Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114215728
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114215728.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: JUDr. Václav Jaroščiak R E A L
I T A, s miestom podnikania Žilina, M. Rázusa 1240/14, IČO: 10 955 500, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Trenčín,
Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: JUDr. Danica Birošová, so sídlom Trenčín,
Piaristická 46, správca úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO:
31 636 292, zastúpeného A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčín, Partizánska 25, IČO:
36 735 311, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 37Cbi/75/2014-88 zo dňa 19.5.20106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej
pohľadávky proti úpadcovi vo výške 283,35 eur z dohody
z mandátnej zmluvy č. 1107 za poskytnuté právne služby v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 11Cb/25/2012, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 28R/1/2013 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2 dňa 02.05.2014 na
majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636
292, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-16. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol
a výrokom III. súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania 100%.

2. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1,2,3,
§ 29 ods. 6, § 32 ods. 1,2,6,9,15,19, §120 ods. 2,4 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov a § 2 ods. 1,2,3, § 566 ods. 1,2, §
571 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 157 ods. 7 O.s.p. tak, že žalovanému
priznal náhradu trov konania 100%.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žalobca poskytol v predmetnej veci minimálne sedem úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 30.01.2012, písomné
podanie týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k odporu, účasť na konaní pred súdom - pojednávanie
7.12.2012, účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 18.1.2013, písomné podanie vo veci samej

- odvolanie zo dňa 22.2.2013 a účasť na konaní pred súdom - pojednávanie, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci 26.2.2014. Tieto úkony právnej služby korešpondujú aj s úkonmi fakturovanými
žalobcom vyúčtovaním č. A12011. Výšku odmeny za jeden úkon právnej služby priznal súd žalobcovi
vo výške 1/13 základnej odmeny s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. Žalobca si v konaní pred Okresným súdom Žilina uplatnil odmenu v tejto výške a
následne počas konania o určení popretej pohľadávky sa pokúšal preukázať, že v prípade žaloby
o vypratanie nehnuteľnosti je potrebné vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti ako aj z toho, že odmena
vo výške 1.986,66 eur bola medzi žalobcom a úpadcom dohodnutá. Predmetom konania v pôvodnom
konaní bolo vypratanie nehnuteľnosti, pri ktorom ak nie je medzi účastníkmi dohodnuté inak, je základná
odmena advokáta určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd prvej inštancie
poukázal aj na poznámku č. 1 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zákona č. 71/1992
Zb. , podľa ktorej z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je alebo z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa
poplatok vyberie podľa písm. b/ tejto položky. Dohodnutú odmenu , na ktorú poukazoval žalobca súd
prvej inštancie preukázanú nemal a svedok Ing. I. PhD. si presne nepamätal na dohodu a následne
uviedol, že po vykonaní úkonov mu žalobca uskutočnil vyúčtovanie a vysvetlil mu výšku odmeny t. zn.
žiadnu dohodu pri uzatvorení zmluvy a tým aj tvrdenia žalobcu tento dôkaz v konaní nepreukázal. Výšku
odmeny za jeden úkon právnej služby súd žalobcovi priznal v zákonnej výške v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to vo výške 1/13 základnej odmeny, ktorá bola v roku 2012 vo
výške 58,69 eur a v roku 2013 vo výške 60,07 eur a v roku 2014 vo výške 61,85 eur. Túto výšku súd
považuje za výšku odmeny, na ktorú vznikol žalobcovi nárok vzhľadom k povahe sporu, za zastupovanie
v ktorom patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Rovnako dôvodný
bol uplatnený nárok aj na režijný paušál a to za rok 2012 v sume 7,63 eur, za rok 2013 v sume 7,81
eur a za rok 2014 v sume 8,04 eur. Ku každému z úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej
služby poskytnutý. Výpočtový základ
v roku 2012 bol vo výške 763,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola žalobcom uplatnená
predstavuje za rok 2012 sumu 7,63 eur, výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100
na účely režijného paušálu, ktorá bola žalobcom uplatnená predstavuje za rok 2013 sumu 7,81 eur a
výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola žalobcom
uplatnená predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca je aj platiteľom dane z
pridanej hodnoty, pri vyúčtovaní poskytovaných právnych služieb zvyšuje odmenu a náhradu hotových
výdavkov v súlade s
§ 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Zhrnúc vyššie uvedené, súd mal v konaní preukázané
poskytnutie šiestich úkonov právnej služby vo výške základnej odmeny t. zn. 4 x 58,69 + 2 x 60,07 a
jeden úkon právnej služby vo výške 1 základnej odmeny, nakoľko na pojednávaní dňa 26.02.2014 došlo
iba k vyhláseniu rozhodnutia o odročení pojednávania t. zn. 1 x 1 z 61,85 eur ku ktorým žalobcovi patrí
režijný paušál t. zn. 7,63 x 4 + 7,81 x 2 + 8,04 x 1 eur t. zn. celkovo mal preukázanú dôvodnosť odmeny
a náhrady hotových výdavkov v sume 305,92 eur, ktoré predstavuje základ pre DPH vo výške 20 %,
ktorá je v sume
61,18 eur t. j. celkovo 367,10 eur, na ktoré vznikol žalobcovi poskytnutím právnych služieb nárok. Žalobca
si zároveň uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov v súlade s § 15 písm. a/ vyhláška a to súdnych
poplatkov, ktoré boli vyrubené vo výške 2 x 99,50 eur /t. zn.
z neurčitej hodnoty sporu/, o ktorých tvrdil vzhľadom k predloženému vyúčtovaniu, že ich
v konaní vynaložil. Vynaloženie súdneho poplatku za podaný návrh dňa 30.01.2012 súd
v konaní mal preukázaný z č. l. 1 zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/25/2012, avšak súdny
poplatok, jeho zaplatenie zo podané odvolanie v konaní súd preukázaný nemal. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na č. l. 126, ktorým bol v konaní navrhovateľovi súdny poplatok za odvolanie
vyrubený, pričom tento nebol zaplatený a dňa 29.05.2013 bol postúpený na vymáhanie Justičnej
pokladnici. Žalobca žiadnym listinným dôkazom v konaní nepreukázal, že tento súdny poplatok za
odvolanie uhradil. Zároveň žalobca vyúčtoval žalovanému odpočet vo výške 183,25 eur, ktoré pri
vyčíslení označil ako odpočet zálohy fakturovanej faktúrou č. 12008. Vzhľadom k vyššie uvedenému,
súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázaný ako právny dôvod, tak aj výšku prihlásenej
pohľadávky a to poskytnutých služieb a to vo výške 283,35 eur (odmena s DPH 367,10 + náhrada za
súdny poplatok 99,50 = 466,60 - 183,25 záloha), preto aj popretie pohľadávky v časti výšky uplatnenej
pohľadávky z dôvodu jej nepreskúmateľnosti, pravosti je v tejto časti nedôvodné. Vo zvyšnej časti, súd
prvej inštancie považoval popretie za dôvodné a preto z vyššie uvedených dôvodov, predovšetkým

vzhľadom k výške odmeny za jeden úkon právnej služby, žalobu zamietol. Poradie pohľadávky bolo
popreté aj pre nepreskúmateľnosť prihlášky pohľadávky. Žalobca poskytol žalovanému celkovo sedem
úkonov právnej služby, pričom šesť úkonov, bolo uskutočnených pred povolením reštrukturalizácie t. č.
úpadcu, ktorá bola povolená dňa 15.03.2013 a posledný úkon bol uskutočnený počas reštrukturalizácie
úpadcu. Posledným úkonom právnej služby, ktorý bol uskutočnený počas obdobia prebiehajúcej
reštrukturalizácie úpadcu bola účasť na konaní pred súdom, z tohto úkonu súdu nie je zrejmé, aký súvis
mal predmetný úkon
s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizácie t. zn. uskutočnenie úkonu
v súlade s § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto o poradí popretej pohľadávky
ako celku rozhodol tak, že určil, že prihlásená pohľadávka má charakter tzv. inej pohľadávky a vo
zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Horšie poradie uspokojenia ako bolo uvedené v
prihláške je v súlade s § 32 ods. 15 ZoKR, v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať najviac toho
čo uviedol v prihláške. Súd prvej inštancie poukázal na záver rozhodnutia Krajského súdu v Trenčín sp.
zn. 8CoKR/36/2012 z 18.12.3013, z ktorého vyplýva, že pod prevádzkovaním podniku dlžníka počas
reštrukturalizácie je treba rozumieť aktívne a priame uskutočňovanie jeho podnikateľskej činnosti, ktorá
vyplýva
z predmetu činnosti dlžníka. Aj v zmysle uvedeného vymedzenia prevádzkovania podniku, pričom len
pohľadávky, ktoré mali súvis s prevádzkovaním podniku počas reštrukturalizácie úpadcu, predstavujú
tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa uspokojujú pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, súd
žalobu v tejto časti zamietol a v tejto časti považoval popretie zo strany správcu za dôvodné.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. podal v zákonnej lehote, prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie žalovaný, podľa ktorého súd pochybil, keď si namietanú okolnosť zjavne
chybne označeného veriteľa i neskôr aj žalobcu nesprávne interpretoval. Akceptovať možno iba
prihlášku podanú na predpísanom tlačive podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. a musí
obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada, pričom základnými náležitosťami
prihlášky sú mimo iných náležitostí meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa. Žalobca si
pod totožným obchodným menom (názvom) ako vystupuje v tomto konaní, teda menom a priezviskom
spolu so slovným dôvetkom - "REALITA" prihlásil spornú pohľadávku do konkurzu úpadcu. Právnym
dôvodom tejto pohľadávky mala byť mandátna zmluva s obsahom práv a povinností žalobcu ako
mandatára a najmä ako advokáta poskytovať mandantovi (úpadcovi) určité právne služby. Tieto služby
však už boli fakturované pod obchodným menom (názvom) JUDr. Václav Jaroščiak -
REALITA, s uvedeným zápisu podnikateľa s takýmto obchodným menom v živnostenskom registri č.
OP OŽP Žilina, Živn. Register č. 511-2509. Naopak však neboli fakturované pod obchodným menom
advokáta JUDr. Václav Jaroščiak, so zápisom v príslušnom zozname podnikateľov (advokátov) podľa
osobitného predpisu pod jeho č. zápisu v zozname advokátov 0765. Žalovaný v súlade s obchodno-
právnou úpravou zastáva právny názor, že názov uvedený v prihláške pohľadávky musí korešpondovať s
ďalšou podstatnou náležitosťou prihlášky, a to právnym dôvodom vzniku pohľadávky. V tomto prípade to
mala byť odmena advokáta podľa mandátnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, a preto prihlásenie
pohľadávky plynúcej z toho právneho dôvodu malo byť realizované pod takým obchodným menom
pod akým názvom robil podnikateľ tieto právne úkony, teda aj právny úkon mandátnej zmluvy, ktorý
urobil pod názvom advokáta. Žalovaný primárne napadol ani nie spôsob účtovania, ale nesprávny
názov uvedený v prihláške pohľadávky, a to v tom interpretačnom zmysle, že ak neobsahuje správny
obchodný názov, tak prihláška vôbec neobsahuje názov veriteľa, na ktorú sa potom nemôže zo ZKR
prihliadať. Navyše podľa § 12 ods. 4 prvá veta zák. č. 568/2003 Z. z. o advokácii je povinnosťou
advokáta pod svojim názvom vykonávať advokáciu, zaiste to znamená aj pod týmto názvom účtovať
odmenu. Preto podľa logického výkladu § 29 ods. 1 ZKR o základných náležitostiach prihlášky musí
tam byť prítomná aj príčinná súvislosť medzi označeným veriteľom pohľadávky v korelácii s právnym
dôvodom jej vzniku, teda odmeny advokáta z mandátnej zmluvy podľa osobitnej vyhlášky. Rozhodným
určovateľom pre akceptáciu správnosti názvu veriteľa bol obsah právneho dôvodu (advokátske služby),
na základe ktorého pohľadávka vznikla. Od tejto povahy právneho dôvodu sa odvíja aj názov zapísaný
v príslušnom zozname, ktorým je zaiste pre účely advokátskych služieb zoznam advokátov vedený
Slovenskou advokátskou komorou, a určite nie registrácia na daňovom úrade. Obrana a argumentácia
žalobcu sama trpí akýmsi vnútorným antagonizmom, a keby žalobca pri registrácii DPH uviedol iba
svoje meno a priezvisko, tak by bol takto zrejme aj pre evidenčné účely zaregistrovaný. Žalobcovi
by sa nemohlo ani zo strany finančných orgánov vytýkať, ak by pod správnym obchodným menom a
názvom advokáta používal svoje jediné ale spoločné IČO, DIČ a IČ DPH. Advokát sa nemôže sám
svojvoľne rozhodnúť, že bude pre právne služby používať iné zo svojich rôznych obchodných mien

(názvov), ako to zodpovedá podstate a povahe druhu podnikateľskej činnosti. V zásade pod týmto
istým názvom (obchodným menom) už nemôže uplatňovať iné finančné nároky plynúce zo špecifickej
činnosti podľa zákona o advokácii, lebo pod ním tieto právne úkony nerobil (§ 8 Obch. zák.). Inak
ani nie je dosť dobre predstaviteľné, že by žalobca pod takýmto sporným obchodným menom účtoval
a uplatňoval na súde svoju odmenu napríklad za súdom ustanovené obhajoby. Žalovaný neupieral
svojim právnym postojom, jednak v prvoinštančnom konaní, a aj skôr pri svojom popieracom prejave
právnu subjektivitu fyzickej osoby žalobcu. Napokon bol účastníkom incidenčného konania, kde sa jeho
spôsobilosť byť vôbec účastníkom konania nespochybňovala, ale nesprávne uvedený názov v prihláške
bol ten rozhodujúci moment, prečo musela byť pohľadávka popretá, keďže sa na takúto prihlášku v
konkurze nemohlo prihliadať. Podľa § 32 ods. 2 ZoKR potom žalovaná nemala inú možnosť, ako poprieť
pohľadávku, nakoľko bola prihlásená prihláškou, ktorá nezodpovedala § 29 ods. 1 ZoKR. Navyše právny
dôvod prihlásenia (mandátna zmluva), a jej predmet plnenia v kontexte s vyššie uvedeným,
potom nekorešpondoval s označením veriteľa, v prihláške pohľadávky a v zmluve, ktorú označil
ako právny dôvod vzniku pohľadávky, a preto tiež musel byť popretý. Nakoniec pre účely konkurzného
konania, ktoré nielen v štádiu prihlasovania a zisťovania pohľadávok, ale aj v iných ohľadoch je striktne
formalistické, potom nepostačí záver súdu prvej inštancie, že ide o jednu a tú istú fyzickú osobu, a preto
je jej pohľadávka zistená. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. tak, že žalobu zamieta a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia vo výške 89,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol podal odvolanie žalobca,
ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v súlade s podanou žalobou. Žalobca
namietal posúdenie charakteru prihlásenej pohľadávky súdom prvej inštancie. Podľa žalovaného ide
o pohľadávku , ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania a nesporne vznikla v súvislosti
s prevádzkovaním podniku dlžníka. Výpoveďou svedka Ing. P. I. PhD. bolo preukázané, že výška
účtovanej odmeny za jeden úkon právnej pomoci bola stranami dojednaná na základe hodnoty
nehnuteľnosti, vypratanie ktorej bolo predmetom súdneho konania. Žalovaný opätovne poukázal na
Nález ÚS SR č. III. ÚS 334/07 ako aj na Nález ÚS SR č. I. ÚS 119/2012-24 zo dňa 16.5.2012 a Nález
ÚS SR č. II. ÚS 583/2013-31 zo dňa 11.12.2014. Súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti nevyhodnotil ako žalobu na vydanie veci, v ktorej sa vlastník nehnuteľnosti domáha
ochrany vlastníckeho práva, vrátane predmetu vlastníckeho práva, ktorý ako hmotná nehnuteľná vec je
a predstavuje vždy oceniteľnú vec. Aplikácia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. prichádza
do úvahy až v prípade, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Konanie o incidenčnej žalobe má vychádzať z faktu, či došlo k
zmluvnej dohode o výške odmeny za právne služby. Ak táto dohoda nie je v rozpore so zákonom,
nemá právo súd zasahovať do obsahu takejto dohody. Napadnutý rozsudok trpí vadou nedostatočného
odôvodnenia. Z odôvodnenia nie je zistiteľné, aké skutočnosti a úvahy viedli súd k prijatému záveru,
že hodnotu predmetu sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cb/25/2012 o
vypratanie nehnuteľnosti nie je možné vyjadriť v peniazoch.

