Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817203030
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7817203030.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu K. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. Bretka
č. 50, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK-KRUPA, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom,
Hurbanova 1, IČO: 36 859 435, proti žalovanému: J. O., R..K..S.., H. X. XX, L., IČO: 35 805 731,
zastúpenéhoDeminimis,spol.sr.o.sosídlomvBratislave,Lovinského22,IČO:36868949,ozaplatenie

732,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
5Csp/61/2017 - 19 zo dňa 22.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia uložil žalovanému zložiť do úschovy Okresného súdu Rožňava sumu 870.- eur na účet č.

R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 7 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal v
priebehu konania o zaplatenie 732,29 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, aby súd nariadil
žalovanému zložiť peňažnú sumu 870.- eur do úschovy. Uloženie navrhovanej povinnosti žalovanému
zložiť do úschovy peňažnú sumu odôvodnil tým, že dňa 27.03.2014 uzavrel žalobca so žalovaným

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 732,29 eur s prísl. je absencia povinných náležitostí v Zmluve a prítomnosť neprijateľných
zmluvných podmienok, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nakoľko žalobca
mal povinnosť splatiť úver iba do výšky istiny, všetko, čo preplatil nad rámec istiny je bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu začal ku koncu
roka 2016 vyvíjať aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, ktoré majú za následok

dôvodnú obavu, že uspokojenie jeho pohľadávky zo strany žalovaného môže byť zmarené. Žalovaný
napokon začal svoje "živé" pohľadávky voči svojim klientom postupovať už na iné subjekty, z čoho
je zrejmé, že má záujem postupne úplne odísť zo slovenského trhu. V súčasnosti žalovaný nemá na
území Slovenskej republiky žiaden nehnuteľný majetok, jeho imanie je tvorené finančnými prostriedkami
na jeho bankových účtoch a väčšinový podiel jeho majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči svojim
klientom. Dôležitou skutočnosťou je tiež to, že žalovaný má viacero splatných záväzkov voči svojim

klientom, ktorí preplatili svoje úvery, na ktorých sa bezdôvodne obohatil. Preto má naliehavý právny
záujem na vydaní neodkladného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 2, 3 CSP, § 325 ods. 1 písm.
b/ CSP nariadil žalovanému zložiť do úschovy sumu 870.- eur, pretože je tu dôvodná obava, že žalobca
bude mať v konaní úspech a vzhľadom na postavenie žalovaného na finančnom trhu, nebude môcť

svoju pohľadávku vymôcť.4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a), b), d), f), g) a h) CSP a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov konania.

5. V dôvodoch odvolania poukázal na zmätočnosť - absenciu procesných podmienok, za ktorých súd
mohol vo veci konať a rozhodnúť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia totiž neobsahuje
predpísané náležitosti, je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Neobsahuje skutočnosti

odôvodňujúceobavu,žeexekúciabudeohrozená,zdôvodnenie,prečoniejemožnéinézabezpečovacie
opatrenie, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku a listiny, na
ktoré sa žalobca odvoláva. Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, z akého predbežne zisteného
skutkového stavu vychádzal, ani ako vec právne posúdil. Neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní
vo veci riadil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolateľ nielen za nepresvedčivé, ale aj
nelogické pokiaľ uviedol, „že je tu dôvodná obava, že žalobca bude mať v konaní úspech a vzhľadom

na postavenie žalovaného na finančnom trhu nebude môcť svoju pohľadávku vymôcť“.

6. Súd prvej inštancie navyše okrem nepreskúmateľnosti dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu,
že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu totiž absentujú pripojené
listiny, ktorými by žalobca preukazoval tvrdenia, o ktoré opiera návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia. V tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutie okresného súdu, ktorý za obdobného skutkového
stavu vychádzajúc z rovnakých dôkazov návrh zamietol. Žalovaný uviedol, že je českou spoločnosťou
britskej spoločnosti International Personal Finance Investment Limited pôsobiacou v 13. štátoch.
Žalovaný neukončil podnikanie na území Slovenskej republiky, pričom v predmete podnikania má
viacero činností, nielen poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaný naďalej plní všetky svoje

povinnosti vyplývajúce z doposiaľ uzavretých zmlúv a z právnych noriem. K zrušeniu žalovaného by
mohlo platne dôjsť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska udeleným v zmysle §
20b ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný
nie je zrušený ani o udelenie predchádzajúceho súhlasu s jeho zrušením nikdy ani len nepožiadal

Národnú banku Slovenska. Navyše žalobcovi by sa v rámci likvidácie žalovaného (keby vôbec došlo v
budúcnosti k zrušeniu žalovaného) muselo poskytnúť zodpovedajúce zabezpečenie v zmysle § 75 ods.
3 a 4 Obchodného zákonníka.

7. Žalovaný si všetky svoje záväzky plní v lehote splatnosti, pričom ide o záväzky z bežnej podnikateľskej

činnosti. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný reálne vykonával akékoľvek úkony smerujúcej k znižovaniu
hodnoty jeho majetku. Postupovanie pohľadávok je osobitne prísne regulované § 17 zákona č.
129/2010 Z.z. a takýmto postupovaním pohľadávok žalovaný reálne zvyšuje hodnotu svojho majetku.
Právny zástupca žalobcu podáva voči žalovanému veľké množstvo návrhov na nariadenie obdobných
neodkladných opatrení, pričom doposiaľ v už rozhodnutých sporoch vo veci samej boli jeho klienti

neúspešní. V tej súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia okresných súdov. Pokiaľ by súd pri takýchto
hromadných podaniach bez ďalšieho nariadili žalovanému skladať do úschovy sumy, aké žalobcovia
požadujú, spolu by išlo o značné množstvo finančných prostriedkov a toto by už spôsobilo výraznú
neodôvodnenú ujmu na strane žalovaného. Žalovaný poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, o ktoré
opiera žalobu vo veci samej. Podľa názoru žalovaného uzavretá zmluva so žalobcom je platná v súlade s

