Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/39/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200085
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200085.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Ing. K. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. H. C. XXX/XX, XXX XX C. J., adresa na doručovanie: Q. X, XXX XX J., právne
zast. JUDr. Adelou Lovašš, advokátkou, so sídlom R. N. XXXXX/XX, XXX XX D. D., proti žalovanému:
Generálny štáb ozbrojených síl SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, adresa na doručovanie:
Ministerstvo obrany SR, Sekcia legislatívy a práva, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní
o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. KaGŠ-147/3-180/2016-PravO zo dňa
14.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. KaGŠ-147/3-180/2016-
PravO zo dňa 14.12.2016, ako aj rozhodnutie Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky
Liptovský Mikuláš č. 6 110 zo dňa 7. septembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Personálnemu úradu
ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.

Žalobca m á n á r o k proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Personálny úrad ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš personálnym rozkazom č.
6 110 zo dňa 7. septembra 2016 podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015
Z.z. a podľa § 83 ods. 1 písm. e) prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka
v dočasnej štátnej službe, pretože bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným
činom, a ktorého služobný pomer sa skončil dňom doručenia rozhodnutia dňa 08.09.2016. Zároveň bol
žalobca zaviazaný na povinnosť uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na naturálne a finančné
zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení
počas výkonu prípravnej štátnej služby v sume 1.961,80 €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
to, že dňa 11.07.2016 obdržal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru s poukazom na
§ 83 ods. 1 písm. e) zákona, pretože žalobca bol právoplatne odsúdený za prečin ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je úmyselným trestným činom,
čím sa začalo konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru. Prvostupňový orgán verejnej správy
nesúhlasil s názorom žalobcu ohľadom zahladenia trestu, že by sa na žalobcu malo hľadieť ako keby
nebol odsúdený, pretože pri rozhodovaní o zotrvaní v služobnom pomere profesionálneho vojaka sa
správny orgán riadi zákonom a nie ustanoveniami Trestného zákona, pričom ide o dve samostatné
konania. Zásada prezumpcia neviny v danom prípade nebola porušená. Táto zásada sa musí uplatňovať
v jednotlivých konaniach a vyhodnocovať podľa toho právneho predpisu, podľa ktorého sa konanie vedie.
Nie je možné dovolávať sa uplatnenia prezumpcie neviny trestného konania v správnom konaní. Žalobca
tým, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti,
ktorú v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) zákona musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

