dodávke elektriny.

21. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, pri
neoprávnenomodbereelektrinyjeten,ktoelektrinuodoberal,povinnýuhradiťskutočnevzniknutúškodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

22. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase,
ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny v znení neskorších predpisov.

23. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z.,

ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení
účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie žalovanou, t. j. ku dňu 08.01.2014
(ďalej len "Vyhláška MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase"), škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa

odseku 2.

24. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, cena
neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k

neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy

cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak odberateľ
nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako

súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom
pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

26. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase,
celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov
5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania
neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa

nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

27. Podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, denná
spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú

sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere
elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami
od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

28. Podľa § 1 ods. 6 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, denná

spotrebaprineoprávnenomodbereelektriny,akodbernéelektrickézariadeniejepripojenénadistribučnú
sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak

a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín

za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený

odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.
29. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, k škode

vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so
zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.30. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, splnením dlh
zanikne.

31.Podľa§559ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvrozhodnomčase,dlhmusíbyťsplnený
riadne a včas.

32. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.02.2014 (k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

35. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu (k 26.02.2014), tzn. platná v období od 13.11.2013 do
10.06.2014, predstavovala 0,25% ročne a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného
ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.02.2014 (k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu), činí úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne.

36. Subsumovaním vyššie uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav, súd zistil, že žalobca,
ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, bol v zmysle § 40 ods. 9 zákona č.
251/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta,
pričom žalovaná, ako odberateľka elektrickej energie, bola za týmto účelom povinná žalobcovi umožniť

prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. Žalobca vykonal dňa 08.01.2014
kontrolu odberného miesta č. 4510511701 poverenými zamestnancami žalobcu. Touto
kontrolou bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu bez platne uzatvorenej
zmluvy o združenej dodávke elektriny, pričom podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č.
251/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Uvedenú skutočnosť preukazujú
listinné dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou, a to Protokol o zistení neoprávneného odberu
v zmysle zákona o energetike č. záznamu 002558 zo dňa 08.01.2014 a fotografická dokumentácia.
V Protokole o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu 002558 zo
dňa 08.01.2014 je uvedený nasledovný skutkový stav: "Pri kontrole odberného miesta sme zistili, že

odberné miesto odoberá elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom energie. Odberné
miesto sme odpojili.". Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike
č. záznamu 002558 zo dňa 08.01.2014 ďalej vyplýva, že počas kontroly odberného miesta bola
prítomná ako svedkyňa pani Tatiana Urbanová, ktorá s týmto zistením skutkovým stavom vyjadrila
svoj súhlas podpisom Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č.

záznamu 002558 zo dňa 08.01.2014. Fotografická dokumentácia tvoriaca prílohu k žalobe preukazuje
toto tvrdenie žalobcu a vylučuje prípadné pochybnosti o skutkovom stave uvedenom v Protokole o
zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu 002558 zo dňa 08.01.2014.
Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo
združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť. To znamená, že žalovaná,

ako odberateľ elektrickej energie, je zodpovedná za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia
správania,ktoréobjektívneprávonepovoľuje,atobezzreteľanasubjektívnypredpokladspočívajúcivjej
zavinení. V dôsledku tejto objektívnej zodpovednosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektrickej energie žalovanou v celkovej výške 122,69 eur. Žalobca si túto škodu vypočítal nazáklade kontroly vykonanej na odbernom mieste v súlade s pravidlami výpočtu škody obsiahnutými v
ustanoveniach § 1 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, o čom svedčí
listinný dôkaz predložený žalobcom spolu so žalobou, a to Výpočet škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z hľadiska právneho
súd posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Skutočnou škodou
treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v

podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na
majetku. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení
škodcu,pričomzavinenieškodcusapodľazákonapredpokladá(prezumpciazavinenia).Žalobcavtomto
konaní riadne preukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Správne si uplatnil aj výšku škody, ku ktorej dospel výpočtom
podľa pravidiel výpočtu škody vymedzených v ustanoveniach § 1 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z.

v znení účinnom v rozhodnom čase. Na základe toho následne žalobca vystavil žalovanej Faktúru č.
3400465 zo dňa 10.02.2014, splatnú dňa 25.02.2014, vystavenú na sumu 122,69 eur, ktorou si žalobca
vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaná faktúru neuhradila, preto
žalobca zaslal žalovanej ešte písomnú výzvu na zaplatenie - Pokus o zmier zo dňa 26.05.2014.
Žalovaná nereagovala ani na Pokus o zmier zo dňa 26.05.2014 a dlžnú sumu žalobcovi neuhradila.

Žalovaná bola povinná žalobcovi nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny v sume
122,69 eur najneskôr do lehoty splatnosti Faktúry č. 3400465 zo dňa 10.02.2014, t. j. do 25.02.2014.
Keďže tak neučinila, k omeškaniu žalovanej s plnením tohto peňažného záväzku voči žalobcovi došlo
dňa 26.02.2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti Faktúry č. 3400465 vystavenej dňa
10.02.2014 na sumu 122,69 eur, splatnej dňa 25.02.2014, ktorou si žalobca vyúčtoval náhradu škody

za neoprávnený odber elektrickej energie od žalovanej. Zákonný maximálny úrok z omeškania je 5
(päť) percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
ku dňu omeškania 26.02.2014 bola 0,25% + 5 percentuálnych bodov činí žalobcom správne uplatnený
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 122,69 eur od 26.02.2014 do zaplatenia. Súd

preto konštatuje, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania správne v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení a podľa základnej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

37.Zvykovanéhodokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavuvecisúd vyvodilprávnyzáverodôvodnosti

žaloby tak v časti uplatnenej istiny, ako aj v časti uplatneného príslušenstva (úroku z omeškania). Súd
preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 122,69 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 122,69 eur od 26.02.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.

38. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232
ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255
ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala.

40. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym

úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP).

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je
prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov)