Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Hlaváčová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203758
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203758.2
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO 264 29 705 zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti
žalovanej: D. o zaplatenie 514,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 12.10.2016 č. k. 8C/92/2014-90 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca podal návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a domáhal sa zaplatenia
zmenkovej sumy 514,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 514,- eur od 21.4.2011
do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 514,- eur od 6.7.2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny v sume 1,71 eura a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol
rozsudkom dňa 8.8.2014 a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 514,- eur so 6%
ročnýmúrokomod19.6.2014dozaplateniaazmenkovúodmenu1,71euradotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žiadna zo sporových strán
nemá právo na náhradu trov konania. Proti výroku tohto rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol, podal odvolanie žalobca. Odvolací súd v tomto výroku a vo výroku o
trovách konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby
postupoval v konaní podľa Nariadenia.
3. Súd prvej inštancie po vrátení veci v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu doručil žalobcovi
tlačivo B, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov svedčiacich o
oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky. Žalobca podaním z 10.11.2015 oznámil, že súdu prvej
inštancie poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená
na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál súdu predložil. Zmenkové
informácie preniesol do návrhu na uplatnenie pohľadávky a už nemá čo doplniť alebo opraviť. Zdôraznil,
že uplatňuje práva zo zmenky a nie z pohľadávky, teda predmetom konania je výlučne zmenka a nieiný záväzkový právny vzťah, a preto zmenku nemožno spájať s inými okolnosťami, než sú uvedené na
zmenke.
4. Citujúc ustanovenia čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 a ods. 4 Nariadenia a s poukazom na spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 8/2015 pod č. 93 súd prvej inštancie uviedol, že súd môže aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne
námietky vystaviteľom zmenky, preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie
je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku
skúma súd ex offo. S odkazom na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku zo dňa
26.4.2012 vo veci sp. zn. 5Cdo/26/2011 uviedol, že neprimerane vysoké úroky, vrátane zmenkového
úroku, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sa považujú za odporujúce dobrým mravom. V
súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom,
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úrokov alebo pôžičiek.
5. Vychádzajúc z týchto záverov Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie zastával názor, že dohodnutá
výška zmenkového úroku 0,25% denne, čo je 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú
z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne
pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, preto je dohoda
o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok
neplatná, v dôsledku čoho tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať, a preto žalobu v tejto časti
zamietol.
6. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu v časti 6% ročného zmenkového úroku od 6.7.2011 do
18.6.2014,pretoževnávrhunauplatneniepohľadávkyanivpriebehukonaniažalobcanepredložilžiaden
dôkaz preukazujúci, že zmenka sa stala zročnou 21.4.2011, preto zročnosť zmenky ustálil dňom, kedy
bola žalovanej doručená žaloba a dňom nasledujúcim, t. j. od 19.6.2014, zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi už v skoršom rozsudku 6% úroky z prisúdenej istiny. Zotrval na svojom právnom závere, že za
obdobie pred 19.6.2014 žalobcovi nárok na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy nepatrí,
a preto žalobu v tejto časti opätovne zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a keďže strany mali vo
veci úspech len čiastočný, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365
ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p., pretože súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Zdôraznil, že nárok uplatnil podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pričom žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú
odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd prvej inštancie mal preto podľa čl. 7 Nariadenia vydať
rozsudok. Žalobca tvrdil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu
právaEÚ,atočl.4.5a7Nariadenia.Citujúcčl.5ods.1Nariadenia tvrdil,žesúdprvejinštancienemohol
nariadiť pojednávanie, pretože za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania,
doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1
písm. a/ Nariadenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevydal uznesenie o nariadení pojednávania podľa
§ 45 a nasl. O. s. p. a povinnosť o nariadení pojednávania uznesením mal súd prvej inštancie aj podľaNariadenia. Žalobca uviedol, že ak súd nenariadil pojednávanie formou uznesenia, toto sa nemohlo
uskutočniť, a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca zdôraznil, že žalobca
ani žalovaný dokazovanie týmito listinami nenavrhli. Žalobca uviedol, že nárok uplatnil podľa platnej
zmenky, proti forme a obsahu zmenky žalovaný nemal žiadne námietky, a preto nebol dôvod vykonávať
ďalšie dokazovanie vo veci, keďže predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádza z podľa neho
nesporných skutočností, a to že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.
zmluvu o úvere a zmenka predložená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou. Žalobca zdôraznil,
že uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
na týchto údajne nesporných skutočnostiach, podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je postihnuté
vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil
ako majiteľ zmenky na základe predloženej platnej zmenky, ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec
vôbec neaplikoval ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, a to predovšetkým
ustanovenie § 17, ktoré umožňuje žalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi. Zdôraznil, že
toto oprávnenie neprináleží súdu. Dôvodnosť svojej argumentácie podoprel citáciou z rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, Českej republiky a súdov Nemecka (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000,
rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C
8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013). Žalobca
potvrdil, že úrok vo výške 0,25% denne z istiny je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal však na
stanovisko NS SR, ktoré požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti
nad rámec primeranosti. Uviedol, že tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky a
od splatnosti zmenky sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie prevzala 23.1.2017.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s.
p., t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal
vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súladesustanovením§191C.s.p.,nazákladetýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,
na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych
predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
14. Je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz
prvopis zmenky a súd sa podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca
nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebonávrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom,
a to vzorovým tlačivom B. Je pravdou, že konanie podľa Nariadenia je písomné, súd má však podľa
Nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj iných listín, v tomto prípade okrem predloženej
zmenky, a má právo nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje potrebné, alebo ak o to požiadala
niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 Nariadenia).
15. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie informácií
a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca na výzvu súdu
prvej inštancie oznámil, že iné listiny a údaje nemá k dispozícii, nárok uplatňuje podľa predloženej
zmenky, ktorú považuje za postačujúci doklad pre rozhodnutie vo veci.
16. V prejednávanej veci bol postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby, v
súlade s Nariadením a podporne tiež v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy).
Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo
zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie
množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo
spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento zákon umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky
zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po 1.8.2008. Až
následné právne úpravy, okrem iného zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, už neumožňoval, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom
platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného nároku, a to vyžiadaním si
listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má nárok žalobcu základ. Ak
tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, aby poskytol ex offo ochranu žalovanému ako
spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.
17. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd prvej inštancie
mohol vec prejednávať podľa tohto Nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku
(konanie sa začalo za účinnosti O. s. p. a podľa § 471 ods. 2 C. s. p. sa začaté konania o zmenkovom
a šekovom konaní dokončia podľa doterajších predpisov), ktorým sa upravuje konanie o vydanie
zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemohol preto prejednávanú vec právne
posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia
iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku, nie je však jediným dôkazom, ako je to
v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd prvej inštancie preto
správnevyzývalžalobcuvzorovýmtlačivom„B“,ktoréjeuvedenévpríloheč.II.Nariadenia,nadoplnenie
ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd
prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., pretože
žalobca nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz a súd prvej inštancie nie je zmenkovým súdom podľa
§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na
základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky
ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.
18. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.
19. V predmetnej veci preto nepostačovalo, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto
konanie nie je konaním podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa
tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O. s. p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej nietdôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej
inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie
v súlade s platnou právnou úpravou.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože žalobca nebol v tomto konaní úspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.
22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.