Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/225/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213933
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412213933.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci
žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421,
proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1233352 dlžníkom N. T., nar. XX.XX.XXXX (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2022/2010) v zákonom
stanovenej lehote. Rozsudkom žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 385,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému N. T.. Súdny exekútor predložil jeho
návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť súdu
bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, pričom tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa
neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky, na udržanie a správu
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií. Nemajetkovú ujmu v peniazoch
si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie a vyčíslil ju na
sumu 385,- eur.
3. Ako dôkazy označil exekučný spis.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila, žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že
v prejednávanej veci ide o jednu z desaťtisícov súdnych konaní započatej žalobcom proti žalovanej
žalobným návrhom, ktorý sa po skutkovej ani právnej stránke zásadnejšie neodlišuje od ostatných
žalobných návrhov tohto žalobcu. K žalobnému návrhu sa žalovaná vyčerpávajúco vyjadrila svojimi

podaniami, v ktorých uviedla všetky rozhodujúce argumenty tak po skutkovej ako aj právnej stránke,
ktoré by mali viesť k zamietnutiu žalobných návrhov v celom rozsahu.

5. Vo všeobecnosti žalovaná poukazovala na to, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, prieťahy v konaní nepovažuje za preukázané. Posudzovať
prieťahy v konaní nie je oprávnený všeobecný súd. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo ku nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal
vznik, výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradný postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou, preto žiadala
žalobu zamietnuť.

6. Žalobca ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu žiadal o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Uviedol, že žalobca v
tomto štádiu nemá námietky voči tomu, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti,
nežiada o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neúčasti a zároveň súhlasí, aby súd rozhodol i v
jeho neprítomnosti. Žalobca si naďalej uplatňuje majetkovú a nemajetkovú škodu vo výške uvedenej
v žalobe, keď má za to, že súdu v konaní bola preukázaná výška vzniknutej majetkovej škody
minimálne vo výške uvedenej v znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať a ktorý je obsahom spisu
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/223/2012. Žalovaná taktiež žiadala o ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní, ktoré odôvodnila tým, že v prejednávaných veciach ide o jednu z desaťtisícov
súdnych konaní započatých žalobcom proti žalovanej žalobným návrhom. Vyvolanie tak enormného
počtu súdnych konaní žalobcom voči žalovanej, objektívne spôsobilo a spôsobuje, že žalovaná nie
je objektívne schopná zabezpečovať účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní.
Uviedla, že má vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax tunajšieho súdu vo veciach POHOTOVOSŤ,
s.r.o. legitímne očakávania, že aj ďalšie spory tohto žalobcu založené na totožnom skutkovom a právnom
základe, budú rozhodované tak, ako doposiaľ, teda budú zamietané v celom rozsahu. V konečnom
dôsledku vecná správnosť zamietavých rozhodnutí súdu je opakovane potvrdzovaná aj odvolacím
súdom a neexistuje dôvod odkloniť sa od tejto rozhodovacej praxe.

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er 1231/2010 súd zistil, že dňa 27.04.2010
bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Bratislava, proti povinnému N. T., W. XXX/XX, IČO: 44003501vo veci vymoženie 2.845,-
eur s príslušenstvom. K žiadosti bola pripojená zápisnica vo veci spísania návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 09.03.2010, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a exekučný titul, rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20362/09 zo dňa 27.11.2009, právoplatný 14.12.2009 a vykonateľný
17.12.2009. Dňa 06.10.2010 súd vydal poverenie, ktorým vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej
povinnosti sumy 2.845,- eur istiny s prísl., trov konania a trov exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého.
8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.
9. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
10. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného
postupu, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
11. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
13. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
14. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
15. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo
zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota od dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
16. Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
17. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), účinného v čase podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podlá § 41 ods. 2 písm. c) a d).
18. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
19. Podľa 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
20. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel
k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci
oprávneného žalobcu proti povinnej Anne L. vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15Er/1231/2010
tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súd zistil, že po podaní žiadosti o vykonanie
exekúcie súd vyzýval exekútora na predloženie zmluvy o úvere - blankozmenky zo dňa 06.02.2009.
Po jej doložení dňa 06.10.2009 súd v ten istý deň, dňa 06.10.2010 vydal poverenie, ktorým vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pri rozhodovaní o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie nedodržal zákonnú 15-dňovú lehotu a exekútora poveril vykonaním exekúcie po
viac ako 5-tich mesiacoch.
21. Žalobca sa po tom, čo žalovaná jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovela, domáhal
náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy proti žalovanej z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu.
22. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho
úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom.
23. Nesprávnym úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.
24. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie
zákonnej lehoty. Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný súd nie je oprávnený
skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu. Nakoľko však právna úprava zákona č. 514/2003

