Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/699/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203195
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714203195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobkyne E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
XXX, zastúpenej JUDr. Andreou Slezákovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 10,
proti žalovanému PRO CIVITAS, s. r. o., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpenému
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/32/2014-119 zo dňa 24. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Návrhu na zmenu na miesto žalovaného nevyhovuje.

II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č. k. 16C/32/2014-119 zo dňa 24. 03. 2015 prvým výrokom zrušil
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s. so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882, vydaný pod sp. zn.:
PV-C/1011/047 dňa 13. 01. 2014. Druhým výrokom určil, že zmluvná podmienka v časti 3, bodu 7

Zmluvy o úvere zo dňa 22. 08. 2008, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v znení: „Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach“ a zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného
pre úver - verzia 2/2008 v časti Spoločné ustanovenia, bod 10.2. „riešenie sporov“, sú neprijateľné
zmluvné podmienky a preto sú neplatné.

2. Okresný súd vychádzal zo žaloby podanej dňa 07. 03. 2014, ktorou sa žalobkyňa ako strana, proti
ktorej bolo vedené rozhodcovské konanie, domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného pod
sp.zn.:PV-C/1011/047dňa13.01.2014asúčasneurčenianeplatnostirozhodcovskejdoložky,uvedenej
v Zmluve o úvere č. 2838622508, ktorú uzavrela dňa 22. 08. 2008 s Poštovou bankou, a. s., právnym
predchodcom žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že prvýkrát sa s textom rozhodcovskej doložky mohla
oboznámiť až z rozhodcovského rozsudku a že nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky pre
nedodržanie písomnej formy. Odkaz na Všeobecné obchodné podmienky písomnú formu nenahrádza.

3. Okresný súd zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa 22. 08. 2008 s Poštovou bankou, a. s., Zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 331,94 EUR (10.000 Sk), ktorý mala
splatiť v 11 mesačných splátkach po 32,90 EUR od 18. 09. 2008 do 18. 07. 2009. Zmluva bolapodpísaná v Banskej Bystrici bankou dňa 18. 08. 2008 a klientkou (žalobkyňou) 22. 08. 2008. Banka
listom zo 17. 03. 2009 vyzvala žalobkyňu na splatenie dlžnej sumy 282,13 EUR v dôsledku vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Dňa 10. 01. 2012 bola žalobkyni doručená výzva Stáleho rozhodcovského

súdu na podanie žalobnej odpovede a dňa 09. 01. 2014 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský
rozsudok sp. zn. PV-C/1011/047, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 02. 2014 a vykonateľnosť 04.
03. 2014. Uvedeným rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému istinu 278,17 EUR s
príslušenstvom. V odôvodnení rozhodnutia rozhodcovský súd uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje
ustanovenia, ktoré by vylučovalo viazanosť právnych nástupcov zmluvných strán rozhodcovskou

doložkou a svoju právomoc vyvodil z čl. 3 ods. 7 Zmluvy o úvere, bod 10.2.2. VOP. Podľa čl. 3, bod
7 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Podľa Obchodných podmienok pre úver verzia 2/2008 v čl. 11 Prechodné
a záverečné ustanovenia, bod 11.2 (č. l. 30), „zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo ZOU budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov

rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto
sporov“. Podľa VOP, časť prvá, rozhodcovským súdom sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. Podľa bodu 10.2 riešenie sporov - bod 10.2.2 sa banka
a klient dohodli na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi
vzniknúzprávnychvzťahovvzniknutýchpriposkytovaníslužieb,bankovýchproduktovalebovykonávaní

bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy... (č. l. 31, 32).

4.Podľaokresnéhosúduvčl.3bod7Zmluvyoúveresajednaloozmluvnúpodmienku,ktoráodkazovala
na rozhodcovskú doložku, ktorej znenie bolo uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. V
tomto prípade nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ale žalovaný vo Všeobecných

obchodných podmienkach formuloval obsah rozhodcovskej doložky. Na platnosť rozhodcovskej zmluvy
sa vyžaduje písomná forma, inak ide o neplatný právny úkon. Písomná forma je zachovaná, ak je prejav
vôle, obsahom ktorého je dohoda strán o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, zmluvnými stranami
podpísaný. Nestačí, ak dodávateľ v spotrebiteľskom právnom vzťahu upraví rozhodcovskú doložku len
vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré v zmluve o úvere odkazuje. Žalobkyňa okrem