právnymipredpismianajehostranenedošlokbezdôvodnémuobohateniu.Žalobcanavyšenepreukázal
ani tú skutočnosť, či žalovanému zaplatila sumu, ktorú požaduje vrátiť. V súčasnosti neexistuje ani
hypotetická možnosť, že by žalobca bol úspešný vo veci samej a že by došlo k ohrozeniu následnej
exekúcie. Nie je ani splnená podmienka, že by žalobca nemohol dosiahnuť svoju ochranu inak. Súd sa
touto otázkou v rozhodnutí ani nezaoberal. Žalobca sám uvádza majetok, ktorý žalovaný má a ktorým

by bolo možné zabezpečiť účel zabezpečovacieho opatrenia. V ďalšom sa odvolateľ bližšie vyjadril k
niektorým aspektom zmluvy uzavretej so žalobcom, pričom v tej súvislosti poukázal na to, že túto zmluvu
považuje za platnú.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne a uplatnila náhradu

trov konania. K odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že správne súd prvej inštancie uzavrel,
že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia splnil všetky predpísané náležitosti
stanovené zákonom. Tvrdenia žalovaného o neurčitosti a nezrozumiteľnosti návrhu sú len všeobecnými
vyjadreniami, ktoré ani samotný žalovaný žiadnym spôsobom bližšie vecne a právne neodôvodnil.Žalovaný nemá žiaden majetok, na ktorý by žalobca mohol efektívne zriadiť záložné právo a v dôsledku
ktorého by bol sledovaný účel dosiahnutý. Jediným majetkom žalovaného sú finančné prostriedky
(ktorých uloženie do súdnej úschovy žalobca navrhol) a neurčité pohľadávky žalovaného voči neurčitým

klientom (z ktorých podstatná časť bola postúpená a stále je postupovaná na tretie spoločnosti a
ktorých identifikáciu žalobcu nepozná). Napadnuté uznesenie je dostatočným spôsobom odôvodnené
a sú v ňom popísané všetky rozhodujúce okolnosti. V súvislosti so skutkovým stavom je potrebné
konštatovať, že len vo veľmi malom počte prípadov je vôbec možné potrebu vydania neodkladného
opatrenia preukázať dôslednejšie, ako je tomu v tomto prípade. Z výročnej správy spoločnosti Provident

Financial s.r.o. za rok 2016 vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je na úrovni (mínus) - 16.205.010,00
eur a neuhradená strata minulých rokov s hodnotou (mínus) - 44.884.893,00 eur. Žalovaný by vzhľadom
na tieto finančné ukazovatele dokonca mohol spĺňať zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu. V
závere poukázal na iné rozhodnutia, ktoré prevzali argumentáciu žalobcu. V ďalšom žalobca zopakoval
svoju doterajšiu argumentáciu.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani
pre potvrdenie ani pre zmenu uznesenia prvoinštančného súdu.

10. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného
(nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces.

11. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má

jasne, stručne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáha, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP).

12. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého

procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ súd
svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní, znemožní tým účastníkovi skutkovo aj právne argumentovať
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. O
dôvodoch rozhodnutia sa účastník dozvedá (má dozvedieť) z rozhodnutia súdu. Účastník (strana sporu)

má v prípade, že rozhodnutie súdu považuje za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné alebo
arbitrárne, zachované procesné oprávnenie poukazovať na tieto nedostatky rozhodnutia v odvolacom
konaní a domáhať sa nápravy.

13. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia a uložil žalovanému, aby zložil peňažnú sumu 870,- eur do úschovy v súlade s § 325 ods.
2 písm. b) CSP. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia len uviedol, „že je tu dôvodná obava, že žalobca
bude mať v konaní úspech a vzhľadom na postavenie žalovaného na finančnom trhu nebude môcť svoju
pohľadávku vymôcť“.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je náležite
odôvodnené, preto odvolateľ oprávnene vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.18. Podľa § 328 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,

c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany

navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

24. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery v zmysle § 325 ods. 2 písm. b/ CSP
je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia

rozhodnutia. Neodkladné opatrenie podľa tohto ustanovenia bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť
pomery musí súd nevyhnutne skúmať splnenie všetkých predpokladov na nariadenie neodkladného

opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

25. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo k úplnému zmareniu

budúcej exekúcie. Súd musí vždy objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti
právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých
subjektov.26. Pokiaľ žalobca v danej veci odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu
existenciou dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, bolo úlohou súdu vyhodnotiť, či opísaním

rozhodujúcich skutočností žalobca dostatočne odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a
či osvedčil ňou tvrdené skutočnosti, že žalovaný reálne vykonáva úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty
alebo zbaveniu sa majetku, ktorý by bolo možné postihnúť prípadným budúcim výkonom exekúcie. Súd
prvej inštancie však naznačeným smerom nepostupoval.

27. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol, v čom konkrétne sú dané dôvody pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,tedaakékonkrétnekrokyrobížalovaný,ktorébyviedlikzbavovaniu
sa majetku a ohrozeniu výkonu exekúcie.

28. Odvolací súd zároveň uvádza, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, z akého dôvodu
uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy peňažnú sumu vo výške 870,- eur, keď žalobca sa vo

veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia 732,29 eura s príslušenstvom.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vyhodnotení dôkazov obsiahnutých v spise opätovne vo veci
rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným
v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude v odôvodnení
rozhodnutia vyporiadať sa aj s námietkami žalovaného obsiahnutými v odvolaní voči uzneseniu a
tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).