Z.z., účinná v období namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade
s § 27ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty. Súd preto na základe uvedeného dospel
k záveru, že bol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď došlo k nesprávnemu
úradnému postupu tunajšieho súdu, ktorý do 15 dní od podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol súd povinný
poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie do 15 dní bez ohľadu na druh exekučného titulu.
Argumentácia žalovanej, ktorá sa odvoláva na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01.06.2010 a ktorá tvrdí, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, preto neobstojí.
25. Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej a dospel k záveru, že žalobca ich v
konaní dostatočne nepreukázal. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je
možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný žalobca preukázať. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení v konaniach označuje ako dôkaz znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia výšky
majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý žalobca založil k sp. zn. tunajšieho súdu č.k.
11C/223/2012. Súd sa s uvedeným dôkazom oboznámil a zistil, že tento listinný dôkaz nepreukazuje
vznik a výšku skutočnej majetkovej škody v tejto konkrétnej prejednávanej veci, ale vyčísľuje iba
náklady všeobecne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému
a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných okresným súdom Slovenskej republiky
v exekučných veciach, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných okresným
súdom Slovenskej republiky v exekučných veciach, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na okresných súdoch Slovenskej republiky v exekučných veciach.
Súd mal za to, že takto vyčíslené výdavky nie sú skutočnou škodou, ktorú bol žalobca povinný v tomto
konaní preukázať, nakoľko sa jedná iba o všeobecne vyčíslené náklady, ktoré nepreukazujú vznik a
výšku majetkovej škody konkrétne v tejto prejednávanej veci. Dôkazné bremeno preukázať vznik a
výšku skutočnej škody zaťažovalo žalobcu a znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný dňa17.01.2014
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, nie je dôkazom preukazujúcim vznik a ani
výšku škody v tomto konkrétnom prípade. Keďže žalobca na preukázanie vzniku škody dôkazné
bremeno neuniesol, súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.
26. Žalobca sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto
ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože
okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho
úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za
následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a
unesenia dôkazného bremena účastníkom konania. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 467/08 vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam

upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade
s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky
nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní
rozhodovaní a problémy spôsobené vedeniu spoločnosti. Žalobca uviedol, že nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím
nepreukázal. Súd nemôže žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho abstraktných
tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, súd mal
za to, že žalobca nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné prieťahy. Navyše súd s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 zastáva názor, že
nepríjemnosti spôsobené členom vo vedení spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v
rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na právnickej osobe nejakým spôsobom
podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama príčinná súvislosť). Nemajetková ujma
nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností jednotlivého
prípadu. Súd má za to, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia v danej exekučnej
veci, nemohlo spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc
od skutočnosti, že žalobca nijako nepreukázal ani vznik skutočnej škody ani nemajetkovej ujmy, je
nepravdepodobné, že by za 5 mesiacov (nie, ako žalobca tvrdí omeškanie viac ako 7 mesiacov)
došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval žalobca v návrhu. Nie je prípustné, aby žalobca prenášal
podnikateľské riziko vo forme zániku, resp. riziko insolvencie povinného na súd. Pri posudzovaní formy a
výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj jeho podnikateľskú aktivitu. Pokiaľ žalobca poskytuje
spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, musí byť uzrozumený s tým, že existuje riziko
insolvencie povinného, a že exekučné konanie môže trvať pomerne dlho, čo so sebou nesie tak vyššie
finančné náklady, ako aj psychickú záťaž. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo
porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom
priznávaným Ústavným súdom Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v
ktorom žije a pracuje, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe
individuálnych daností prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať. Pokiaľ žalobca v
súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.03.2012, sp.zn.
9Co/285/2011, v ktorom tento súd výslovne uviedol, že samotné porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci ústavného súdu. Súd preto nemohol skúmať
porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a žiadne konanie v ktorom by
bol konštatovaný prieťah v konaní sa neviedlo (žalobca to ani netvrdil ani nepreukázal). Je však potrebné
zdôrazniť, že aj v prípade, že by sa potvrdilo porušenie základných práv žalobcu aj v tomto prípade
by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej ujmy. Žalobca však vznik nemajetkovej
ujmy nepreukázal.
27. Súd mal ďalej za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti
štátu za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj žalobca vznik majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy preukázal, žalobca nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak.
Žalobca totiž nepreukázal, že by v prípade dodržania zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie došlo priamo úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného
konania. Keďže žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh žalobcu ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

Žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak vzhľadom k tomu, že vo vyjadrení k žalobe uviedla, že si
náhradu trov konania neuplatňuje, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Podľa § 364 Civilného
sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.