Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/226/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213940
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412213940.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421,
proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1960010 dlžníkom T. X. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12310/2008) v zákonom stanovenej lehote.
Rozsudkom žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,- eur a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu 330,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnej T. X.. Súdny exekútor predložil jeho
návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť súdu
bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, pričom tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa
neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky, na udržanie a správu
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií. Nemajetkovú ujmu v peniazoch
si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie a vyčíslil ju na
sumu 385,- eur.
3. Ako dôkazy označil exekučný spis.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila, žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že v
prejednávanej veci ide o jednu z desaťtisícov súdnych konaní započatých žalobcom proti žalovanej
žalobným návrhom, ktorý sa po skutkovej ani právnej stránke zásadnejšie neodlišuje od ostatných
žalobných návrhov tohto žalobcu. K žalobnému návrhu sa žalovaná vyčerpávajúco vyjadrila svojimi

podaniami, v ktorých uviedla všetky rozhodujúce argumenty tak po skutkovej ako aj právnej stránke,
ktoré by mali viesť k zamietnutiu žalobných návrhov v celom rozsahu.

5. Vo všeobecnosti žalovaná poukazovala na to, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, prieťahy v konaní nepovažuje za preukázané. Posudzovať
prieťahy v konaní nie je oprávnený všeobecný súd. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo ku nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal
vznik, výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradný postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou, preto žiadala
žalobu zamietnuť.

6. Žalobca ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu žiadal o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Uviedol, že žalobca v
tomto štádiu nemá námietky voči tomu, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti,
nežiada o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neúčasti a zároveň súhlasí, aby súd rozhodol i v
jeho neprítomnosti. Žalobca si naďalej uplatňuje majetkovú a nemajetkovú škodu vo výške uvedenej
v žalobe, keď má za to, že súdu v konaní bola preukázaná výška vzniknutej majetkovej škody
minimálne vo výške uvedenej v znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať a ktorý je obsahom spisu
vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/223/2012. Žalovaná taktiež žiadala o ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní, ktoré odôvodnila tým, že v prejednávaných veciach ide o jednu z desaťtisícov
súdnych konaní započatých žalobcom proti žalovanej žalobným návrhom. Vyvolanie tak enormného
počtu súdnych konaní žalobcom voči žalovanej, objektívne spôsobilo a spôsobuje, že žalovaná nie
je objektívne schopná zabezpečovať účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní.
Uviedla, že má vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax tunajšieho súdu vo veciach POHOTOVOSŤ,
s.r.o. legitímne očakávania, že aj ďalšie spory tohto žalobcu založené na totožnom skutkovom a právnom
základe, budú rozhodované tak, ako doposiaľ, teda budú zamietané v celom rozsahu. V konečnom
dôsledku vecná správnosť zamietavých rozhodnutí súdu je opakovane potvrdzovaná aj odvolacím
súdom a neexistuje dôvod odkloniť sa od tejto rozhodovacej praxe.

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er 24/2009 súd zistil, že dňa 09.01.2009
bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Bratislava, proti povinnej: T. X., nar. XX.XX.XXXX, vo veci vymoženie 588,19 eur s príslušenstvom.
K žiadosti bola pripojená zápisnica vo veci spísania návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2008,
plnomocenstvo pre právneho zástupcu a exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 09367/08 zo dňa 26.09.2008, právoplatný 06.10.2008 a vykonateľný 09.10.2008. Dňa 14.01.2009
Okresný súd Bratislava IV poveril vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti sumy 588,19
eur s prísl., trov konania a trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
9. Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom
sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno
zbaviť.

10. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup
štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 60/2003, ZSP

1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej
štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.

11. Nesprávnym úradný postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v
stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.júna 2010, sp.zn.5Cdo 126/2009).

12. V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

14. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súd na základe žiadosti, písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa
nemožno zbaviť.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej.

19. V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

20. V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

21. V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

22. V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

23. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

24. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku
vtom čase platnom), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).

25. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.

26. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právo chránených
záujmov fyzický osôb a právnických osôb.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa
nemožno zbaviť.

29. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

32. V danom prípade žalobca na preukázanie svojich tvrdení v návrhu označil ako dôkaz spis Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/24/09. Preto súd vzhľadom na predmet sporu sa oboznámil so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.12.2008, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená
09.01.2009 a poverením tunajšieho súdu pre súdneho exekútora zo dňa 14.01.2009, z ktorých dôkazov
jednoznačne vyplynulo, že od podania žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
09.01.2009 do rozhodnutia súdu a vydania poverenia pre súdneho exekútora dňa 14.01.2009 nemohol
mať exekučný súd omeškanie tvrdené žalobcom - viac ako 6 mesiacov, pretože od podania žiadosti
exekútora do rozhodnutia súdu uplynuli len 4 dni a poverenie bolo vydané v zákonnej 15 dňovej
lehote. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, či použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosť
na prieťahy v konaní a že sa týkal konkrétnej veci, ktorá je predmetom tohto sporu exekúcie proti
povinnej Anne X.. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené
tvrdenia ohľadne omeškania súdu s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie o viac ako 6 mesiacov.
Žalobca nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď len samotné tvrdenie
žalobcu nie je dôkazom, na základe ktorého by súd mohol rozhodnúť vo veci bez toho, aby nevykonal
dôkazy preukazujúce nárok žalobcu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že tvrdenia žalobcu k žalobe sú
všeobecné, pri mnohých je zrejmé, že sa ani nemôžu týkať tohto konania. V posudzovanej veci žalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť tvrdenia, na základe ktorého by mohol súd dospieť k
takým skutkovým zisteniam, že žalobca má nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
Žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak vzhľadom k tomu, že vo vyjadrení k žalobe uviedla, že si
náhradu trov konania neuplatňuje, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania.

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.