Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206657
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115206657.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: R. M., T.. XX.X.XXXX, H. W. XXX/XX, D. Y., zast.:
JUDr. Vladimírom Novákom, advokátom, Mlynárska 16, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie 881,10 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

V r a c i a žalovanému krátený súdny poplatok z odporu vo výške 52,50 eur prostredníctvom
prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov po doručení tohto právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2015 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy
881,10 eur s príslušenstvom. Zároveň žiadala priznať jej náhradu trov konania vo výške 119,68 eur.

Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 17.4.2015 podal odpor proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Košice I zo dňa 26.3.2015, č.k. 17C/164/2015-15, v ktorom okrem iného namietal
nedostatok právomoci súdu a žiadal konanie zastaviť.

Odpor odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili dňa 17.8.1999 poistnú zmluvu č. 5101000069. Dňa
21.8.2007 obdržal žalovaný od žalobkyne žalobkyňou podpísané potvrdenie poistky zo dňa 17.8.2007,
v obsahu ktorého žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, aby sa prípadné spory medzi žalobkyňou a
žalovaným vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.5.2007, ktoré jej boli oznámené ich
vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je „rozhodcovskou doložkou“. Potvrdeniu

poistky žalobkyne z 17.8.2007 predchádzalo uverejnenie poistných podmienok z 21.5.2007 na internete
a zaslanie poistky o zmene v poistnom vzťahu. Na poistné podmienky z 21.5.2007, poplatkovú povinnosť
ako aj na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bola žalobkyňa osobitne upozornená listom zo dňa
3.3.2009. Ako vyplýva z potvrdenia z 30.6.2007, napriek jej podpísaniu mala žalobkyňa dvojnásobné
právo v lehote 10 dní od jej podpisu jednostranne odstúpiť od časti XV. poistných podmienok, a to bez
toho,abybolodstúpenímdotknutýzvyšokpoistnéhovzťahu.Vtakomtoprípadesasporybudúriešiťpred

všeobecným súdom. Toto svoje oprávnenie žalobkyňa v stanovenej lehote a ani v dodatočnej primeranej
lehote neuplatnila. Z uvedených skutočností je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi
predpismi k platnému a individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský
súd má právomoc konať a rozhodovať v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu.

K odporu sa žalobkyňa nevyjadrila.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone
vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže
vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve
netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená

rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo
že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že
rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

Podľa § 106 ods. 2 O.s.p. ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci

bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu
zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o zastavení konania.

Podľa § 3 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods.1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z citovaných ust. vyplýva, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc, čo znamená, že je význam doložky osobitný. Plne na mieste sú obavy, že ak rozhodcovská
doložka nie je spotrebiteľom individuálne vyjednaná, tento ako slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. Ťažisko
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej podstatu.
V prejednávanej veci bol žalobkyni daný pomerne dlhý čas (10 dní) na prehodnotenie doložky a možnosti
odstúpenia od časti XV. VPP a možnosť aplikáciu tejto doložky úplne vylúčiť bola žalobkyni nepochybne
daná, čím bol naplnený základný zmysel a účel ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Podľa mienky súdu bola formulácia znenia rozhodcovskej doložky a práva od nej odstúpiť dostatočne
určitá, jasná a zrozumiteľná bez zbytočných právnických odborných výrazov a text bol prehľadný, dobre
čitateľný a v neposlednom rade aj viditeľný.

Podľa § 104 ods.1
O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Z cit. ust. vyplýva, že ide o konanie, ktoré spadá do právomoci rozhodcovského súdu a nie všeobecných
súdov, lebo je to špeciálny súd v súlade s dohodou účastníkov konania. Zo VPP žalovaného ako aj
z potvrdenia poistky z 17.8.2007 vyplýva, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

V súlade s § 106 ods.1 veta prvá a ods.3 O.s.p. plynie, že len čo súd k námietke odporcu uplatnenej
najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednaťv rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak
účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo
v Slovenskej republike odopreté.

Z cit. ust. vyplýva, že súd nemal možnosť rozhodnúť inak, so zreteľom na námietku právomoci
všeobecných súdov na riešenie predmetného sporu, lebo účastníci uzavreli rozhodcovskú doložku,
ktorá je v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa mala preukázateľne možnosť vylúčiť rozhodovanie v prejednávanej veci

výlučne rozhodcovským súdom a do 10 dní od doručenia stanoviska jednostranne odstúpiť od časti XV.
VPP z 21.5.2007 a bodu II osobitných dojednaní 1/2007 bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného
vzťahu. Keďže tak neurobila, súhlasila s riešením sporu pred rozhodcovským súdom a nenamietala iné
relevantné okolnosti svedčiace o nátlaku, alebo o tiesni v súvislosti so VPP.

V súlade s ustálenou súdnou praxou je potrebné konštatovať, že zatiaľ skutkové a právne okolnosti v

tomto konaní neodôvodňujú právomoc všeobecného súdu, že aj judikatúra Európskeho súdneho dvora,
v prípade rozhodcovského súdu zastáva názor, že taktiež ide o zákonné konanie, ak vec neprejednáva
všeobecný súd v súlade s dohodou účastníkov konania, lebo aj ESD pri podmienkach prejudiciálneho
konania konštatuje, že nie sú splnené len v tom prípade, ak v čase podania návrhu vnútroštátnym
súdom konanie pred ním už bolo skončené, tzn. že aj ESD považuje rozhodcovské konanie za súladné

s postupom súdu podľa § 106 ods.1 veta prvá O.s.p. Týmto rozhodnutím nedošlo u žalobcu k odňatiu možnosti konať pred
súdom a ani k odmietnutiu spravodlivosti, (rozhodnutie ESD Varela Assolino c/ Portugalsko z 20.4.2002).

Súd vychádzal z ust. § 103 a § 106 O.s.p. a keďže žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril, namietal

právomoc súdu na riešenie predmetného sporu z dôvodu, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov
prejednať v rozhodcovskom konaní, súd zistil, že účastníci uzatvorili rozhodcovskú doložku, ktorá je v
súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto konanie v súlade s § 106 O.s.p. zastavil.

Súd dodáva, že ochrana spotrebiteľa je zvýšená aj novou právnou úpravou, a to zákonom č. 335/2014

Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v prechodných ustanoveniach upravuje, aký
rozhodca/rozhodcovský súd môže spor na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto
ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh
navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola
námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd

uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd,
ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku súd, alebo orgány štátnej
správy súdov zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do

centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil súdny poplatok z odporu vo výške 52,50 eur a súd zastavil konanie
v celom rozsahu z dôvodu nedostatku právomoci, súd na základe vyššie uvedených skutočností a
citovanejzákonnejúpravyrozhodolovrátenísúdnehopoplatkužalovanémuprostredníctvomSlovenskej
pošty, a.s. vo výške 52,50 eur. Súdny poplatok vráti žalovanému do 30 dní po doručení tohto

právoplatného uznesenia Slovenská pošta, a.s.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v troch vyhotoveniach písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.