Žalobca bol právoplatným rozsudkom odsúdený za úmyselný trestný čin počas trvania služobného
pomeru. Už táto skutočnosť znamená, že žalobca nesplnil podmienku bezúhonnosti, lebo v určitom
štádiu trvania služobného pomeru sa nemohlo na menovaného hľadieť ako na osobu, ktorá nebola
odsúdená. Zaplatenie peňažného trestu s účinkami zahladenia odsúdenia však nemožno považovať za
skutočnosť, ktorá podmienku bezúhonnosti menovaného nahradzuje. Ani zahladením odsúdenia sa na
skutočnosti, že profesionálny vojak právoplatne odsúdený bol, nič nemení.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom odvolaní namietal
skutočnosť, že pokiaľ bol odsúdený právoplatne za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, mal
za to, že mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,- € ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov. Tvrdil, že uložené tresty vykonal dňa 24.06.2016, a to
tým, že peňažný trest zaplatil v pokladni Okresného súdu Banská Bystrica dňa 24.06.2016 a 12 mesačný
trest zákazu činnosti mu uplynul dňa 24.06.2016, teda dňa 24.06.2016 bolo odsúdenie za predmetný
prečin zahladená zo zákona a na žalobcu je potrebné hľadieť ako keby nebol odsúdený.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.11.2016, a to tak,
že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so
zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, pričom
v súvislosti s právoplatným odsúdením žalobcu poukázal na to, že podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona
č. 281/2015 Z.z., do štátnej služby možno prijať občana, ak je bezúhonný. Ust. § 16 ods. 4 uvádza,
že za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za
trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin, aj občan, ktorému
bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené, alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto
čin odsúdený. Bezúhonnosť sa vo výberovom alebo prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra
trestov nie starším ako 3 mesiace. Žalovaný bol toho názoru, že skončenie štátnej služby a konanie o
prepustení zo služobného pomeru ustanovené v tretej a štvrtej hlave zákona je samostatným konaním,
ktoré upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru
profesionálneho vojaka a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného
pomeru profesionálnych vojakov. Pri rozhodovaní o zotrvaní, resp. nezotrvaní žalobcu v služobnom
pomere sa riaditeľ personálneho úradu riadil zákonom, nie ustanoveniami Trestného zákona. V súvislosti
s vykonaním uloženého trestu s následným zahladením odsúdenia, ktorým žalobca argumentuje v
odvolaní, nemá žiaden právny význam. Právne významné je výlučne to, či bol alebo nebol právoplatne
odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom. Zákonodarca presne a striktne stanovil, že
ak bol profesionálny vojak právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, jeho služobný pomer sa
skončí prepustením. Na predmetné ust. § 83 ods. 1 písm. e) zákona sa právna fikcia neodsúdenia
uvedená v § 93 ods. 1 Trestného zákona neaplikuje. Nie je možné v danom prípade sa opierať o
argumentáciu žalobcu, ktorá sa opiera o jeho aktuálny status po zahladení odsúdenia, jeho bezúhonnosť
a tým i údajnú protiprávnosť jeho prepustenia zo služobného pomeru. Je nesporné, že žalobca bol
právoplatným rozsudkom odsúdený za úmyselný trestný čin, čím bola splnená podmienka § 83 ods. 1
písm. e) zákona. V nadväznosti na vyššie uvedené neakceptoval žalovaný ani stanovisko odvolateľa o
nedôvodnosti úhrady nákladov jeho výcviku počas výkonu prípravnej štátnej služby v sume 1.961,80
€. Stanovisko oprel o čl. II ods. 1 písm. f) a ods. 2 dohody a stotožnil sa so stanoviskom riaditeľa
personálneho úradu ako ho prezentoval na strane 4 a 5 napadnutého personálneho rozkazu. Postup
rozhodovania v predmetnej veci bol v súlade so Správnym poriadkom a zákonom, pri ktorom boli
dodržané a rešpektované všetky základné zásady konania.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal riadne a včas všeobecnú správnu žalobu, ktorá
súdu bola doručená dňa 27.02.2017. Žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia použil právny
predpis, ktorý nesprávne vyložil, pričom sa v jednom prípade jednalo o účelovú interpretáciu zákona,
popísanú v piatej časti žaloby. Taktiež žalovaný ako aj riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR
vo svojom personálnom rozkaze použil i právne normy, ktoré síce správne vyložil, ale aplikoval ich
nesprávne na zistený skutkový stav. Preto žalobca tvrdí, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Svoje tvrdenie podporil v
ďalších častiach žaloby aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2MCdo/4/2009 zo dňa 27.04.2010. Žalobca
poukázal na to, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Tv/1/2016 zo dňa
07.06.2016 (ďalej len trestný rozkaz) uznaný vinným z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.06.2016.

Za tento prečin mu podľa § 289 ods. 1, § 56 ods. 2 s použitím § 36 písm. j), písm.
l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona bol uložený peňažný trest vo výške 400,- € ako aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov podľa § 61 ods.
1 Trestného zákona. Uložené tresty žalobca vykonal dňa 24.06.2016 a to tým, že peňažný trest zaplatil
v pokladni Okresného súdu Banská Bystrica dňa 24.06.2016 a 12 mesačný trest zákazu činnosti mu
uplynul dňa 24.06.2016, t.j. v ten istý deň, teda dňa 24.06.2016 bolo odsúdenie za predmetný prečin
zahladené zo zákona a na žalobcu je potrebné hľadieť ako keby nebol odsúdený. Žalobca nesúhlasí
s tvrdením žalovaného, že v predmetnom prípade, pokiaľ ide o rozhodovanie o prepustení žalobcu
a jeho zotrvaní v služobnom pomere v konaní sa riadi zákonom č. 281/2015 Z.z. a nie Trestným
zákonom, a že teda ide o dve samostatné konania. S uvedeným názorom nie je možné súhlasiť,
nakoľko s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu v otázke zahladenia žalobca uvádza, že pokiaľ
platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať
podmienene tak, že pre určité prípady v trestnom konaní ako i mimo neho platí a pre niektoré nie. S fikciou
zahladenia odsúdenia pracuje nielen Trestný zákon, ale aj iné zákony, ktoré sa týkajú rôznych oblastí
života človeka. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku, alebo dokonca k obnoveniu
takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť, alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým
existovala prekážka odsúdenia páchateľa. S uvedeným tvrdením poukázal aj priamo na znenie zákona
o štátnej službe, ktorý vo svojich ustanovenia rovnako pracuje s pojmami zahladenie odsúdenia pri
otázke bezúhonnosti. Poukázal pritom na § 16 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe a § 16 ods. 4
zákona o štátnej službe. Z citovaného znenia zákona jednoznačne vyplýva, že zákon o štátnej službe
pracuje s pojmom zahladenia odsúdenia, keď v prípade tohto konkrétneho ustanovenia sprísňuje výklad
pojmu bezúhonnosť pri osobách, ktoré sa dopustili trestného činu vojenského alebo zločinu, a to tým
spôsobom, že stanovuje, že v prípade, ak bola osoba odsúdená za zločin alebo trestný čin vojenský,
nie je považovaná za bezúhonnú, a to aj v prípade, že bolo jej odsúdenie zahladené alebo na ktorú
sa hľadí ako keby nebola za takýto trestný čin odsúdená. Z uvedeného znenia citovaného ustanovenia
zákona rovnako jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o osobu, ktorá spácha akýkoľvek prečin bez ohľadu
na skutočnosť, či pôjde o úmyselný prečin alebo prečin z nedbanlivosti, je nutné takúto osobu v zmysle
citovaného zákona považovať za bezúhonnú, pokiaľ ide o osobu, ktorej bolo odsúdenie zahladené alebo
na ktorú sa hľadí ako keby nebola za takýto trestný čin odsúdená. Logickým výkladom ďalších ustanovení
zákona o štátnej službe tiež možno dospieť k záveru, že nie sú v prípade žalobcu splnené predpoklady
na začatie konania v zmysle § 83 ods. 1 písm. e), nakoľko žalobca tvrdí, že žalobca nebol odsúdený,
nakoľko v jeho prípade nastala fikcia neodsúdenia ešte pred začatím konania o prepustení jeho osoby
zo služobného pomeru. Žalobca tvrdí, že s poukazom na prísnejšiu úpravu ust. § 16 ods. 4 zákona
o štátnej službe jednoznačne vyplýva, že uvedené ust. § 83 ods. 1 písm. e) zákona sa nevzťahuje
na prípady, ak bolo odsúdenie páchateľovi zahladené alebo sa na páchateľa hľadí ako keby nebol
odsúdený. Keby zákonodarca mal záujem sprísniť toto ustanovenie zákona, tak by uviedol, tak ako to
urobil aj pri ustanovení o bezúhonnosti, že uvedené sa vzťahuje aj na páchateľa, ktorému bolo odsúdenie
zahladené, alebo na ktorého sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Zákonodarca jednoznačne nemal
záujem sprísniť toto ustanovenie, nakoľko je zrejmé, že čo sa týka trestného činu vojenského a zločinu,
doba po ktorej môže dôjsť k zahladeniu uvedených skutkov, je niekoľko násobne dlhšia ako doba,
počas ktorej je povinný služobný úrad rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru. Čo sa týka prečinov s poukazom na ustanovenie zákona o štátnej službe o bezúhonnosti je
logické, že aj ust. § 83 ods. 1 písm. e) zákona sa vzťahuje na prípady spáchaných trestných činov,
v dôsledku ktorých zároveň dochádza aj k strate bezúhonnosti, tzn. že aj ust.§ 83 ods. 1 písm. e)
zákona by sa mali vzťahovať na prípady, keď spácha vojak trestný čin vojenský alebo zločin, a to aj v
prípade, ak mu bolo odsúdenie za takéto trestné činy zahladené, nie však na prečin. Uvedené tvrdenie
potvrdzuje aj § 98 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, ktoré upravuje otázku zastavenia konania o
prepustení profesionálneho vojaka, ktoré pripúšťa odpadnutie dôvodu na začatie konania. Žalobca tvrdí,
že v prípade dôvodu na začatie konania, ktorým je, že páchateľ bol právoplatne odsúdený za trestné činy
vymenované v § 83 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe je odpadnutím dôvodu skutočnosť,
že odsúdenie je páchateľovi zahladené. Zároveň tvrdí, že v prípade, ak by aj konanie o prepustenie
profesionálneho vojaka začalo pred tým ako mu bolo odsúdenie zahladené, zahladenie odsúdenia by
bolo nutné považovať za odpadnutie dôvodu na začatie konania o prepustení zo služobného pomeru a
bolo by nutné konanie zastaviť v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe. Žalobca zároveň
poukazuje, že riaditeľ personálneho úradu pracoval s judikátom NS SR č. 6Sžo/21/2008. Táto judikatúra
je neaktuálna a prelomená niekoľkými ďalšími judikátmi vydanými NS SR vo veci zahladenia odsúdenia.
Uvedené ustanovenie personálneho rozkazu potvrdil v rozhodnutí žalovaný. Žalovaný sa nevyjadril ku
skutočnosti, že riaditeľ personálneho úradu pracoval s judikatúrou NS SR č. 6Sžo/21/2008, ktorá bola

neaktuálna a prelomená niekoľkými ďalšími judikátmi. Žalobca poukazuje na fakt, že nebol popretý
fakt, že došlo k spáchaniu skutku, ale poukázal na fakt, že došlo k zahladeniu odsúdenia žalobcu,
čo je bezpochyby diametrálny rozdiel. Zahladením odsúdenia naozaj zaniká skutočnosť odsúdenia a
dôsledkom tohto zániku odsúdenia nie je len, že na odsúdenie nebude možné prihliadať v neskoršom
konaní pre iný trestný čin, ale zahladenie odsúdenia má ďaleko rozsiahlejšie dôsledky. Dôsledkom
zahladenia odsúdenia je napr. neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie, v prípade žalobcu by išlo o
dôsledok neexistujúceho trestného rozkazu, neexistujúce právo podať mimoriadny opravný prostriedok,
zánik povinnosti uvádzať údaj o odsúdení vo výpise z registra trestov, splnenie podmienky bezúhonnosti
osoby napr. pre účely zákona o štátnej službe a mnoho ďalších dôsledkov spojených so zahladením
odsúdenia. Nesúhlasí teda s tvrdením, že dôsledkom zahladenia odsúdenia je len skutočnosť, že na
právoplatne odsúdenie nebude možné prihliadať v neskoršom konaní pre iný trestný čin. Poukázal aj
na judikát NS SR 5Tdo/3/2013 zo dňa 30.01.2013. S poukazom na § 92 ods. 1 v spojení s § 93 ods. 1
písm. b) zákona o štátnej službe konanie o prepustení zo služobného pomeru začína na návrh veliteľa,
ktorý spracuje do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g).
Žalobca zdôrazňuje, že v prípade žalobcu dôvod na prepustenie zo štátnej služby nenastal, pretože v
zmysle zákona žalobca odsúdený nebol a odsudzujúci rozsudok je nutné považovať za neexistujúci.
Žalobca sa za bezúhonného v danom prípade považuje, pretože nebol odsúdený vojenský trestný čin
a nejednalo sa v danom prípade o zahladenie zločinu, čo je nepochybné. Žalobcovi bol uložený trest
za spáchanie trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, čo je v zmysle príslušných
ustanovení Trestného zákona kvalifikované ako prečin. V dôsledku zákonnej fikcie zahladenia odsúdenia
platí, že žalobca odsúdený nebol, a teda podmienku bezúhonnosti spĺňa po cely čas výkonu štátnej
služby. Zo strany správny orgánov sa jedná sa o účelovú interpretáciu zákona, pretože § 16 ods. 4 jasne
hovorí, že za bezúhonného sa nepovažuje len ten občan, ktorému bolo odsúdenie zahladené alebo na
ktorého sa hľadí, ako keby nebol odsúdený výlučne v prípade vojenských trestných činov a zločinov,
a to nie je prípad žalobcu. Tak isto zdôraznil, že dôvod na začatie konania o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru zanikol dňa 24.06.2016, kedy žalobca vykonal tresty uložené mu odsudzujúcim
rozsudkom, teda dňom zahladenia jeho odsúdenia. Keďže dôvod na prepustenie zo služobného pomeru
žalobcu nie je daný, vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia by mal jeho služobný pomer aj naďalej
trvať, nie je namieste ani vymáhanie nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie
výcviku profesionálneho vojaka. Zároveň poukázal aj na to, že žalobca je vo vzťahu k svojmu povolaniu
vysoko pozitívne hodnotený. Je pravdou, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu, avšak žalobca si
svoj skutok uvedomil a tento oľutoval, uložený trest riadne vykonal. Poukázal aj na pracovné hodnotenie
žalobcu vydané dňa 27.01.2016, v ktorom sa o žalobcovi uvádza, že nebol disciplinárne trestaný,
práve naopak, neustále je disciplinárne odmeňovaný za svoju zodpovedne vykonávanú prácu, a že
počas svojho leteckého výcviku dosahuje vysoko nadpriemerné výsledky a má zodpovedný prístup k
prideleným úlohám. Žalobca sa zúčastňuje na kladnej prezentácii Ozbrojených síl SR na verejnosti.
Žalobca podľa hodnotenia je príkladom pre ostatných príslušníkov lietajúceho personálu výcvikovej letky,
pre jeho pracovnú morálku a pracovné nasadenie na vysokej úrovni. Žalobca rovnako svoje pracovné
úlohy plní na vynikajúcej úrovni a ak je to nevyhnutné aj nad rámec svojich pracovných povinností.
Vzhľadom na uvedené žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie
Personálneho úradu SR Liptovský Mikuláš.

5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 07.04.2017. Žalovaný
vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza tie isté dôvody ako v odvolaní vo vzťahu k
personálnemu rozkazu, pričom neuvádza žiadne nové skutočnosti. Poukazuje na to, že v prvom rade je
potrebné vziať do úvahy najmä zákon č. 281/2015 Z.z., nakoľko žalobca bol profesionálnym vojakom a
tento zákon kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby,
ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k
plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejšie než iné
zákony. Žalobca svojim konaním sa dopustil porušenia ustanovení zákona č. 281/2015 Z.z. spáchaním
prečinu s úmyselným zavinením, čo malo za následok jeho prepustenie zo služobného pomeru, a ktoré
bolo v súlade so zákonom a je plne dôvodné. Žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin
počas trvania služobného pomeru. Žalovaný zotrval na svojich skutkových a právnych záveroch tak, ako
boli uvedené v napadnutých rozhodnutiach a žiadal, aby žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná
zamietnutá.

6. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie doručené súdu dňa 04.05.2017. K tvrdeniu
žalovaného, že v celej správnej žalobe je výlučne argumentované čistým výpisom z registra trestov,

poukázal na to, že tieto tvrdenia sú účelové a vymyslené. Keď právny zástupca spomína výpis z registra
trestov, tak tieto skutočnosti súvisia ako príkladmo uvedený dôsledok zahladenia odsúdenia, okrem
iných uvedených v žalobe. Žalovaný svojimi tvrdeniami priamo popiera aktuálne platné znenie zákona o
štátnej službe týkajúce sa bezúhonnosti, zrejme pomýlený predošlým znením zákona č. 346/2005 Z.z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov, keďže aj judikatúra, na ktorú poukazuje vo svojom vyjadrení
je neaktuálnou judikatúrou, ktorá sa týka znenia zákona, ktorý sa diametrálne odlišoval od súčasného
znenia zákona. Pritom poukázal na znenie zákona konkrétne § 13 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z. už
zákona neúčinného. Avšak pri aktuálnom znení zákona o štátnej službe použitie skutočností tvrdených
žalovaným vo vyjadrení a odvolávaní sa na judikát NS SR je neprípustné, nakoľko z aktuálneho znenia
tohto zákona vyplýva, že zákonodarca zámerne upustil od predchádzajúcej prísnejšej úpravy, ktorá sa
odvolávala na ustanovenia o bezúhonnosti. Z aktuálneho citovaného znenia zákona je zrejmé, že za
bezúhonného sa považuje aj občan, ktorému bolo zahladené odsúdenie za úmyselný prečin, okrem
prípadu, keď by bolo občanovi zahladené odsúdenie za spáchanie trestného činu vojenského alebo
zločinu. V ostatnom odkázal na obsah podanej žaloby.

7. Žalovaný sa už viac k veci písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 16.08.2017 s
poukazom na § 137 ods. 4 SSP za použitia § 182 ods. 1 písm. g) SSP a § 105 ods. 2 písm. a) SSP.
Žalobca nežiadal v žalobe nariadiť pojednávanie a ani žalovaný správny orgán vo vyjadrení k žalobe
nežiadal nariadiť pojednávanie.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v
rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu v zmysle § 177 a nasl. SSP, pričom mal za to, že rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je potrebné zrušiť pri aplikácii
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec zrušil a vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa s
poukazom na ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP, a to z nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov tento zákon
upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len „štátna služba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia
so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov.

12. Podľa § 219 ods. 1, 2, 3 zákona č. 281/2015 Z.z. na prieskumné konanie podľa § 100 a 101
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v
prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. a), b) a d) primerane vzťahujú ustanovenia § 14 až 17 a §
62 až 69 všeobecného predpisu o správnom konaní. Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v
prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, §
4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods.
1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní.

13. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. do štátnej služby možno prijať občana, ak
a) požiadal o prijatie do štátnej služby,
b) ku dňu prijatia do štátnej služby dosiahol najmenej 18 rokov veku,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d) má štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo Slovenskej republiky a štátne
občianstvo štátu, ktorý je
1. členským štátom Európskej únie, alebo
2. členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom
je Slovenská republika,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) je bezúhonný,
g) je spoľahlivý,
h) ovláda štátny jazyk,

i) dosiahol vzdelanie na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, do ktorej má byť po skončení prípravnej
štátnej služby ustanovený; to neplatí, ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý počas prípravnej štátnej
služby absolvuje vysokoškolské štúdium, na ktoré bol prijatý,
j) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby
podľa osobitného predpisu,21)
k) je zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný,
l) spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom, ak sú požadované na výkon funkcie, do ktorej
bude ustanovený vo Vojenskom spravodajstve,
m) ku dňu prijatia do štátnej služby skončil činnosti, ktorých vykonávanie je obmedzené alebo zakázané
podľa § 12 a ku dňu prijatia do štátnej služby skončil, prerušil alebo pozastavil výkon činností, ktorých
vykonávanie je zakázané podľa § 13,
n) nie je voči nemu vedené trestné stíhanie,
o) súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,
p) úspešne absolvoval výberové konanie alebo prijímacie konanie.

14. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. podmienky podľa odseku 1 písm. c) až g), k) a l) musí
profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby.

15. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje
občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský alebo úmyselný trestný čin a v prípade
trestného činu vojenského a zločinu aj občan, ktorému bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené
alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.

16. Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z.z. bezúhonnosť podľa odseku 4 a spoľahlivosť podľa odseku
5 písm. a) a b) sa vo výberovom konaní alebo prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov
nie starším ako tri mesiace.

17. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej
službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len „prepustenie“), ak
a) v dôsledku organizačnej zmeny nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho iná funkcia,
do ktorej by mohol byť ustanovený,
b) podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu,
c) porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo
obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13,
d) podľa platného služobného hodnotenia nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať
štátnu službu,
e) bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,
alebo za zločin,
f) prestal spĺňať
1. niektorú z podmienok podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) a g),
2. podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. l) alebo
3. predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej môže byť
ustanovený,
g) bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa
1. § 73 ods. 1 alebo ods. 2 a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej môže byť ustanovený,
2. § 73 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby,
3. § 73 ods. 3 písm. c) alebo písm. d) a nebola mu povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32
ods. 2 a 3,
h) dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby,
i) dosiahol vekovú hranicu alebo uplynul čas, na ktorý mu bola povolená výnimka z vekovej hranice
podľa § 32 ods. 2 a 3,
j) dosiahol dobu podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo § 28 ods. 2,
k) v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti
v príslušnej vekovej kategórii,
l) splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok60) a požiadal o prepustenie,
m) nastala niektorá z rozhodujúcich skutočností podľa § 223 ods. 1, 3, 6 a 7, § 225 ods. 3 alebo § 227
ods. 4 a 5,
n) uviedol neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v čestnom vyhlásení podľa § 18 ods. 5 písm. f),

o) porušil povinnosť vyplývajúcu z osobitných predpisov61) a jeho ponechanie v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
p) bol odvolaný z funkcie náčelníka generálneho štábu alebo rektora vojenskej vysokej školy a nebolo
rozhodnuté o jeho zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa §
73 ods. 2,
q) nastane dôvod podľa § 71 ods. 7 a zotrvanie profesionálneho vojaka v štátnej službe nie je v záujme
služobného úradu podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c), e) alebo písm. f).

18. Podľa § 92 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. konanie o prepustení zo služobného pomeru
(ďalej len „konanie o prepustení“) sa začína na žiadosť profesionálneho vojaka, na návrh veliteľa alebo
na podnet služobného úradu.
Konanie o prepustení je začaté dňom
a) doručenia žiadosti o prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. l), § 83 ods. 2 písm. j) alebo § 83 ods. 5
písm. a) služobnému úradu,
b) doručenia žiadosti o skrátenie dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3 služobnému úradu,
c) zvolenia, rozhodnutia o poverení alebo rozhodnutia o vymenovaní do funkcie uvedenej v § 84,
d) doručenia návrhu na prepustenie podľa § 93 ods. 1 služobnému úradu,
e) keď služobný úrad zistil dôvod na prepustenie a nejde o prípady uvedené v písmenách a) až d).
O začatí konania o prepustení služobný úrad oboznámi profesionálneho vojaka a veliteľa
profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná. Ak po nadobudnutí právoplatnosti personálneho
rozkazu o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j), l) a m) alebo § 83 ods. 5 písm. a) neuplynula
lehota na prepustenie, možno začať nové konanie o prepustení, ak nastali dôvody na začatie konania
o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), n), o) a q), § 83 ods. 5 písm. b) až g) alebo § 84.

19. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. návrh na prepustenie spracuje veliteľ
a) do 7 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. o) a q) a § 83 ods. 2
písm. a) až i) a k),
b) do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods.
4 písm. b) a c), § 83 ods. 5 písm. b) až g) a § 83 ods. 6,
c) najneskôr 30 dní pred splnením dôvodu uvedeného v § 83 ods. 4 písm. a),
d) najneskôr 5 mesiacov pred splnením dôvodu uvedeného v § 83 ods. 1 písm. h), i), j) a m).

20. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. služobný úrad v konaní o prepustení profesionálneho
vojaka nepokračuje a konanie zastaví z dôvodu, že
a) odpadol dôvod konania začatého na návrh veliteľa alebo podnet služobného úradu,
b) súhlasí so späťvzatím žiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie,
c) profesionálny vojak vzal späť odvolanie,
d) služobný pomer zanikol podľa § 85,
e) profesionálny vojak na výzvu služobného úradu alebo odvolacieho orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky svojej žiadosti o prepustenie alebo odvolania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
f) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

21. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca bol trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica pod č.k. 3Tv/1/2016 zo dňa 7. júna 2016 uznaný za vinného z prečinu
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože žalobca dňa
24.06.2015 v čase okolo 01:45 hod. vo Zvolene na ulici Strážska cesta ako vodič viedol osobné motorové
vozidlo zn. AUDI A6, ev. č. VK 868 AS, kde bol vyzvaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Zvolen
na zastavenie vozidla, túto výzvu neposlúchol a s vozidlom sa snažil cúvaním zaparkovať pred vchod
s popisným číslom 37, hliadka ho opätovne vyzývala na zastavenie vozidla, čo on nerešpektoval a
cúvací manéver dokončil, a keď zastavil, bol hliadkou vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške na
alkohol, tejto sa po výzva a zákonnom poučení na mieste dobrovoľne podrobil, následne bola vykonaná
dychová skúška certifikovaným analyzátorom dychu typu Alcotest 7410 výr. č. ARHH-0320, ktorým mu
bola nameraná v čase o 02:04 hod. dňa 24.06.2015 pozitívna hodnota 0,87 mg/l alkoholu v dychu
a opakovanou dychovou skúškou vykonanou tým istým analyzátorom dychu v čase o 02:36 hod.
dňa 24.06.2015 na Obvodnom oddelení PZ Zvolen mu bola nameraná pozitívna hodnota 0,83 mg/l
alkoholu v dychu, čím vykonal jazdu vozidlom pod vplyvom alkoholu, teda vykonával v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného

zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 400,- €. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona
zároveň bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu
v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa obvinenému do uloženého trestu zákazu
činnosti započítala doba od zadržania vodičského preukazu od 24.06.2015. Uvedený trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2016.

22. Ďalej z administratívneho spisu bolo zistené, že riaditeľ personálneho úradu obdržal dňa 11.07.2016
návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm.
e) zákona č. 281/2015 Z.z. z dôvodu, že žalobca bol právoplatne odsúdený za prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je úmyselným trestným činom,
čím teda začalo konanie podľa § 92 ods. 2 písm. d) zákona o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru. S návrhom na prepustenie zo služobného pomeru a jeho prílohami bol žalobca oboznámený
dňa 04.07.2016.

23. Oznámenie o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru bolo vydané dňa 13.07.2016, toto
bolo oznámené právnej zástupkyni žalobcu dňa 20.07.2016.

24. Žalobca v žalobe ako hlavný žalobný dôvod uvádza skutočnosť, že z dôvodu toho, že uložený
trest, a to trest peňažný, ktorý zaplatil v pokladni Okresného súdu Banská Bystrica dňa 24.06.2016 a aj
trest zákazu činnosti, ktorý mu uplynul dňa 24.06.2016, t.j. v ten istý deň, mal za to, že odsúdenie za
predmetný prečin bolo zahladené zo zákona a na žalobcu je potrebné hľadieť ako keby nebol odsúdený.

25. Žalovaný a ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa s týmto argumentom žalobcu nestotožnili a
mali za to, že podstatná v predmetnej veci bola skutočnosť, že žalobca bol s poukazom na ust. § 83 ods.
1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,
čo v danom prípade ani nie je resp. nebolo sporné. Nie je tiež spornou skutočnosťou, že peňažný trest
tak, ako bol žalobcovi uložený a tak isto trest zákazu činnosti bol v rovnaký deň - 24.6.2016 zaplatený
a aj uplynul, čo v danom prípade nerozporujú ani orgány verejnej správy. Žalovaný však poukazuje na
to, že vzhľadom k tomu, že žalobca bol právoplatne odsúdený za trestný čin, prestal spĺňať podmienku
bezúhonnosti, ktorú vyžaduje samotný zákon v § 16 ods. 1 písm. f), resp. aj v § 16 ods. 2 zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov, teda že prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti po celý čas
štátnej služby a z tohto dôvodu bolo potom potrebné skončiť služobný pomer prepustením žalobcu s
poukazom na § 83 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.

26. Sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo posúdenie bezúhonnosti žalobcu pri výkone služobného
pomeru u žalovaného. Žalobca mal za to, že tým, že zaplatil peňažný trest a vykonal trest zákazu
činnosti, čím jeho vykonaním došlo k zahladeniu podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona, a teda sa na
neho hľadí ako keby nebol odsúdený v zmysle § 93 ods. 1 Trestného zákona, čo preukazuje podľa jeho
názoru aj výpis z registra trestov.

27. Súd v tomto smere sa stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade je potrebné z dôvodu toho,
že došlo k zahladeniu odsúdenia, hľadieť na žalobcu s poukazom konkrétne na ust. § 16 ods. 4 zákona
č. 281/2015 Z.z. ako na bezúhonného. V tomto smere je potrebné poukazovať ako správne žalobca
poukazuje na to, že žalovaný vychádzal aj zo skoršej judikatúry k predmetnej veci, s poukazom na zákon
č. 346/2005 Z.z., ktorý zákon bol nahradený práve zákonom č. 281/2015 Z.z..