žiadanej výšky úveru nemohla ovplyvniť obsah žiadnej zo zmluvných podmienok formulárovej zmluvy,
ktoré vyhotovil dodávateľ. Žalovaný nepreukázal, či žalobkyni bolo reálne umožnené oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Za taký dôkaz okresný súd nepovažoval
vopred formulované znenie čl. 3 ods. 3 Zmluvy o úvere, že klient svojím podpisom potvrdzuje svoje
oboznámenie saasúhlassnavrhovanourozhodcovskoudoložkou.Žalovanýnepreukázal,žežalobkyňa

mala možnosť písomne odmietnuť rozhodcovskú doložku. Podľa čl. 10.2.3 Všeobecných obchodných
podmienok, klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy musí doručiť banke písomné
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí inak sa má zato, že ju prijal. Takto formulovaná
možnosť neprijať rozhodcovskú doložku predpokladá, že spotrebiteľ je vopred informovaný o možnosti
riešenia vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní ako aj o možnosti neprijať rozhodcovskú doložku.

Pre spotrebiteľa predstavuje uvedená úprava len formálnu možnosť neprijať rozhodcovskú doložku.
Splneniepovinnostibankyponúknuťklientoviriešeniesporuvrozhodcovskomkonanínemožnovykladať
v tom zmysle, že bola splnená postupom, aký zvolil pri uzavretí zmluvy právny predchodca žalovaného.
Žalobkyňa nemala žiadnu reálnu možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou, na ktorú zmluvná
podmienka odkazuje a napriek tomu by mala byť takou podmienkou viazaná. Zmluvná podmienka

uvedená v čl. 3 bod 7 Zmluvy o úvere je neprijateľná, lebo spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami v neprospech spotrebiteľa a z toho dôvodu je neplatná. Rovnako okresný súd posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok pre
úvery - riešenie sporov, ktorej obsahom mala byť dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní
a možnosť neprijať túto zmluvnú podmienku vyššie opísaným postupom. Vzhľadom na to, že nedošlo

k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s. so sídlom v Bratislave nemal právomoc konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Hoci sa
rozhodcovský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia zaoberal právomocou, jeho závery boli nesprávne.
Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ako aj z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa okresný súd rozhodcovský rozsudok zrušil.

5. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. c), j) zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 52 Občianskeho zákonníka,§ 153 ods. 3 OSP. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

6. Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie.
Rozhodnutie súdu má vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na jeho právneho predchodcu
banku, ktorá je dodávateľom. Žalovaný namietal nedostatok procesnej podmienky - pasívnej legitimácie,
lebo spolu s ním mala byť žalovaná banka ako pôvodný veriteľ, s ktorým mal tvoriť nerozlučné procesné
spoločenstvo, keďže banka zmluvnú podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Okresnému súdu vytýkal, že po zrušení rozhodcovského rozsudku mal pokračovať v konaní o žalobe,
ktorá bola podaná na rozhodcovský súd. Ďalej žalovaný namietal, že rozhodnutie okresného súdu
bolo nepreskúmateľné z hľadiska argumentácie a hodnotenia dôkazov. Okresný súd sa uspokojil len
s tvrdeniami žalobkyne a nevysporiadal sa s tvrdeniami žalovaného, ktorý poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43CoE/85/2012-26 z 19. 03. 2015, v ktorom odvolací súd tiež
posudzoval rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere, v čl. 3 bod 7 a vo Všeobecných obchodných

podmienkach, pričom dospel k záveru, že došlo k jej platnému dojednaniu. Z bodu 10.2.3 je podľa
žalovanej nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo
dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Písomná forma
rozhodcovskej doložky bola zachovaná. Podľa žalovaného nemožno konštatovať, že dohoda o riešení
sporov v rozhodcovskom konaní je neplatná, keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť preštudovať v