7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že .mu nie je zrejmé, prečo by mala byť uplatnená
pohľadávka vzniknutá počas konkurzného konania a ako mala podmieňovať prevádzkovanie podniku
úpadcu. Vyhlásením konkurzu zaniklo žalobcovi splnomocnenie a preto mu nemohla z jeho činnosti
vzniknúť prednostná pohľadávka. Ak sa žalobca domnieva, že mal s úpadcom dohodnutú zmluvnú
odmenu a ustálil ju na hodnotu základnej sadzby tarifnej odmeny, tak nemôže ísť o zmluvnú odmenu
podľa § 2 vyhlášky. Pri zmluvnej odmene ide o vôľu zmluvných strán dohodnúť práve inú odmenu
ako odmenu na základe základnej sadzby tarifnej odmeny. .Žalobca účelovo poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu SR, hoc je táto zameraná na súdne poplatky a ich vyrubovanie z hodnoty sporov, najmä
určovacích a z jeho vecou nesúvisí Ak by žalobca striktne presadzoval túto prax, tak mal namietať, že
mal zaplatiť súdny poplatok za návrh zo základu 14.999,03 eur, teda cca 900 eur. Súd prvej inštancie
správne vychádzal zo záveru Okresného súdu Žilina, ktorý vo veci sp. zn. 11Cb/25/2012 rozhodol, že
vec má za taký druh sporu, pri ktorom patrí v zmysle § 10
ods. 2 vyhlášky odmena za tzv. úkon peniazmi neoceniteľnej hodnoty veci.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania žalobcu a
žalovaného podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom
znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada
z úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného a účinného procesného predpisu,
Občianskeho súdneho poriadku, najmä podľa § 114 ods. 2 (príprava pojednávania), § 120 ods. 4, §118a,
§ 123 O.s.p.

13. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

14. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 12.03.2014,
č.k. 28R/1/2013-832, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, zastavil reštrukturalizačné konanie
vedené voči dlžníkovi MIGAREAL, s.r.o. (výrok I.), začal voči nemu konkurzné konanie (výrok II.),
vyhlásil na majetok dlžníka konkurz (výrok III.) a do funkcie správcu ustanovil JUDr. U. X. (výrok IV.).
Účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku, a to dňa 19.03.2014. Dňa 20.03.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie
pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.05.2014. Žalobca dňa 02.05.2014
žalovanému a súdu prvej inštancie doručil súhrnnú prihlášku svojich pohľadávok. Správca poprel všetky
pohľadávky žalobcu prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok dňa 30.05.2014,
čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Popretie zdôvodnil tým, že prihlášku
podáva nesprávny subjekt. Žalobca s úpadcom uzatvoril dňa 10.09.2011 mandátnu zmluvu č. 1107,
na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok poskytovať t. č. úpadcovi právne služby v rozsahu a
lehotách podľa jeho potreby a požiadaviek, na jeho účet za odplatu. Výška odmeny bola dohodnutá
odkazom na vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z., za predpokladu, že nebude medzi
účastníkmi dohodnuté niečo iné. Rovnako bolo medzi účastníkmi dohodnuté právo fakturovať odmenu
za poskytnutie právnych služieb okrem dňa ukončenia právneho zastúpenia v jednotlivej právnej veci,
aj v deň predchádzajúci dňu vyhlásenia konkurzu. Žalobca vystavil úpadcovi dňa 08.03.2014 faktúru
č. 14020 v sume 14.999,03 eur s dátumom splatnosti 15.03.2014, ktorou fakturoval úpadcovi právne
služby v spore o vypratanie nehnuteľnosti - OS Žilina 11Cb/25/2012, ktorá obsahuje rozpis poskytnutých
služieb, s rozdelením na odmenu za konanie na súde prvého stupňa a konanie na odvolacom súde a
odpočet fakturovanej zálohy č. 12008 vo výške 183,25 eur.

15. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa
zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191
CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované

ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov
(ZoKR v znení účinnom od 01.01.2012) v časti výroku I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej
pohľadávky proti úpadcovi vo výške 283,35 eur z dohody z mandátnej zmluvy č. 1107 za poskytnuté
právne služby v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cb/25/2012, prihlásenej do
konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/1/2013 súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok č. 2 dňa 02.05.2014 na majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze,
so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom
8/J-16, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania
100%.

16. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v konaní zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní pred týmto súdom, a preto nie je dôvod
na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 veta prvá CSP.

17. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné
ustanovenia určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 283,35
eur z dohody z mandátnej zmluvy č. 1107 za poskytnuté právne služby v právnej veci vedenej na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cb/25/2012, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/1/2013 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č.
2 dňa 02.05.2014 na majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46,
911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-16 a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a ani pre zrušenie napadnutého
rozsudku neboli v právnej veci splnené podmienky.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne preskúmal výšku trov právneho zastúpenia
(žalobcom uplatňovaná pohľadávka) za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 a
§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške 283,35 eur
(odmena s DPH 367,10 + náhrada za súdny poplatok 99,50 = 466,60 - 183,25 záloha). Platné uzavretie
mandátnej zmluvy, na podklade ktorého žalobca vykonával pre úpadcu MIGAREAL, s.r.o. (pôvodne
CISS City, s.r.o.) právne služby, nebolo medzi stranami spochybnené (sú nesporné). Zmluvný vzťah
medzi žalobcom a úpadcom MIGAREAL, s.r.o. (pôvodne CISS City, s.r.o.), titulom mandátnej zmluvy
č. 1107 a spočívajúci v poskytovaní právnych služieb potvrdil na pojednávaní vo výsluchu svedok P.
I. (konateľ úpadcu). Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a jeho konštatovanie, že žalobca
si fakturoval právne služby pod obchodným menom (názvom) JUDr. Václav Jaroščiak - REALITA,
neobstojí. Pohľadávka žalobcu bola v spore riadne preukázaná, konateľom úpadcu MIGAREAL, s.r.o.
(pôvodne CISS City, s.r.o.) nespochybnená, pričom sám konateľ úpadcu potvrdil, že žalobca vykonával
opakovane pre úpadcu právne služby. Napriek tomu, že faktúra bola vystavená na subjekt JUDr. Václav
Jaroščiak - REALITA a rovnaké označenie sa uvádza aj v prihláške pohľadávky, neodôvodňuje to súd
na formalistické "odmietnutie pohľadávky" uplatnenej žalobcom (advokátom).

20. Odvolací súd uvádza, že v súdnom konaní je potrebné postupovať tak, aby základné právo
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo rešpektované. Úkony účastníkov je
potrebné vykladať v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a interpretáciu nemožno
použiť v takom smere, aby došlo k obmedzeniu základného práva na súdnu ochranu. Všeobecný súd
musí vychádzať z toho, že má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a má slúžiť
na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov nie je ani v
súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

21. Z obsahu prihlášky mal odvolací súd preukázané, že spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 29
zákona č. 7/2005 Z. z., keď konkretizuje žalobcu, ktorý je aktívne legitimovaný. Prílišný formalizmus
nemôže byť uplatňovaný ani v rámci konkurzného konania a prihlášku žalobcu v danej sporovej veci
bolo potrebné posúdiť z hľadiska jej obsahu, t. j. či ide o riadnu prihlášku pohľadávky veriteľa. Z
prihlášky žalobcu bolo zrejmé, že bola podaná na predpísanom tlačive a v obligatórnej časti podľa § 29
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. spĺňala náležitosti s vyjadrením žalobcu, ktorý si pohľadávku uplatňuje.
Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil prihlášku žalobcu tak, že táto bola v súlade s § 29 zákona č.
7/2005 Z. z., postupoval v zhode s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Nebol preto relevantný odvolací
dôvod žalovaného. Podľa odvolacieho súdu bolo namieste na túto prihlášku prihliadať, keďže spĺňala
obligatórne náležitosti vyžadované ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Výklad právneho
predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, v danom prípade
práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký
komplexný výklad, ktorý by toto právo neporušoval, ale garantoval.

22. Odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal priznané poradie pohľadávky (iné ako žiadal v žalobe) a
základnú sadzbu tarifnej odmeny vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Poradie pohľadávky ako
iná pohľadávka súd prvej inštancie riadne odôvodnil a s týmto odôvodnením sa odvolací súd plne
stotožňuje. Posledný poskytnutý úkon právnej služby bol uskutočnený počas reštrukturalizácie úpadcu,
avšak nebolo preukázané, že by súvisel s prevádzkovaním podniku úpadcu, že by išlo o úkon v súlade s
§ 120 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Prihlásená pohľadávka má z tohto dôvodu charakter inej pohľadávky.
Výška tarifnej odmeny bola súdom prvej inštancie správne priznaná a rozhodnutie bolo v tejto časti
riadne a zrozumiteľne odôvodnené a žalobca vychádza z ustálenej súdnej praxe z posledného obdobia.
Žalobca nepreukázal zmluvnú dohodu o výške odmeny za právne služby. Žalobca namietal nedoručenie
zápisnice zo dňa 10.5.2016. Žalobca sa tohto pojednávania zúčastnil, písomné vyhotovenie rozsudku
prevzal (jeho právny zástupca). Odvolací súd nepovažoval nedoručenie zápisnice z pojednávania za
relevantný dôvod podaného odvolania.

23. V zmysle vyššie uvedeného, súd prvej inštancie pri posudzovaní prihlášky postupoval správne, keď
žalobcu uznal za aktívne vecne legitimovaného, správne rozhodol o prihlásenej pohľadávke a to o jej
právnom dôvode, výške a aj poradí a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. V podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods.1
CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.