28. V tomto smere súd poukazuje na znenie § 13 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého za
bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný
čin, ak sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Aj keď sa na občana hľadí, akoby nebol odsúdený,
nepovažuje sa na účely tohto zákona za bezúhonného, ak bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je
úmyselným trestným činom, alebo za zločin. Na druhej strane súd poukazuje na znenie ust. § 16 ods. 4
zákona č. 281/2015 Z.z., ktorý bol aplikovaný na prejednávanú vec, podľa ktorého za bezúhonného sa
na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský alebo
úmyselný trestný čin, a v prípade trestného činu vojenského a zločinu aj občan, ktorému bolo odsúdenie
za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.
V danom prípade skoršej právnej úpravy, teda zákona č. 346/2005 Z.z. § 13 ods. 3, ktoré znenie už
je neaktuálne vzhľadom na novú právnu úpravu, sa na účely zákona za bezúhonného nepovažoval

občan, aj keď sa na občana hľadí ako keby nebol odsúdený, ak bol právoplatne odsúdený za prečin,
ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin. V takomto prípade je možné súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že občan, ktorý spáchal prečin alebo zločin, a to aj v prípade, ak mu bolo odsúdenie
zahladené, sa nepovažuje za bezúhonného a bolo namieste taktiež sa odvolávať na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 4Sžo/113/2015.

29. Súd však poukazuje na aktuálne znenie zákona o štátnej službe č. 281/2015 Z.z. a vzhľadom na
znenie tohto ustanovenia podľa názoru súdu nie je predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v
danom prípade už aplikovateľné na prejednávanú vec. Za bezúhonného sa na účely zákona o štátnej
službe nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský alebo úmyselný
trestný čin a v prípade trestného činu vojenského a zločinu aj občan, ktorému bolo odsúdenia za takýto
trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Je
zrejmé, že za bezúhonného sa považuje aj občan, ktorému bolo zahladené odsúdenie za úmyselný
trestný čin, okrem prípadu, kedy bolo občanovi zahladené odsúdenie za spáchanie trestného činu
vojenského alebo zločinu. Uvedené vyplýva z gramatického výkladu predmetného ustanovenia - § 16
ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z.. Žalobca sa v dôsledku zahladenia odsúdenia na účely zákona o štátnej
službe č. 281/2015 Z.z. považuje za bezúhonného, pretože nebol odsúdený za vojenský trestný čin
a nejednalo sa ani o zahladenie zločinu. Žalobcovi bol uložený trest za spáchanie trestného činu pod
vplyvom návykovej látky, čo je v zmysle ust. Trestného zákona kvalifikované ako prečin. V tomto smere
súd poukazuje teda aj na zásadný rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave.

30. Je tiež potrebné poukázať v súvislosti so zahladením odsúdenia aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Tdo/3/2013 zo dňa 30. januára 2013, podľa ktorého zahladenie odsúdenia spojené
so zákonnou fikciou neodsúdenia znamená okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej
osoby, že vo výpise z registra trestov sa zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestnoprávnej
zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje
odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením
odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže takáto osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je
už povinná pri rôznych príležitostiach napr. pri prijímaní do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré
povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo
strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť k
vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich
nemohol dožadovať, pokým existovala prekážka odsúdenia páchateľa. Keďže v dôsledku toho, že
odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak by
neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov,
ak by na základe dovolania niektorej z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania
ministra spravodlivosti bolo možné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po vykonaní trestu a zahladenie
odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia. Výrazne by sa v takomto prípade nepriaznivo vo vzťahu
k osobe, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom alebo ďalším
oprávneným subjektom v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takomto prípade, keď už
páchateľ vykonal trest a došlo aj k zahladeniu odsúdenia, aby generálny prokurátor eventuálne minister
spravodlivosti mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj podľa názoru súdu v zhode so žalobcom, keďže bolo odsúdenie
za predmetný prečin zahladené, zo zákona sa na žalobcu hľadí ako keby nebol odsúdený. S poukazom
aj na ust. § 16 ods. 4 zákona o štátnej službe profesionálneho vojaka v aktuálnom znení, keďže k
zahladeniu malo dôjsť ku dňu 24.06.2016, v danom prípade ani dňom 13.07.2016 nemalo dôjsť ani k
začatiu konania o prepustení žalobcu zo štátnej služby profesionálneho vojaka. Podľa názoru súdu,
pokiaľ k takémuto začatiu konania došlo, s poukazom aj na ust. § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015
Z.z. bude potrebné, aby takéto konanie vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo zastavené, vzhľadom
na skutočnosť, že odpadol dôvod konania začatého, resp. tento ani ku dňu začatia konania nenastal.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 167 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol vo
veci úspešným účastníkom konania s tým, že s poukazom na § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu
trov konania rozhodne správny súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a o výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.