časovom predstihu pred uzavretím zmluvy a bolo v jeho záujme, aby sa oboznámil so svojimi právami a
povinnosťami. Splnenie povinnosti, stanovenej v Zákone o bankách, aby banka svojim klientom ponúkla
neodvolateľná návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal na úhradu trov žalovaného,

alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo 07. 07. 2015 navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny. Rozsudok je riadne odôvodnený, súd sa zaoberal argumentáciou a dôkazmi, ktoré
strany navrhli a v odôvodnení sa s nimi vysporiadal a bol vydaný v súlade so zákonom Žalovaný ani

jeho právny zástupca sa na pojednávaní nezúčastnili, poslali písomne ospravedlnenie a súhlasili s
prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalobkyňa popierala platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že
išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a z
dôvodu nedodržania písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., účinného ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, čo spôsobuje neplatnosť takého právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Rozhodcovská doložka uvádza, že ak bude na strane žalovaného spotrebiteľ, bude sa spor
prejednávať výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázala na to, že o neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach už všeobecné súdy rozhodli, lebo
porušuje rovnováhu zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách. K námietke nedostatku pasívnej
legitimácie na strane žalovaného odôvodnenej tým, že súd nekonal súčasne aj s pôvodným veriteľom,

žalobkyňa uviedla, že žalobu podala proti právnemu nástupcovi dodávateľa. Nedostatok pasívnej
legitimácie by sa mohol týkať iba výroku o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky, nie výroku o
zrušení rozhodcovského rozsudku. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnila náhradu trov
právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu.

8. Podaním z 28. 01. 2016, ktoré bolo súdu doručené 29. 02. 2016, oznámila riaditeľ spoločnosti
OMIKRON TRADING LIMITED, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2015 žalovaný
PRO CIVITAS, s. r. o. postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. Z., ktorá je predmetom konania, na
spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, reg. č. 1503447 so sídlom Tortola, British Virgin Islands,
ktorá súhlasí so vstupom do konania ako žalovaný. Korešpondenčná adresa spoločnosti je zhodná z

adresou žalovaného.

9. Žalobkyňa s návrhom na zmenu účastníka na strane žalovaného nesúhlasila, lebo na postupníka,
spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED nebola postúpená pohľadávka žalovaného voči žalobkyni
v celom rozsahu, iba jej časť vo výške 57,03 EUR s prísl. Žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil

pohľadávku 278,17 EUR s prísl. a postupník nevstúpil do všetkých práv a povinností žalovaného.
Postupník tiež nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu jeho právnu subjektivitu.10. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(do 30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté

pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Nováprávnaúprava rešpektujeúčinokprocesnýchpodaní
urobenýchdo30.06.2016vzmysleprincípuprávnejistotyalegitímnychočakávanístránsporuvkonaní,

ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
pretože rozhodnutie je vecne správne.

12. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom do 31. 12.
2014 (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

13. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

14. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

20. Podľa § 298 ods. 2 CSP, (ktorý zodpovedá § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) ak
súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch

súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenietejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

21.Odvolaniežalovanéhonebolodôvodné.Okresnýsúdzaložilsvojerozhodnutienazistení,žezmluvná
podmienka uvedená v čl. 3 bod 7 Zmluvy o úvere a zmluvná podmienka, uvedená v bode 10.2
Všeobecných obchodných podmienok pre úvery - riešenie sporov, ktorej obsahom mala byť dohoda o
riešení sporov v rozhodcovskom konaní, spôsobujú hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
v neprospech spotrebiteľa a z toho dôvodu bola rozhodcovská zmluva - dohoda o riešení sporov v

rozhodcovskom konaní neplatná. Okresný súd správne vyhovel žalobe aj vo výroku, ktorým zrušil
rozhodcovský rozsudok, lebo vychádzal toho, že bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy.

22. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu z hľadiska, či bola
uzavretá so spotrebiteľom individuálne a následne, či nevyvoláva značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný je právnym nástupcom dodávateľa

a preto bolo jeho povinnosťou preukazovať, či žalobkyňa mala skutočne reálnu možnosť oboznámiť sa
predpodpisomzmluvysrozhodcovskoudoložkouuvedenouvoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach
banky a mala možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, ktorú formuloval dodávateľ je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, či
spotrebiteľ mal možnosť voľby prijať alebo odmietnuť návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní

bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o úvere a ďalej, či spotrebiteľovi boli vopred poskytnuté jasné
a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Možnosť neprijať
rozhodcovskú doložku, ktorú vopred formuloval dodávateľ vo Všeobecných obchodných podmienkach
už vychádzala z predpokladu, že spotrebiteľ bol informovaný o možnosti riešenia vzájomných sporov
v rozhodcovskom konaní, ako aj o možnosti neprijať rozhodcovskú doložku. Okresný súd správne

poukázal na to, že uvedené zmluvné dojednanie dávalo spotrebiteľovi len formálnu možnosť neprijať
rozhodcovskú doložku. Navyše, o tejto možnosti sa spotrebiteľ ani nemusel dozvedieť a dodávateľ v
zmluvnej podmienke vyžaduje od spotrebiteľa na odmietnutie rozhodcovskej doložky formou osobitného
písomného úkon.

23. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie odvolací súd uvádza, že nerozlučné procesné
spoločenstvo na strane žalovaného z predmetu konania nevyplýva. Žalovaný je univerzálna právny
nástupca pôvodného veriteľa Poštová banka a. s., ktorý po zrušení rozhodcovského rozsudku disponuje
v súdnom konaní žalobným nárokom, v ktorom žaluje tú istú peňažnú pohľadávku, ktorú žalovaný
pôvodne uplatnil v rozhodcovskom konaní. Ako veriteľ uplatňuje nárok na splnenie peňažnej pohľadávky

zo spotrebiteľského úveru. Z tohto konania žiadne nerozlučné procesné spoločenstvo nevyplýva. Ani
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Vzhľadom
na právnu úpravu Zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom pre posúdenie veci sa týka
iba účastníkov rozhodcovského konania, prípadne ich právnych nástupcov. Žalovaný tiež nedôvodne
namietal postup súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku, lebo najprv musí byť právoplatne vyriešená

otázka,čimôžesúdpozrušenírozhodcovskéhorozsudkukonaťožalobe,ktorábolapôvodnepodanána
rozhodcovský súd. Keďže iba žalobca disponuje konaním, do právoplatného skončenia konania si proti
sebe stojace strany sporu nemôžu vymeniť procesné postavenie. Je pojmovo vylúčené, aby žalovaný
začal sporové konanie ako žalobca a skončil ako žalovaný a naopak. Odvolací súd ďalej uvádza, že
žalovaný nemôže tvrdenia o účinkoch rozhodcovskej doložky odôvodniť rozhodnutiami súdov v iných

veciach, v ktorých súdy neposudzovali právny vzťah strán sporu, pokiaľ tieto rozhodnutia nie sú pre
strany sporu záväzné. Rozhodnutie na ktoré poukázal žalovaný, bolo vydané v exekučnom konaní
a ide teda o procesné rozhodnutie. Závery, na ktoré žalovaný poukázal, neboli uvedené vo výroku
právoplatného rozhodnutia vo veci samej a s rovnakým predmetom konania. To, že spotrebiteľ mohol
zistiť obsah formulárovej zmluvy pred jej podpísaním samo osebe nič nemení na správnosti záveru

okresného súdu. Žalovaný nevyvrátil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a že
žalobkyňa mala skutočne možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku. Vo formulárovej zmluve bol vopred
stanovený postup, ktorý pre spotrebiteľa predstavuje len formálnu možnosť neprijať rozhodcovskú
doložku. O tejto možnosti sa spotrebiteľ ani nemusel dozvedieť. Výrazne nerovnovážne postavenie v
neprospech spotrebiteľa zvýrazňuje skutočnosť, že dodávateľ vo formulárovej rozhodcovskej doložke

vyžaduje od spotrebiteľa na odmietnutie rozhodcovskej doložky formu osobitného písomného úkon, ale
osobitný písomný úkon, potrebný na jej prijatie, od spotrebiteľa nevyžadoval. Pokiaľ ide o právnu úpravu
povinného uvádzania možnosti riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v Zákone o bankách, podľatejto úpravy neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy zaväzuje iba banku, ktorá bola
povinná pri realizácii tejto svojej povinnosti rešpektovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

24. Odvolací súd sa zaoberal aj podaním, v ktorom spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, reg.
č. 1503447 so sídlom Tortola, Britské Panenské ostrovy navrhla svoj vstup do konania na strane
žalovaného. Takýto návrh môže podľa § 80 CSP predložiť žalobca v konaní o nároku, ktorý bude
súdom prejednaný po právoplatnom skončení konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže
procesným návrhom na zmenu na mieste strany sporu disponuje iba žalobca, návrhu na zmenu na

mieste žalovaného nevyhovel.

25. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá uplatnila trovy právneho zastúpenia za
vyjadrenie k odvolaniu. Z toho dôvodu krajský súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.

1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.